Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sýrska armáda uzavrela všetky cesty vedúce do Aleppa, Damask čaká na ruskú pomoc

Sýrski vojaci dostali rozkaz stiahnuť sa zo štvrtí, do ktorých vstúpili vzbúrenci. Uviedli to vojenské zdroje.

Sýrske úrady ešte predtým uzatvorili v noci na sobotu letisko v Aleppe a zrušili všetky lety. K tomuto kroku pristúpili po tom, čo sýrski vzbúrenci bojujúci proti prezidentovi Bašárovi Asadovi v piatok vyhlásili, že sa v rámci svojej ofenzívy dostali už do srdca Aleppa.

Agentúra Reuters v sobotu citovala aj dva nemenované armádne zdroje, podľa ktorých bolo Sýrii prisľúbená ďalšia vojenská pomoc z Ruska na potlačenie postupu vzbúrencov v severozápadnej provincii Aleppo.

Damask očakáva, že táto ruská pomoc dorazí na ruskú vojenskú základňu Humajmím blízko pobrežného sýrskeho mesta Lázijíka v priebehu nasledujúcich 72 hodín, dodali zdroje.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) ešte v piatok uviedlo, že džihádistom sa podarilo od sýrskych vládnych jednotiek dobyť strategické mesto Sarákib.

Sarákib má strategickú polohu v sýrskej provincii Idlíb a jeho dobytie má veľký význam pre sýrskych vzbúrencov a ich spojencov preto, že "zabráni (Asadovmu) režimu z postupu na Aleppo", dodáva SOHR.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Voľby v Írsku podľa exit pollov vyhrá Sinn Féin, vládnuť však zrejme opäť nebude

Dvaja hlavní stredopravicoví rivali strany Sinn Féin však pravdepodobne budú mať dostatok kresiel na to, aby opäť vládli bez nej, vyplýva z prvých odhadov.

Podľa prvých odhadov získala ľavicovo orientovaná strana Sinn Féin 21,1 percenta hlasov voličov, tesne pred stredopravicovou stranou Fine Gael úradujúceho írskeho premiéra Simona Harrisa s 21 percentami. Na treťom mieste sa podľa exit polls umiestnil Harrisov koaličný partner, strana Fianna Fáil, so ziskom 19,5 percenta hlasov voličov.

Strany Fine Gael a Fianna Fáil ešte pred voľbami vyhlásili, že sa spolu budú usilovať vytvoriť vládnu koalíciu bez Sinn Féin - rovnako ako to urobili po všeobecných voľbách v roku 2020. Sinn Féin vtedy takisto v hlasovaní tesne zvíťazila, pripomína Reuters.        

Tohtoročným voľbám dominoval domáci tlak na riešenie krízy v oblasti bývania či rastúci odpor voči migrácii, pre ktorú v krajine v posledných rokoch došlo k viacerým násilným nepokojom.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že bombarduje pozície protivládnych síl v Sýrii

Ruská armáda v piatok uviedla, že jej letectvo bombardovalo protivládne jednotky v Sýrii s cieľom odraziť "extrémistov", ktorí spustili rozsiahli ofenzívu na mesto Aleppo, citovali ruské štátne médiá. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Džihádisti a ich Tureckom podporovaní spojenci v piatok dosiahli druhé najväčšie sýrske mesto Aleppo a spustili ofenzívu proti Iránom a Ruskom podporovaným vládnym silám tamojšieho prezidenta Bašára Asada.

Ide pritom o jedny z najsmrtiacejších bojov počas dlhoročnej sýrskej občianskej vojny, píše AFP.

"Ruské letectvo vykonáva raketové a bombové útoky na zariadenia a zdroje nelegálnych ozbrojených skupín, kontrolné stanovištia, sklady a delostrelecké pozície teroristov," citovali ruské tlačové agentúry hovorcu ruského Centra pre zmierenie znepriatelených strán v Sýrii, ktoré patrí pod ministerstvo obrany v Moskve. Centrum uvádza, že za uplynulých 24 hodín bolo "zničených" 200 militantov. AFP pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Námestník šéfa Centra pre zmierenie znepriatelených strán v Sýrii Oleg Ignasjuk pre štátne médiá dodal, že operácia zameraná na "odrazenie agresie extrémistov" naďalej pokračuje.

Práve Moskva je najdôležitejším Asadovým vojenským podporovateľom a po jej zásahu do sýrskej občianskej vojny v roku 2015 obrátil vývoj bojov v jeho prospech.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Trumpov budúci vyslanec v Kyjeve navrhuje zrušenie sankcií proti Rusku

Generál vo výslužbe Keith Kellogg v prvej republikánovej administratíve pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť, počas vlády Joea Bidena opisoval rusko-ukrajinskú vojnu ako „krízu, ktorej sa dalo vyhnúť“.

Túto frázu použil v aprílovom príspevku pre America First Policy Institute, ktorého šéfka Linda McMahonová sa stala nominantkou na ministerku školstva. Kellogg (80) tvrdí, že vojna na Ukrajine je zahraničnopolitická kríza Spojených štátov, „ktorá v dôsledku nekompetentnej politiky Bidenovej administratívy... zatiahla Ameriku do nekonečnej vojny“.

Generálporučík by podľa svojho plánu okamžite zmrazil frontovú líniu na súčasnom mieste, pričom obe strany konfliktu by boli nútené zasadnúť k rokovaciemu stolu.

Výmenou za účasť na mierových rokovaniach či pokoj zbraní zo strany Ruska by USA uvoľňovali jednotlivé sankcie, ak Kremeľ podpíše mierovú zmluvu, sankcie odvolajú celkovo. Budúce pôžičky pre Ukrajinu by boli tiež podmienené účasťou Kyjeva na vyjednávaniach.

(sab)

Minúta  |  

Desaťtisíce Gruzíncov protestovalo pred parlamentom

Už druhý večer demonštranti vyjadrujú svoj nesúhlas s pozastavením prístupových rokovaní s EÚ, píšu agentúry DPA a Reuters.

Pozastavenie rokovaní až do roku 2028 ohlásil vo štvrtok gruzínsky premiér Irakli Kobachidze. V reakcii na jeho oznámenie vypukli ešte v ten večer v krajine masové protesty. Najväčší z nich sa konal práve v Tbilisi, kde polícia pred parlamentom rozháňala demonštrantov aj slzotvorným plynom a vodnými delami.

Demonštrantov policajti aj bili, pričom podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) vyše 30 z nich skončilo v nemocnici. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že zasahujúce zložky zadržali 43 ľudí.

V piatok vyšli pred parlament opäť desaťtisíce ľudí. DPA s odvolaním sa na pozorovateľov na mieste uvádza, že ich bolo ešte viac ako predošlý večer. Polícia podľa spravodajcu agentúry AFP na ich rozohnanie opäť nasadila vodné delo.

Proeurópske zhromaždenia sa v piatok večer konajú aj v ďalších gruzínskych mestách vrátane Batumi či Zugdidi. Protesty prebiehajú vo vzdelávacích inštitúciách, pričom päť univerzít v Tbilisi pre ne dočasne prerušilo výučbu, priblížila DPA.

Nesúhlas s pozastavením rokovaní vyjadrili v piatok verejne aj zamestnanci gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí, ako aj rezortu obrany či viacerí sudcovia.

Vyše 100 zamestnancov ministerstva zahraničných vecí podpísalo otvorený list, v ktorom označili takýto krok vlády za protiústavný a v rozpore so strategickými záujmami krajiny.

Zamestnanci ministerstva obrany zase uviedli, že integrácia do EÚ a takzvaný atlantický bezpečnostný režim sú jedinou možnosťou na posilnenie bezpečnosti Gruzínska a upevnenie jeho suverenity. Zdôraznili, že sú hlavnou prioritou zahraničnej a bezpečnostnej politiky krajiny.

Premiér Kobachidze v piatok povedal, že Gruzínsko je naďalej odhodlané pokračovať v európskej integrácii. Obhajoval však svoje rozhodnutie o pozastavení rokovaní s EÚ tvrdením, že Tbilisi sa nenechá vydierať Európskou komisiou.

Protesty prebiehajú v Gruzínsku už celé týždne v dôsledku parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca strana Gruzínska túžba s takmer 54 percentami hlasov.

Opozícia aj prezidentka Salome Zurabišviliová však výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov.

Opozícia odmietla do nového parlamentu zasadnúť a prezidentka požiadala ústavný súd o anulovanie výsledkov pre údajné porušenie princípov univerzálnosti a tajnosti hlasovania. Západné štáty taktiež tvrdia, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Cieľ stať sa členom EÚ má Gruzínsko zakotvený aj vo svojej ústave, jeho vzťahy s Bruselom sa však za ostatné mesiace výrazne zhoršili, pričom EÚ prístupový proces s Gruzínskom pozastavila. Reagovala tým hlavne na tamojšie prijatie zákona o zahraničných agentoch, podobného ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu. Brusel vopred varoval Tbilisi aj v súvislosti so zmienenými voľbami.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 95 rokov zomrela preživšia holokaustu Eva Mosnáková

Eva Mosnáková prežila holokaust, zapojila sa do odboja a vystupovala proti okupácii Československa

Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929 v Brne a vyrastala v Handlovej. Otec bol zverolekár a tak sa mu, spolu s kresťanskou manželkou, ako tzv. hospodársky dôležitému židovi, podarilo v roku 1942 vyhnúť prvej vlne deportácií. Potom sa ukrývali u sudetského Nemca, kde sa Eva zoznámila s budúcim manželom Vladimírom Mosnákom.

Po oslobodení sa vzali, no neskôr manžela Vladimíra komunisti v politicky vykonštruovanom procese odsúdili na prácu v uránových baniach v Jáchymove.

Po absolvovaní trestu Vladimíra Mosnáka amnestovali a neskôr rehabilitovali. Eva sa za otvorené odsúdenie sovietskej okupácie v roku 1968 stretla s ponižovaním a šikanou na pracovisku. Po nežnej revolúcii sa venovala pomoci obetiam holokaustu a viedla seniorský klub preživších.

(dv)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.