Preskočiť na obsah
  |  

Celoštátny štrajk v Taliansku ochromil dopravu aj verejné služby

Najväčšia talianska odborová konfederácia CGIL je proti plánovanému znižovaniu výdavkov na sociálne zabezpečenie, verejné služby a investície.

Protest proti rozpočtovým plánom vlády obmedzil v piatok leteckú a autobusovú dopravu a zasiahol prevádzku škôl, nemocníc či pôšt. Plánované sú aj demonštrácie vo viacerých mestách.

CGIL vládny návrh rozpočtu označila za „úplne neadekvátny na vyriešenie problémov krajiny." Pravicová koalícia pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej uvádza, že jej primárnym cieľom je znížiť štátny dlh.

Do generálneho štrajku sa zapojil aj odborový zväz UIL, ktorý žiada, aby rozpočet zvýšil bezpečnosť pracovníkov po sérii nehôd na pracoviskách. Štrajk nepodporili tretie najväčšie odbory CISL.

Líder CGIL Maurizio Landini na demonštrácii v meste Bologna povedal, že účasť na štrajku je napriek tomu vysoká. „Námestia sú plné, ukazuje sa, že sme na správnej ceste," vyhlásil.

Odbory žiadajú vyššie mzdy a dôchodky, ako aj viac financií pre zdravotníctvo, školstvo i celý verejný sektor.

(tasr)

  |  

Južná Kórea dokončila vývoj nového zachytávača balistických rakiet

Krajina tým vylepšila svoje obranné systémy voči raketovým hrozbám zo susednej Severnej Kórey.

KĽDR označila Južnú Kóreu za „nepriateľský štát" a vyhlásila, že Soul už nie je jej partnerom pri dosahovaní cieľa zjednotenia Kórejského polostrova. Počas celého roka tiež dramaticky stupňovala napätie nepriateľskou rétorikou.

Strela dlhého doletu typu zem-vzduch (L-SAM) je určená na zachytávanie prilietajúcich balistických rakiet alebo lietadiel vo výške nad 40 kilometrov v konečnej fáze zostupu, uviedlo juhokórejské ministerstvo obrany.

Desať rokov vyvíjaná L-SAM bude uvedená do operačnej prevádzky v polovici alebo koncom tohto desaťročia. Sériová výroba sa začne v roku 2025, dodalo ministerstvo.

„Ide o špičkovú zbraň, ktorá zachytáva nepriateľské rakety vo veľkých výškach, aby sa minimalizovali škody na zemi, a rozširuje možnosti protiraketovej obrany našej armády do väčších výšok a širších oblastí," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Nová zbraň doplní v súčasnosti používané americké rakety Patriot a domáce rakety stredného doletu Čeongung II, uviedol juhokórejský Úrad pre rozvoj obrany (ADD).

Strela L-SAM využíva manéver „hit-to-kill" pomocou pokročilej technológie na presné nastavenie letu tak, aby zasiahla prichádzajúce nepriateľské ciele. Podobne funguje americký systém THAAD (Terminal High Altitude Area Defense), ktorý Južná Kórea tiež používa.

Severná Kórea v uplynulých piatich rokoch otestovala celý rad balistických rakiet a neustále zdokonaľuje svoj arzenál vrátane rakiet kratšieho doletu určených na zasiahnutie cieľov v Južnej Kórei.

Pchjongjang zatiaľ nevyslal proti Južnej Kórei žiadnu raketu, ale susedné krajiny sa stretli v niekoľkých námorných prestrelkách a v roku 2010 severokórejské delostrelectvo zasiahlo juhokórejský ostrov.

(tasr)

  |  

Britský parlament prerokúva zákon o eutanázii pre Anglicko a Wales

Poslanci by mali o zákone hlasovať v priebehu piatka.

Podľa návrhu „zákona o nevyliečiteľne chorých dospelých" by sa duševne spôsobilí dospelí ľudia mohli rozhodnúť dobrovoľne ukončiť svoj život za asistencie odborníkov, ak sú nevyliečiteľne chorí a zostáva im šesť mesiacov života alebo menej.

Navrhovateľka zákona z vládnej Labouristickej strany Kim Leadbeaterová vyhlásila, že prerokovanie tejto otázky bolo dlhodobo potrebné. Parlament o eutanázii naposledy rokoval pred desiatimi rokmi a navrhovaný zákon vtedy zamietol.

V snemovni sa očakáva vášnivá debata a všetci poslanci dostali od svojich strán „zelenú kartu" pre vlastné rozhodnutie. Nič ich nezaväzuje, aby hlasovali rovnako ako ich poslanecký klub.

Labouristická strana je v tejto otázke rozdelená, premiér Keir Starmer v minulosti eutanáziu podporoval. Nie je však zrejmé ako sa zachová pri dnešnom hlasovaní.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina Britov podporuje eutanáziu. Súhlas väčšiny poslancov však nie je istý. Viacerí návrh nepovažujú za dostatočne podrobný a odporúčajú lepšie preskúmanie právnych a finančných dôsledkov zákona.

(tasr)

  |  

SaS: Zdravotníctvo je na pokraji kolapsu, dôvodom je Ficova nečinnosť

Výpovede tisícov lekárov a obavy pacientov podľa strany SaS ukazujú, že vláda zanedbáva kľúčové reformy a plnenie záväzkov.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila na zhoršujúcu sa situáciu v slovenskom zdravotníctve v súvislosti s výpoveďami viac ako 3 300 lekárov. Poukázala pritom aj na stúpajúce obavy slovenských občanov.

Predseda SaS Branislav Gröhling obvinil premiéra Roberta Fica, že situáciu nerieši a ignoruje problémy pacientov a nemocníc.

„Robert Fico kašle na ľudí, je mu jedno, čo bude s pacientmi, nemocnicami, či ako sa všetko zdražie. Jeho priorita bola jediná - prepustiť mafiánov a svojich kumpánov, a teraz už môžu byť aj predčasné voľby," oznámil Gröhling a spolu s Tomášom Szalayom (obaja SaS) ho vyzývajú aby si tému zdravotníctva osvojil ako premiérsku.

„Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) nemá žiadnu podporu premiéra. Celú zodpovednosť Fico hádže na Hlas. (...) Dáva od toho ruky preč, hoci by zdravotníctvo jednoznačne malo byť premiérskou témou, pretože tu trpia pacienti," podotkol Gröhling.

Spolu so Szalayom zároveň skritizovali vládu, že ustúpili lekárskym odborárom v téme transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

„Vraj sa dohodli, že zo štátnych nemocníc nebudú akciové spoločnosti. Považujem to za ústupok odborárom, ktorý ide nad rámec memoranda podpísaného pred dvoma rokmi. Toto odborári nikdy v minulosti nežiadali," dodal Szalay.

Lekári sú ochotní svoje výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Žiadajú plnenie memoranda a odmietajú zmenu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

Šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško tento týždeň avizoval, že na najbližšie rokovanie vlády predloží uznesenie k transformácii, na ktorom trvajú odborári.

(tasr)

  |  

Médiá identifikovali viac ako 80-tisíc ruských vojakov, ktorí zahynuli na Ukrajine

Analýza bola vykonaná na základe otvorených údajov, ako sú pohrebné fotografie, správy z miestnych samospráv a médií či príspevky príbuzných.

BBC v spolupráci s ruskou publikáciou Mediazon a dobrovoľníkmi zistili mená 80 973 vojakov, ktorí zahynuli na ruskej strane počas invázie na Ukrajinu.

Zistilo sa, že medzi ruskými vojakmi, ktorí podpísali zmluvu s ruským ministerstvom obrany, stále rastie počet obetí, pričom mnohí zomierajú už do 2 až 4 týždňov po odoslaní na front. Podiel týchto vojakov na celkových stratách Ruska vzrástol zo 14 percent v novembri 2023 na 22 percent v roku 2024.

Naopak, podiel odsúdených, ktorí boli poslaní na front, klesol z 26 percent na 18 percent, aj keď jednotky vytvorené zo zajatcov stále zohrávajú dôležitú rolu na prvej línii.

Lídrami v počte obetí sú regióny Baškirsko, Tatarstan a Sverdlovská oblasť, pričom najvyšší počet strát na obyvateľa evidujú v Tuvianskej oblasti, Buriatskej a Altajskej republike. Moskva a Petrohrad majú najnižšie čísla.

Novinári varujú, že skutočný počet mŕtvych môže byť vyšší, keďže niektoré informácie o obetiach neboli oficiálne potvrdené a miestne úrady často tlačia na novinárov a príbuzných, aby nezverejňovali údaje o vojnových stratách.

(lup)

  |  

Čínskou loďou poškodené káble v Baltskom mori už opravili

Dva podmorské káble, ktoré boli nedávno poškodené vo švédskych teritoriálnych vodách v Baltskom mori, sú už podľa ich prevádzkovateľov, spoločností Cinia a Arelion, opravené.

Podmorské káble, jeden spájajúci Fínsko s Nemeckom a druhý Švédsko s Litvou, boli poškodené 17. - 18. novembra. Oba sú už opäť v prevádzke, potvrdili prevádzkovatelia.

Riaditeľ fínskej spoločnosti Cinia Ari-Jussi Knaapila povedal, že k oprave ich kábla "došlo o čosi rýchlejšie, ako sa očakávalo".

Príčinu poškodenia podmorských káblov vyšetrujú spoločne fínske, švédske a litovské úrady s podporou Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust). Podozrenia západných tajných služieb smerujú k čínskej lodi I Pcheng 3, ktorá 15. novembra vyplávala z ruského prístavu Usť-Luga pri Petrohrade.

Z údajov portálu MarineTraffic sledujúceho námornú dopravu na celom svete podľa Reuters vyplýva, že neskoršie súradnice plavidla zodpovedajú času aj miestu porušeniu káblov. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa na incidentoch podieľala. Čínska loď od 19. novembra kotví v prielive Kattegat medzi Švédskom a Dánskom. Peking v piatok uviedol, že je "ochotný spolupracovať" na vyšetrovaní.

(tasr)