Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ZMOS odmieta odmeny pre zamestnancov, kým nebudú zabezpečené financie pre mestá a obce

Finančné problémy trápia mnohé mestá a obce, ktoré musia výrazne šetriť napríklad na športe, kultúre či verejných službách.

Akékoľvek návrhy zo strany štátu smerom k odborovým organizáciám o tom, že chcú dať zamestnancom odmeny vo výške 800 eur, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) jednoznačne odmieta do chvíle, kým štát nebude garantovať vyplatenie týchto peňazí mestám a obciam.

Po stretnutí vedenia ZMOS s regionálnymi združeniami ZMOS v Trenčianskom kraji to povedal predseda ZMOS Jozef Božik.

„Dnes mestá a obce na to peniaze nemajú, hoci by veľmi radi svojim zamestnancom odmeny dali. Tie peniaze chýbajú. Samosprávam dokonca chýbajú peniaze aj na to, aby dokázali vykryť dotačné schémy a prevádzku športovísk alebo iných zariadení, ktoré máme v gescii," vysvetlil Božik.

Zdôraznil, že mestá už hovoria o šetrení na športe a kultúre. Zároveň mnohé obce pri zostavovaní rozpočtu avizujú, že budú ešte prehlbovať znižovanie niektorých služieb. A už dnes má ZMOS informácie, že niektoré obce v noci vypínajú verejné osvetlenie.

„My si uvedomujeme, že ak niekto dá ponuku a chce pomôcť športovcom tým, že zamestnávatelia, ktorí majú viac ako 49 zamestnancov, budú musieť vyplatiť 275 eur svojim zamestnancom, ak preukážu, že zaplatili 500 eur športovému klubu. To sa dotkne výdavkovej časti rozpočtov samospráv," zdôraznil predseda ZMOS.

Mestám a obciam podľa neho akútne chýbajú finančné prostriedky, ktoré samosprávam predchádzajúce vlády odobrali.

„V roku 2023 to bolo pol miliardy eur, v roku 2024 rovnako pol miliardy eur a v budúcom roku to bude minimálne 400 miliónov eur. Vláda má sama problémy s verejnými financiami a pri rokovaní s ňou sme narazili na problém, že nám nemá ako pomôcť,“ oznámil Božik.

Ďalej doplnil, že „po viacerých rokovaniach sa nám podarilo presvedčiť vládu, aby nám do výnosov daní z príjmov fyzických osôb vrátili 50 miliónov eur. Zároveň konštatujeme, že na konci roka oproti schválenému štátnemu rozpočtu, si mestá a obce zaknihujú výpadok 30 miliónov eur.“

(tasr)

Minúta  |  

Kmec: Slovensko investuje do digitalizácie verejných služieb

Cieľom je umožniť vybavovanie rôznych záležitostí nie osobne na úradoch, ale elektronicky.

Na skvalitnenie digitálnych verejných služieb pôjde z plánu obnovy a odolnosti 177 miliónov eur. Oznámil to na tlačovej konferencii po ministerskom dni v Kežmarku podpredseda vlády SR pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas).

Ministri za stranu Hlas zároveň prezentovali 16 konkrétnych takzvaných životných situácií, ktoré dokážu občania vybaviť na úradoch elektronicky, s cieľom zjednodušiť jednotlivé procesy.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) upozornil, že schválili elektronickú peňaženku a od 1. januára 2025 tak budú môcť mať občania v mobilnej aplikácii občiansky a vodičský preukaz. Postupne tam pribudnú aj ďalšie doklady, ktoré sú aktuálne vo fyzickej podobe.

„V parlamente sme schválili aj legislatívu, ktorá umožní pri kúpe a predaji automobilov zaviesť elektronické overovanie údajov. Ideme zjednodušovať zmenu trvalého bydliska, rýchlejšie sa budú vybavovať aj rodné listy, uzavretie manželstva, formuláre pri podnikaní bude možné podpísať aj bez čítačky občianskeho preukazu a poplatky bude možné zaplatiť online," vymenoval Šutaj Eštok.

Ďalej ešte doplnil, že „časť vecí sa už podarilo zrealizovať, ďalšie dáme do platnosti v priebehu budúceho roka, aby sme z ľudí nerobili poštárov."

V roku 2025 by mal napríklad rezort školstva sprístupniť interaktívnu mapu škôl aj s registrom spádových škôl, čo výrazne zjednoduší napríklad prihlasovanie žiaka.

Ministerstvo hospodárstva SR zasa zjednoduší ohlasovania živnosti a chystá aj veľkú agendu pre samostatne hospodáriacich roľníkov a pri zriaďovaní prevádzok pre podnikateľov.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) konkretizoval, že pôjde napríklad aj o ohlásenia narodenia dieťaťa, choroby, odkázanosti, odchodu do dôchodku, straty zamestnania či úmrtia.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) doplnil, že v prípade jeho rezortu ide v prvom rade o narodenie dieťaťa a rozšírenie elektronickej zdravotníckej knižky.

„Pripravujeme elektronickú tehotenskú knižku, ktorá bude automaticky aktualizovaná na základe záznamov lekára a bude dostupná všetkým zdravotníckym pracovníkom, ktorí s budúcou mamičkou prídu do kontaktu," vysvetlil Šaško.

Taktiež vysvetlil, že zjednodušia „aj samotné oznamovacie povinnosti, aby sa väčšina údajov zdieľala medzi jednotlivými inštitúciami automaticky, vďaka čomu poskytneme digitálnu podporu aj samotným lekárom, ktorí získajú prehľadnú a štruktúrovanú zdravotnícku dokumentáciu."

Cieľom opatrení podľa Kmeca je spraviť verejné služby dostupnejšie, modernejšie a efektívnejšie pre každého občana naprieč celou krajinou.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnanci Volkswagenu v Nemecku zvažujú celonárodný štrajk

Uviedol to v piatok odborový zväz IG Metall, keďže vedenie naďalej plánuje v rámci reštrukturalizácie zatvárať niektoré továrne.

„Štrajky sú možné a tiež nevyhnutné od začiatku decembra," uviedol IG Metall v letáku pre pracovníkov. Dohoda o tzv. „pracovnom mieri", ktorá zabraňuje štrajkom alebo iným akciám, vyprší na konci mesiaca, 30. novembra.

Varovné štrajky v závodoch automobilky po celom Nemecku sa podľa ľudí oboznámených s touto záležitosťou očakávajú už v pondelok (2. decembra). Pôjde o prvé masové protestné akcie od roku 2018.

Vedenie požaduje plošné zníženie platov zamestnancov o desať percent. Volkswagen, najväčší európsky výrobca automobilov, sa totiž zmieta v hlbokej kríze.

Manažment preto plánuje zatvárať niektoré prevádzky a prepúšťať v snahe drasticky znížiť náklady na pracovnú silu v Nemecku a zvýšiť zisk, aby si ubránil podiel na trhu zoči-voči lacnej konkurencii z Číny a poklesu európskeho dopytu po automobiloch.

Volkswagen presadzuje zatváranie závodov v Nemecku napriek odporu zamestnancov

Mohlo by Vás zaujímať Volkswagen presadzuje zatváranie závodov v Nemecku napriek odporu zamestnancov

Zástupcovia odborov a manažment sa opäť stretnú 9. decembra, aby pokračovali v rokovaniach o novej pracovnej zmluve pre zamestnancov nemeckej divízie VW. Odbory pritom avizovali, že odmietnu všetky návrhy, ktoré nebudú zahŕňa dlhodobé plány na udržanie výroby v každom závode VW.

Štrajky môžu trvať 24 hodín alebo aj neobmedzený čas, ak nedôjde k dohode na ďalšom kole vyjednávaní. Narušia tak produkciu Volkswagenu v čase, keď už automobilka čelí klesajúcemu odbytu aj zisku.

„Volkswagen určí pri rokovacom stole, aký dlhý a aký ťažký bude konflikt. Pracovná sila VW v celej krajine je pripravená štrajkovať," uviedol IG Metall.

Základom diskusií bude návrh odborov, ktorý má zabrániť prepúšťaniu a zatváraniu závodov prostredníctvom opatrení, ako je skrátenie pracovného času a zrieknutie sa odmien.

Tento balík by mal ušetriť spoločnosti približne 1,5 miliardy eur. Vedenie však uviedlo, že nie je pripravené stiahnuť zatváranie závodov z rokovacieho stola.

(tasr)

Minúta  |  

Palestínsky útočník pri streľbe na autobus v Predjordánsku zranil osem ľudí

Traja cestujúci vo vozidle neďaleko osady Ariel na okupovanom Západnom brehu Jordánu utrpeli ťažké zranenia, izraelskí vojaci útočníka zneškodnili.

Štyria z ôsmich zranených utrpeli svoje zranenia v dôsledku letiacich úlomkov skla z čelného okna autobusu, oznámila zdravotná služba Magen David Adom.

K útoku sa prihlásili Brigády Izz-ad-Dína al-Kasáma, ozbrojené krídlo hnutia Hamas. Hnutím spravované ministerstvo zdravotníctva v Gaze identifikovalo strelca ako 46-ročného muža.

Násilie na Západnom brehu Jordánu sa prudko zvýšilo po začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú vyvolal útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael 7. októbra 2023.

Podľa izraelských údajov od začiatku vojny v palestínskej enkláve zahynulo pri palestínskych útokoch na Západnom brehu Jordánu najmenej 24 Izraelčanov vrátane vojakov.

V tom istom období izraelské vojenské jednotky alebo osadníci zabili najmenej 747 Palestínčanov, píše agentúra AFP s odvolaním sa na palestínske údaje.

(tasr)

Minúta  |  

Britská ministerka dopravy odstúpila z funkcie, pred rokmi klamala polícii

Louise Haighová podala v piatok rezignáciu premiérovi Keirovi Starmerovi s vysvetlením, že po prepadnutí v roku 2013 nepravdivo policajtom povedala, že jej zlodej odcudzil pracovný mobilný telefón.

Ministerka odstúpila len niekoľko hodín po tom, ako kauzu odhalili britské médiá. V rezignačnom liste labouristickému predsedovi vlády priblížila, že hoci pôvodne tvrdila, že mobil stratila počas „desivého“ nočného prepadnutia, neskôr zistila, že ho mala doma.

Keďže neinformovala svojho zamestnávateľa okamžite, o rok neskôr sa postavila pred súd. Proces tiež vyústil do výpovede zo strany poisťovne Aviva, v ktorej v tom čase pracovala.

Podľa nej išlo o chybu, z ktorej však „nevyťažila žiadny zisk“. Haighová (37) sa rozhodla odstúpiť, pretože podľa nej táto záležitosť „odvádza pozornosť“ od plnenia úloh vlády a cieľom, ku ktorým sa zaviazala.

„Naďalej som plne oddaná nášmu politickému projektu, no teraz sa domnievam, že mu najlepšie poslúži, ak vás budem podporovať zvonku,“ uviedla.

Britský premiér poďakoval Haighovej za doterajšiu prácu a za všetko, čo urobila „pre realizáciu ambiciózneho dopravného programu tejto vlády“.

„Louise Haighová urobila správnu vec, keď odstúpila. Je jasné, že sa nesprávala podľa noriem, ktoré sa od voleného predstaviteľa očakávajú,“ reagoval na odstúpenie hovorca opozičnej Konzervatívnej strany.

„Vo svojom rezignačnom liste (Haighová, pozn. red.) uvádza, že Keir Starmer už vedel o odsúdení za podvod, čo vyvoláva otázky, prečo premiér vymenoval pani Haighovú do kabinetu, ktorý je zodpovedný za rozpočet vo výške 30 miliárd libier?“

Haighovú na poste ministerky dopravy nahradí Heidi Alexanderová (49). Doteraz pôsobila na ministerstve spravodlivosti a v rokoch 2018 až 2021 ako námestníčka starostu Londýna zodpovedala za dopravu, priblížila agentúra Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Vyše sto gruzínskych diplomatov sa postavilo za pokračovanie v integrácii do EÚ

V otvorenom liste označili rozhodnutie vlády zmraziť prístupové rokovania s EÚ za protiústavné a v rozpore so strategickým záujmom krajiny.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vo štvrtok oznámil, že vláda pozastavuje prístupové rokovania s Európskou úniou do roku 2028. Gruzínsko v reakcii na „sériu útokov" Bruselu odmietlo aj všetky predvstupové fondy z EÚ. Vstup do EÚ bol dlhodobý cieľ Gruzínska zakotvený v ústave.

Vzťahy Tbilisi s Bruselom sa výrazne zhoršili pre autoritatívne kroky proruskej vládnej strany Gruzínska túžba a pre manipulácie októbrových parlamentných volieb. EÚ preto prístupový proces s Gruzínskom zmrazila.

V liste zverejnenom na portáli Civil Georgia sa uvádza, že „gruzínski diplomati už roky vynakladajú maximálne úsilie na dosiahnutie európskej a euroatlantickej integrácie v súlade s vôľou a historickou voľbou gruzínskeho ľudu." Rozhodnutie o pozastavení prístupových rokovaní podľa diplomatov „nezodpovedá strategickým záujmom krajiny."

Podľa nich je „európska integrácia bezprecedentnou šancou vrátiť Gruzínsko do európskej rodiny a takáto príležitosť sa už nikdy nemusí opakovať." Odmietnutie tejto šance bude podľa nich znamenať gruzínsku izoláciu a bude tiež v rozpore s gruzínskou ústavou.

Po pozastavení rokovaní s EÚ vypukol pred parlamentom v Gruzínsku masový protest

Mohlo by Vás zaujímať Po pozastavení rokovaní s EÚ vypukol pred parlamentom v Gruzínsku masový protest

Článok 78 ústavy uvádza, že „ústavné orgány prijmú v rámci svojich právomocí všetky opatrenia na zabezpečenie plnej integrácie Gruzínska do Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy."

Po rozhodnutí gruzínskej vlády vypukli vo štvrtok večer masívne protesty. Polícia počas nich zadržala 43 osôb a 32 príslušníkov bezpečnostných zložiek utrpelo zranenia. Polícia použila slzotvorný plyn a vodné delo, aby tisíce protestujúcich odohnala od budovy parlamentu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.