Preskočiť na obsah
  |  

Pád Barnierovej vlády si želá 53 percent Francúzov

Celkovo 67 percent opýtaných v prieskume agentúry Ifop-Fiducial pre stanicu Sud Radio nesúhlasí s navrhovaným rozpočtom vlády, ktorú dosadil prezident Emmanuel Macron, píše agentúra Reuters.

Cieľom navrhovaného rozpočtu je znížiť deficit verejných financií zvýšením daní a obmedzením výdavkov. Navrhované opatrenia, ktoré podporilo 33 percent opýtaných, by mali priniesť do francúzskeho rozpočtu 60,6 miliardy eur.

Vláda Michela Barniera by mohla padnúť ešte pred Vianocami, ak si opozícia vynúti návrh na vyslovenie nedôvery, ktoré kabinet zrejme neustojí, napísal Reuters s odvolaním na desiatky zdrojov naprieč politickým spektrom.

Prieskum uskutočnil prestížny francúzsky inštitút Ifop-Fiducial na vzorke 1 006 ľudí od 26. do 27. novembra.

Iný prieskum spoločnosti Elabe, ktorého výsledky v stredu zverejnila televízia BFM TV, ukázal, že podľa 63 percent ľudí by mal v prípade rozpadu Barnierovej vlády rezignovať aj Macron.

(tasr)

  |  

Sneženie v Južnej Kórei pripravilo o život najmenej štyroch ľudí

Soul po treťom najvýdatnejšom snežení od roku 1907 zrušil desiatky letov a pozastavil prevádzku trajektov, píšu agentúry Reuters a Jonhap.

Snežením bolo najviac zasiahnuté soulské letisko Inčchon, kde vo štvrtok časť letov meškala a iné boli úplne zrušené. Pozastavená bola aj prevádzka 99 trajektov na 76 trasách. V krajine meškali aj vlaky a problémy boli aj na cestách, kde v dôsledku sneženia dochádzalo k hromadným zrážkam.

Školy v provincii Kjonggi susediacej so Soulom dostali povolenie, že vo štvrtok môžu v prípade potreby zrušiť vyučovanie, uviedli úrady.

Nezvyčajne husté novembrové sneženie zapríčinilo aj vyššie teploty morskej vody v oblasti západne od Kórey, doplnil Reuters.

Viac ako desať centimetrov snehu napadlo aj v susednej Severnej Kórei, informovala severokórejská centrálna televízia.

(tasr)

  |  

Ako sa menia preferencie slovenských voličov? Najviac získava Republika, PS stabilne rastie

Až sedem percent voličov Smeru z roku 2023 by volilo Republiku, ďalších šesť percent vyjadrilo podporu Hlasu, najviac opýtaných však patrí do kategórie nevoličov či nerozhodnutých, ukázal októbrový prieskum Filozofickej fakulty UK.

Strane premiéra Roberta Fica ostalo len 63 percent voličov spred roka, ktorých však posilnil prílev občanov, ktorí predtým volili SNS. Národniarom totiž zostalo len 31 percent verných voličov, až 24 percent prejavilo podporu hnutiu Republika, ďalších 12 percent Smeru, citoval prieskum denník Sme.

Celkovo sa voliči koalície priklonili k hnutiu odídencov z ĽSNS, europoslancov Milana Uhríka a Milana Mazureka. Ich prílev spôsobil takmer dvojnásobný nárast preferencií, keď v septembrových voľbách získali len 4,75 percenta hlasov, zatiaľ čo v októbri a novembri 2024 sú ich preferencie na úrovni 7,1 percenta, respektíve 7,7 percenta.

Najviac stabilných voličov má Progresívne Slovensko, až 81 percent elektorátu z minulého roka hnutiu vyjadrilo podporu. Z voličov, ktorí v roku 2023 volili iné strany, ich najviac prešlo od SaS, pre ktorú išlo o štvrtinový pokles preferencií, a bývalé OĽaNO, ktorému ostalo verných 51 percent bývalých voličov.

Zaujímavým je tiež presun voličov medzi Hlasom a KDH. Odídenci od kresťanských demokratov by najčastejšie volili PS, Demokratov či hnutie Slovensko, po tri percentá bývalých voličov však prešli pod Hlas a Smer. Rovnako tri percentá voličov prešli od Hlasu ku KDH.

O miesto v parlamente tiež bojujú Demokrati, presuny vo voličskej základni sa však dejú takmer výlučne medzi stranou Jaroslava Naďa, hnutím Slovensko a PS. Bývalých voličov Igora Matoviča tiež do istej miery získalo KDH.

(sab)

  |  

Rokovania o Ukrajine sú možné, ak Západ prijme Putinove návrhy, vyhlásil Riabkov

Námestník ruského ministra zahraničia v rozhovore pre agentúru RIA pripomenul, že mier vo vojne na Ukrajine je dosiahnuteľný, ak USA a ich spojenci uznajú, že návrhy Kremľa nemajú alternatívu.

Ruský diplomat zdôraznil, že priestor pre rokovania nebude, ak USA a Západ budú „zotrvávať vo svojich bludoch“ a „nejakých pochybných schémach“, eskalovať situáciu pomocou zbraní a nabádať Kyjev k ďalším provokáciám.

Sergej Riabkov, druhý najvyšší predstaviteľ rezortu diplomacie, pripomenul, že existujú len dve možnosti riešenia „ukrajinskej krízy“, a síce prijať to, čo navrhol Putin, alebo zachovať status quo „s perspektívou ďalšieho zhoršenia situácie“ pre Západ.

V inej pasáži rozhovoru, ktorý citovala agentúra Reuters, Riabkov uviedol, že Rusko dosiahne, aby sa Spojených štátov „zmocnil strach a zdesenie“ z dôsledkov ich zapojenia do konfliktu na Ukrajine. Podľa námestníka je potrebné Washington „priviesť k rozumu“, a práve na to sa zameriavajú kroky ruskej strany.

(tasr)

  |  

Ukrajina v noci opäť čelila útokom na energetickú infraštruktúru

Na celom území Ukrajiny vo štvrtok nadránom vyhlásili letecký poplach, vzdušné sily ohlásili vzlet siedmich bombardérov Tu-95MS z Murmanskej oblasti na severozápade Ruska, ako aj odpálenie riadených striel z Čierneho mora, píše portál BBC.

Agentúra Reuters doplnila, že v čase, keď sa objavili správy ukrajinského velenia o ruských bombardéroch, hlásili z ukrajinských miest Odesa, Kropyvnyckyj, Charkov, Rivne či Luck výbuchy.

Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko v statuse na sieti Facebook informoval, že terčom ruských útokov sa vo štvrtok opäť stali objekty energetickej infraštruktúry. Dodal, že prevádzkovateľ elektrickej siete bol znovu nútený obmedziť dodávky elektriny pre odberateľov.

Televízia BBC okrem toho uviedla, že z Ruska boli nad územie Ukrajiny opäť vypustené i samovražedné drony. Ukrajinské letectvo hlásilo dve letky takýchto dronov, pričom jedna letela cez Sumskú oblasť na západ, druhá sa pohybovala nad Záporožskou oblasťou. Drony zaznamenali aj v Černigovskej, Kyjevskej, Charkovskej, Poltavskej a Dnepropetrovskej oblasti.

O útokoch s použitím dronov informovali aj úrady ruskej Belgorodskej oblasti ležiacej pri hranici s Ukrajinou, ako aj v Krasnodarskom kraji na juhozápade európskej časti Ruska, kde trosky poškodeného domu spôsobili zranenia jednej osobe.

(tasr)

  |  

Trump tvrdí, že Mexiko s okamžitou platnosťou zastaví migrantov na hranici s USA

Mexická prezidentka zasa informovala, že v rozhovore s Trumpom zdôraznila, že v súčasnosti na hranice USA neprúdia žiadne zástupy migrantov

Zvolený prezident USA Donald Trump a mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová diskutovali o migračnej politike na spoločnej hranici.

Ako vo svojej správe z noci na štvrtok doplnila agentúra DPA, kým Sheinbaumová na sieti X bez bližších detailov informovala o "vynikajúcom rozhovore" s Trumpom, zvolený prezident USA na svojej platforme Truth Social deklaroval, že Sheinbaumová mu sľúbila, že zastaví migráciu cez mexickú hranicu.

"Mexiko s okamžitou platnosťou zastaví ľudí na našej južnej hranici," uviedol Trump na sociálnych sieťach, pričom vyzdvihol pokrok pri riešení javu, ktorý svojho času nazval "nelegálna invázia" a sľúbil ho riešiť, keď sa v januári ujme funkcie.

Sheinbaumová: Teraz zástupy migrantov neprúdia

Sheinbaumová zasa informovala, že v rozhovore s Trumpom zdôraznila, že v súčasnosti na hranice USA neprúdia žiadne zástupy migrantov, pretože ich problémy sa už riešia priamo v Mexiku.

Mexická prezidentka doplnila, že s Trumpom diskutovali aj o posilnení spolupráce v otázkach bezpečnosti, ako i o kampani, ktorá sa v Mexiku vedie s cieľom zabrániť konzumácii fentanylu - tzv. zombie drogy, ktorá je stokrát silnejšia než morfium a 50-násobne silnejšia ako heroín.

Každoročne sa desaťtisíce ľudí z juhoamerických krajín vydávajú k hranici Mexika s USA, kde sa chcú usadiť. Na tejto nebezpečnej ceste však stovky ľudí každoročne zomrú- napríklad na nedostatok vody alebo úpal. Iní sa stanú obeťami zločineckých gangov.

Sľúbil aj clá

AFP pripomenula, že Trump počas svojej predvolebnej kampane vykresľoval prisťahovalcov ako nebezpečných zločincov a začiatkom tohto týždňa vyhlásil, že v deň svojho nástupu do funkcie, 20. januára 2025, zavedie dovozné clá vo výške 25 percent na všetok tovar z Mexika a z Kanady, ako aj 10-percentné clo na tovar z Číny.

"Toto clo bude platiť dovtedy, kým drogy, najmä fentanyl, a všetci nelegálni cudzinci nezastavia túto inváziu do našej krajiny," napísal Trump na svojej stránke na sieti Truth Social.

Mexický minister hospodárstva Marcelo Ebrard v stredu uviedol, že ak Trump svoju hrozbu splní, v Spojených štátoch zanikne približne "400-tisíc pracovných miest". Minister pri svojej citácii vychádzal zo štúdie založenej na údajoch amerických výrobcov automobilov, ktorí majú výrobné haly v Mexiku.

Sheinbaumová zmysel uvalenia týchto ciel spochybnila a naznačila, že clá by mohlo recipročne zaviesť aj Mexiko.

(tod/tasr)