Preskočiť na obsah
  |  

Prezident schválil novelu o príspevku štátu cirkvám

Zmenu prináša novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností z dielne Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorú v piatok podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

Výška príspevku štátu cirkvám sa bude upravovať mierou rastu minimálnej mzdy. Cieľom úpravy je podľa rezortu zvýšiť solidaritu s menšími cirkvami a zabezpečiť pri financovaní lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť. „Výška príspevku štátu cirkvám je v súčasnosti upravovaná podľa miery inflácie v hospodárstve SR a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme," pripomenul rezort.

„Tieto ukazovatele sa nahradia len mierou rastu minimálnej mzdy. Ide o výrazné zjednodušenie výpočtu a vyššiu predvídateľnosť finančného dosahu na štátny rozpočet, keďže tento ukazovateľ je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia," vysvetlili predkladatelia návrhu.

Ďalšie desaťpercentné zvýšenie celkového príspevku sa cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich. „V roku 2025 sa príspevok štátu zvýši o 4,6 milióna eur," avizuje MK.

Ministerstvo upozornilo, že hoci súčasné znenie zákona je prijímané kladne, malo by zohľadňovať ekonomický trend z posledného obdobia ovplyvnený najmä výrazným nárastom minimálnej mzdy.

„Počas piatich rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent. Mnohým cirkevným subjektom príspevok štátu nepostačuje na vyplácanie minimálnej mzdy, čo cirkvi riešia doplácaním z vlastných zdrojov alebo skracovaním pracovných úväzkov," dodalo MK.

Pripomenulo tiež, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.

Ministerstvo kultúry priblížilo, že ak sa počet veriacich konkrétnej cirkvi zvýši alebo zníži o viac ako desať percent, upraví sa aj výška príspevku pre danú cirkev. Táto zmena má zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie štátnej podpory.

Novela bude platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

(tasr)

  |  

V Rusku začali cvičenia na odpojenie od globálneho internetu

Cieľom cvičení je preveriť účinnosť náhradnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila fungovanie ruského internetu, ak by došlo k jeho zámernému odpojeniu od vonkajších globálnych komunikačných sietí.

V Rusku sa tento týždeň začali každoročné cvičenia zamerané na testovanie stability a bezpečnosti ruského internetu (Runet) v prípade odpojenia od globálnej siete. Informovala o tom agentúra Interfax, ktorá citovala tlačovú službu ruského regulačného úradu Roskomnadzor (RKN).

Počas testovania sa spolu s telekomunikačnými operátormi identifikujú systémy, ktoré sú závislé na zahraničných službách a knižniciach.

Cvičenie sa koná v súlade so zákonom o „suverénnom Runete“ a jeho cieľom je potvrdiť pripravenosť ruského segmentu internetu fungovať nezávisle. Tento rok sa testovanie uskutočňuje v niektorých regiónoch Ruska, vrátane Čečenska, Dagestanu a Ingušska.

Cvičenie začalo 6. decembra a podľa dostupných informácií môže trvať až do 7. decembra. RKN vyzval organizácie na informovanie o technologických procesoch, ktoré si budú musieť prispôsobiť v prípade výpadkov komunikácie s globálnym internetom. Tento test je súčasťou dlhodobej stratégie Ruska, ktorou sa snaží zvýšiť nezávislosť svojho digitálneho priestoru.

(lup)

  |  

Maďarská tajná služba sledovala európsky úrad, tvrdí Politico

Maďarský Informačný úrad (IH) údajne sledoval predstaviteľov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Uviedol to v piatok týždenník Politico, podľa ktorého európsky úrad v "istom momente" skúmal spoločnosť zaťa premiéra Viktora Orbána.

Týždenník citoval zo zistení maďarského investigatívneho mediálneho centra Direkt36 a belgických novín De Tijd, podľa ktorých agenti IH, jednej z civilných tajných služieb, prehľadávali hotelové izby, nahrávali telefonické rozhovory predstaviteľov OLAF-u a dostali sa aj do ich notebookov.

Podľa správy týchto médií ide o návštevy pracovníkov OLAF-u v období rokov 2015 až 2017, ktorých fyzicky sledovali počas cesty autom a odpočúvali ich telefóny.

"Nezaoberáme sa falošnými správami," reagoval pre Politico Orbánov hovorca Bertalan Havasi.

Týždenník Politico pripomína, že Budapešť je dlhodobo obviňovaná z odpočúvania telefónov novinárov, aktivistov a opozičných predstaviteľov.

Britský denník The Guardian v júli 2021 napísal, že vláda premiéra Viktora Orbána je podozrivá z používania izraelského špionážneho softvéru Pegasus na sledovanie mobilných telefónov investigatívnych novinárov a majiteľov nezávislých médií v Maďarsku.

Nemenovaný hovorca OLAF-u pre Politico uviedol, že úrad sa nevyjadruje ku konkrétnym obvineniam. "Je dôležité, aby OLAF mohol bez prekážok vykonávať vyšetrovanie podvodov, korupcie a akýchkoľvek iných nezákonných činností, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy Európskej únie. Naďalej sme odhodlaní vykonávať našu misiu s našimi operačnými partnermi nestranne a pri plnom rešpektovaní zásad právneho štátu," dodal hovorca.

(tasr)

  |  

Americký boxer Mike Tyson čelí žalobe za 1,5 milióna eur

Tyson čelí žalobe za porušenie dohody o propagácii spoločnosti Medier zaoberajúcej sa hazardnými hrami.

Firma od neho žiada odškodné vo výške takmer 1,5 milióna eur. V žalobe podanej na najvyššom súde v Londýne sa uvádza, že Tyson predčasne ukončil dohodu v ten istý marcový deň, keď oznámil svoj súboj s influencerom Jakeom Paulom.

„Skutočným dôvodom pre unáhlené a nezákonné ukončenie dohody bolo to, že pán Tyson súhlasil s dohodou sponzorovanou Netflixom na súboj s Paulom," citovala z vyhlásenia spoločnosti agentúra Reuters.

Päťdesiatosemročný bývalý šampión v ťažkej váhe prehral v novembrovom dueli v texaskom Arlingtone s Paulom jednomyseľným rozhodnutím arbitrov na body.

(tasr)

  |  

Študenti srbských univerzít zablokovali fakultné vstupy. Žiadajú stíhanie zodpovedných

Začiatkom novembra pri páde strechy na železničnej stanici v Novom Sade zahynulo 15 ľudí.

Na proteste sa zúčastnili študenti Fakulty technológie a metalurgie Belehradskej univerzity spolu s univerzitnými kolegami z Nišu, Kragujevca a Nového Sadu. Podľa webového portálu Nova S vyučovanie pre protesty neprebieha až na 29 fakultách po celej krajine.

Stovky študentov Právnickej fakulty Belehradskej univerzity v piatok na 15 minút zablokovali dopravu v centre hlavného mesta. Niektorí držali transparenty s obrázkami prezidenta Aleksandara Vučiča a nápismi „Máš na rukách krv".

Vo štvrtok Vučič v príspevku na Instagrame vyzval na zastavenie blokád a uviedol, že sú „prejavom slabosti a neúcty k vlastným ľuďom a vlastnej krajine."

Nešťastie na nedávno zrenovovanej novosadskej železničnej stanici prinieslo srbskému prezidentovi a jeho vládnucej Srbskej pokrokovej strane (SNS) značné politické komplikácie. Opozícia, ale aj množstvo občanov bez politických ambícií ju obviňujú z rodinkárstva a korupcie, čo SNS odmieta.

Opozícia vláde vyčíta, že odmieta prevziať zodpovednosť za nešťastie. Na odstúpenie vyzýva aj srbského premiéra Miloša Vučeviča, ktorý bol v čase rekonštrukcie železničnej stanice starostom Nového Sadu.

Budova železničnej stanice z roku 1964 prešla v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou. Podieľalo sa na nej konzorcium dvoch čínskych, jednej maďarskej a jednej francúzskej spoločnosti. Posledné rekonštrukčné práce sa skončili v júli tohto roka, samotného prístrešku sa však renovácia netýkala.

(tasr)

  |  

Blanár na zasadnutí OBSE vyzdvihol úlohu organizácie v súčasných vojenských konfliktoch

Výročným zasadnutím pod vedením maltského vicepremiéra a ministra zahraničných vecí Iana Borga vyvrcholilo predsedníctvo Malty v OBSE, ktorej účastnícke krajiny dospeli k dohode na novom vedení organizácie.

„Malta prevzala líderstvo v zložitej situácii, v ktorej sa OBSE nachádza. Napriek tomu zvládla organizáciu veľmi dobre a dokázala prispieť k dosiahnutiu konsenzu pri obsadení najvyšších postov v rámci takzvanej TOP4 vrátane voľby generálneho tajomníka," informoval minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár.

Generálnym tajomníkom OBSE sa stal turecký kandidát Feridun Sinirlioglu, riaditeľkou Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva grécka zástupkyňa Maria Telalianová, pozíciu vysokého komisára pre národnostné menšiny bude zastávať Christophe Kamp z Holandska a predstaviteľom pre slobodu médií sa stane Nór Jan Braathu.

„Pozitívnou správou je, že bezpečnostná organizácia, ktorej 57 členov zastupuje nielen európske štáty, ale zároveň krajiny z regiónu Kaukazu, Strednej Ázie a Severnej Ameriky, je opäť akcieschopná, čo je dôležité najmä v tomto turbulentnom období, keď sme svedkami vojenských konfliktov a výrazných bezpečnostných výziev. Zasadnutie predstavovalo dôležitý posun," priblížil Blanár.

Šéf rezortu diplomacie na plenárnom zasadnutí tiež zdôraznil postoj Slovenska, ktoré sa podľa neho principiálne zasadzuje za mierové riešenia a dodržiavanie medzinárodného práva. „Otvorene som zopakoval to, čo vláda SR hovorí dlhodobo – po takmer troch rokoch trvania konfliktu na Ukrajine sa potvrdzuje, že treba hľadať mierový dialóg a nie eskalovať situáciu vojenskými aktivitami," vyhlásil.

OBSE bola založená pred takmer piatimi desaťročiami s cieľom prispievať k stabilite a bezpečnosti, ako i riešeniu konfliktov. Pozíciu generálneho tajomníka OBSE zastával v rokoch 1999 až 2005 slovenský diplomat Ján Kubiš a v roku 2019 bolo Slovensko predsedníckou krajinou organizácie.

(tasr)