Preskočiť na obsah
  |  

Zamestnanci Volkswagenu v Nemecku zvažujú celonárodný štrajk

Uviedol to v piatok odborový zväz IG Metall, keďže vedenie naďalej plánuje v rámci reštrukturalizácie zatvárať niektoré továrne.

„Štrajky sú možné a tiež nevyhnutné od začiatku decembra," uviedol IG Metall v letáku pre pracovníkov. Dohoda o tzv. „pracovnom mieri", ktorá zabraňuje štrajkom alebo iným akciám, vyprší na konci mesiaca, 30. novembra.

Varovné štrajky v závodoch automobilky po celom Nemecku sa podľa ľudí oboznámených s touto záležitosťou očakávajú už v pondelok (2. decembra). Pôjde o prvé masové protestné akcie od roku 2018.

Vedenie požaduje plošné zníženie platov zamestnancov o desať percent. Volkswagen, najväčší európsky výrobca automobilov, sa totiž zmieta v hlbokej kríze.

Manažment preto plánuje zatvárať niektoré prevádzky a prepúšťať v snahe drasticky znížiť náklady na pracovnú silu v Nemecku a zvýšiť zisk, aby si ubránil podiel na trhu zoči-voči lacnej konkurencii z Číny a poklesu európskeho dopytu po automobiloch.

Zástupcovia odborov a manažment sa opäť stretnú 9. decembra, aby pokračovali v rokovaniach o novej pracovnej zmluve pre zamestnancov nemeckej divízie VW. Odbory pritom avizovali, že odmietnu všetky návrhy, ktoré nebudú zahŕňa dlhodobé plány na udržanie výroby v každom závode VW.

Štrajky môžu trvať 24 hodín alebo aj neobmedzený čas, ak nedôjde k dohode na ďalšom kole vyjednávaní. Narušia tak produkciu Volkswagenu v čase, keď už automobilka čelí klesajúcemu odbytu aj zisku.

„Volkswagen určí pri rokovacom stole, aký dlhý a aký ťažký bude konflikt. Pracovná sila VW v celej krajine je pripravená štrajkovať," uviedol IG Metall.

Základom diskusií bude návrh odborov, ktorý má zabrániť prepúšťaniu a zatváraniu závodov prostredníctvom opatrení, ako je skrátenie pracovného času a zrieknutie sa odmien.

Tento balík by mal ušetriť spoločnosti približne 1,5 miliardy eur. Vedenie však uviedlo, že nie je pripravené stiahnuť zatváranie závodov z rokovacieho stola.

(tasr)

  |  

Palestínsky útočník pri streľbe na autobus v Predjordánsku zranil osem ľudí

Traja cestujúci vo vozidle neďaleko osady Ariel na okupovanom Západnom brehu Jordánu utrpeli ťažké zranenia, izraelskí vojaci útočníka zneškodnili.

Štyria z ôsmich zranených utrpeli svoje zranenia v dôsledku letiacich úlomkov skla z čelného okna autobusu, oznámila zdravotná služba Magen David Adom.

K útoku sa prihlásili Brigády Izz-ad-Dína al-Kasáma, ozbrojené krídlo hnutia Hamas. Hnutím spravované ministerstvo zdravotníctva v Gaze identifikovalo strelca ako 46-ročného muža.

Násilie na Západnom brehu Jordánu sa prudko zvýšilo po začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú vyvolal útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra 2023.

Podľa izraelských údajov od začiatku vojny v palestínskej enkláve zahynulo pri palestínskych útokoch na Západnom brehu Jordánu najmenej 24 Izraelčanov vrátane vojakov.

V tom istom období izraelské vojenské jednotky alebo osadníci zabili najmenej 747 Palestínčanov, píše agentúra AFP s odvolaním sa na palestínske údaje.

(tasr)

  |  

Britská ministerka dopravy odstúpila z funkcie, pred rokmi klamala polícii

Louise Haighová podala v piatok rezignáciu premiérovi Keirovi Starmerovi s vysvetlením, že po prepadnutí v roku 2013 nepravdivo policajtom povedala, že jej zlodej odcudzil pracovný mobilný telefón.

Ministerka odstúpila len niekoľko hodín po tom, ako kauzu odhalili britské médiá. V rezignačnom liste labouristickému predsedovi vlády priblížila, že hoci pôvodne tvrdila, že mobil stratila počas „desivého“ nočného prepadnutia, neskôr zistila, že ho mala doma.

Keďže neinformovala svojho zamestnávateľa okamžite, o rok neskôr sa postavila pred súd. Proces tiež vyústil do výpovede zo strany poisťovne Aviva, v ktorej v tom čase pracovala.

Podľa nej išlo o chybu, z ktorej však „nevyťažila žiadny zisk“. Haighová (37) sa rozhodla odstúpiť, pretože podľa nej táto záležitosť „odvádza pozornosť“ od plnenia úloh vlády a cieľom, ku ktorým sa zaviazala.

„Naďalej som plne oddaná nášmu politickému projektu, no teraz sa domnievam, že mu najlepšie poslúži, ak vás budem podporovať zvonku,“ uviedla.

Britský premiér poďakoval Haighovej za doterajšiu prácu a za všetko, čo urobila „pre realizáciu ambiciózneho dopravného programu tejto vlády“.

„Louise Haighová urobila správnu vec, keď odstúpila. Je jasné, že sa nesprávala podľa noriem, ktoré sa od voleného predstaviteľa očakávajú,“ reagoval na odstúpenie hovorca opozičnej Konzervatívnej strany.

„Vo svojom rezignačnom liste (Haighová, pozn. red.) uvádza, že Keir Starmer už vedel o odsúdení za podvod, čo vyvoláva otázky, prečo premiér vymenoval pani Haighovú do kabinetu, ktorý je zodpovedný za rozpočet vo výške 30 miliárd libier?“

Haighovú na poste ministerky dopravy nahradí Heidi Alexanderová (49). Doteraz pôsobila na ministerstve spravodlivosti a v rokoch 2018 až 2021 ako námestníčka starostu Londýna zodpovedala za dopravu, priblížila agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Vyše sto gruzínskych diplomatov sa postavilo za pokračovanie v integrácii do EÚ

V otvorenom liste označili rozhodnutie vlády zmraziť prístupové rokovania s EÚ za protiústavné a v rozpore so strategickým záujmom krajiny.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vo štvrtok oznámil, že vláda pozastavuje prístupové rokovania s Európskou úniou do roku 2028. Gruzínsko v reakcii na „sériu útokov" Bruselu odmietlo aj všetky predvstupové fondy z EÚ. Vstup do EÚ bol dlhodobý cieľ Gruzínska zakotvený v ústave.

Vzťahy Tbilisi s Bruselom sa výrazne zhoršili pre autoritatívne kroky proruskej vládnej strany Gruzínska túžba a pre manipulácie októbrových parlamentných volieb. EÚ preto prístupový proces s Gruzínskom zmrazila.

V liste zverejnenom na portáli Civil Georgia sa uvádza, že „gruzínski diplomati už roky vynakladajú maximálne úsilie na dosiahnutie európskej a euroatlantickej integrácie v súlade s vôľou a historickou voľbou gruzínskeho ľudu." Rozhodnutie o pozastavení prístupových rokovaní podľa diplomatov „nezodpovedá strategickým záujmom krajiny."

Podľa nich je „európska integrácia bezprecedentnou šancou vrátiť Gruzínsko do európskej rodiny a takáto príležitosť sa už nikdy nemusí opakovať." Odmietnutie tejto šance bude podľa nich znamenať gruzínsku izoláciu a bude tiež v rozpore s gruzínskou ústavou.

Článok 78 ústavy uvádza, že „ústavné orgány prijmú v rámci svojich právomocí všetky opatrenia na zabezpečenie plnej integrácie Gruzínska do Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy."

Po rozhodnutí gruzínskej vlády vypukli vo štvrtok večer masívne protesty. Polícia počas nich zadržala 43 osôb a 32 príslušníkov bezpečnostných zložiek utrpelo zranenia. Polícia použila slzotvorný plyn a vodné delo, aby tisíce protestujúcich odohnala od budovy parlamentu.

(tasr)

  |  

Rusko vedie v Európe bezohľadné sabotážne aktivity, vyhlásil šéf britskej tajnej služby

Riaditeľ rozviedky MI6 Richard Moore pokračoval tým, že Moskva zintenzívňuje jadrové hrozby, aby odstrašila ďalšie štáty od podpory Ukrajiny, citovali ho agentúry AP a Reuters.

Moore v prejave v Paríži povedal, že ak sa ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podarí zmeniť Ukrajinu na „vazalský štát“, tak sa v tejto krajine nezastaví. „Naša bezpečnosť – britská, francúzska, európska a transatlantická – bude ohrozená,“ vyhlásil.

Cena podpory Ukrajiny je podľa neho dobre známa. „No cena za to, že by sme to nerobili, by bola nekonečne vyššia. Ak Putin uspeje, Čína zváži dôsledky, Severná Kórea bude povzbudená a Irán sa stane ešte nebezpečnejším,“ povedal Moore.

NATO a západné spravodajské služby tvrdia, že Rusko stojí za rastúcim počtom nepriateľských aktivít v „euroatlantickom“ priestore od opakovaných kybernetických útokov po podpaľačstvo. Rusko všetky takéto obvinenia popiera.

Šéf britskej kontrarozviedky MI5 v októbri povedal, že ruská vojenská spravodajská služba GRU sa snaží vyvolávať „chaos“ v Británii a Európe. Zdroje oboznámené so spravodajskými informáciami USA tento týždeň pre Reuters povedali, že Rusko pravdepodobne rozšíri sabotáže proti európskym cieľom, aby zvýšilo tlak na Západ pre jeho podporu Kyjevu.

Moore dodal, že spolupráca medzi Spojenými kráľovstvom a Spojenými štátmi zvyšuje bezpečnosť oboch krajín a bude pokračovať. „Úspešne som spolupracoval s prvou Trumpovou administratívou na posilnení našej spoločnej bezpečnosti a teším sa na to, že to budem robiť znova,“ vyhlásil.

Šéf MI6 hovoril na podujatí spolu s riaditeľom francúzskej rozviedky DGSE Nicolasom Lernerom, ktorý súhlasil, že na Ukrajine ide o „kolektívnu bezpečnosť celej Európy“. Skúsenosti Británie s útokmi spájanými s Ruskom z posledných rokov sú podľa neho cenné pre francúzske tajné služby snažiace sa utlmiť ruské aktivity.

(tasr)

  |  

Srbsko pripravuje bombové kryty pre obavy z jadrovej vojny

Prezident Aleksandar Vučić v rozhovore pre TV Pink upozornil na kritický stav infraštruktúry.

„Momentálne sme úplne nepripravení, máme 257-tisíc miest v útulkoch. Potrebujeme prebudovať infraštruktúru, aby sme mohli ubytovať 1,5 milióna ľudí,“ vyhlásil Vučić.

Zároveň priznal, že Belehrad prestal investovať do protileteckých krytov v rokoch 2011 – 2012, čo výrazne prispelo k ich dnešnému zlému stavu.

Vučić tiež zdôraznil, že Srbsko musí systematicky napraviť doterajšie zanedbanie tejto problematiky. Varoval pred eskaláciou konfliktov na medzinárodnej scéne, najmä v súvislosti s vojnou medzi Ukrajinou a Ruskom. „Hrozba globálnej vojny nebola nikdy väčšia,“ uviedol prezident.

Nedávne zmeny v ruskej jadrovej doktríne, ktoré schválil prezident Vladimir Putin, znepokojili Západ. Moskva si v rámci novej stratégie vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane nielen ako odvetu, ale aj pri hrozbe straty územia.

Na tieto kroky reagoval americký kontradmirál Thomas Buchanan, ktorý vyhlásil, že USA sú pripravené na jadrovú výmenu. Pentagon avizoval ďalšiu modernizáciu jadrových kapacít, zatiaľ čo francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot označil ruské vyhrážky za taktiku vydierania NATO.

(lup)