Preskočiť na obsah
  |  

KDH kritizuje vládu: Nie je schopná zabezpečiť potravinové balíčky z financií Únie

Opoziční kresťanskí demokrati vyzývajú ministra práce Erika Tomáša (Hlas), aby čím skôr tento problém vyriešil a doručil balíčky ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.

"Prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu máme možnosť v tomto programovom období použiť 63,5 milióna na to, aby sme poskytli najodkázanejším rodinám alebo jednotlivcom, rodinám s nezaopatrenými deťmi tú najzákladnejšiu pomoc, čo sú buď potravinové balíčky alebo hygienické balíčky. Ide hlavne o tie základné potreby, ktoré tieto rodiny majú a ktoré si nedokážu dovoliť," povedala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH).

Dodala, že je "naozaj veľký rozdiel medzi slovami a skutkami, keď hovoríme o tom, že tu máme takúto možnosť" s tým, že už desať mesiacov tieto rodiny čakajú na to, že dostanú ďalší balíček.

Spolu so zdražovaním cien potravín, rastom cien energií a zvyšovaním odvodov a daní sa tak môžu podľa nej zraniteľné skupiny obyvateľstva dostať na hranicu chudoby.

"Táto pomoc neprichádza, práve preto chcem vyzvať pána ministra, aby nerozprával o sociálnej pomoci, ale aby konal, lebo títo ľudia čakajú a bijú na poplach a prosia o pomoc," doplnil predseda hnutia Milan Majerský.

(tasr)

  |  

Scholz požiadal parlament o vyjadrenie dôvery. Hlasovať sa bude v pondelok

Po rozpade vládnej koalície podnikol nemecký kancelár rozhodujúci krok, ktorý môže otvoriť cestu k predčasným voľbám.

Nemecká politická scéna zažíva turbulentné obdobie po rozpade vládnej koalície. Kancelár Olaf Scholz (SPD) sa rozhodol požiadať nemecký Spolkový snem, čiže parlament, o vyslovenie dôvery. Hlasovanie je naplánované na pondelok 16. decembra o 13.00 hod.

Táto udalosť by mohla otvoriť cestu k predčasným voľbám, ktoré by sa mali konať 23. februára.

Verejná podpora kancelára a jeho Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v poslednom období výrazne klesla dôsledkom mocenských bojov v rámci rozhádanej trojkoalície, ktorá sa začiatkom novembra rozpadla pre nezhody v otázke, ako oživiť hospodárstvo.

Koaličná vláda SPD, zelených a slobodných demokratov (FDP) bola pri moci od decembra 2021. Predčasné voľby do nemeckého Spolkového snemu vyvolal koniec koalície po tom, čo Scholz pre nezhody odvolal ministra financií Christiana Lindnera z FDP. Liberáli následne trojkoalíciu opustili, Scholz tak zostal na čele menšinovej vlády.

Významným momentom bude rozhodnutie parlamentných skupín o spôsobe hlasovania — či pôjde o tajné, alebo menovité hlasovanie. V minulosti sa pri podobných hlasovaniach zvyčajne volilo verejné.

Podľa ČTK bude 207 poslancov SPD hlasovať v prospech Scholza. Zelení, ktorí majú 117 poslancov, sa zatiaľ nerozhodli, no špekuluje sa, že by sa mohli hlasovania zdržať.

Opozičná Alternatíva pre Nemecko (AfD) by mohla situáciu ešte viac skomplikovať. Hoci je pravicová strana známa kritikou Scholzovej vlády, niektorí jej poslanci by mohli kancelára podporiť, keďže ho považujú za menšie zlo v porovnaní s potenciálnym budúcim kancelárom Friedrichom Merzom z Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). 

Tento scenár by umožnil Scholzovi získať dôveru proti svojej vôli, pokiaľ by sa Zelení zdržali hlasovania.

Podľa portálu BILD sa neočakáva, že by hlasovanie o dôvere bolo spojené s konkrétnou vecnou otázkou, akou je napríklad rozpočet. To zvyšuje špekulácie o tom, že hlasovanie bude čistým vyjadrením dôvery voči osobe kancelára.

Ak Scholz neuspeje, okamžite odcestuje do paláca Bellevue, kde informuje spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera a požiada o rozpustenie parlamentu.

Následne začne proces konzultácií medzi hlavou štátu a vedúcimi predstaviteľmi parlamentných skupín. Prezident má na rozhodnutie teoreticky až 21 dní, no očakáva sa, že svoje stanovisko oznámi do konca roka.

Kandidát opozičných konzervatívcov (CDU) Friedrich Merz má podľa prieskumov väčšiu podporu v nadchádzajúcich voľbách než Scholz, ktorý je najmenej obľúbeným nemeckým kancelárom od zjednotenia krajiny v roku 1990.

Scholzova SPD je podľa najnovších prieskumov až na treťom mieste so 17 percentami po CDU s 31 percentami a Alternatíve pre Nemecko (AfD) s 18 percentami. Po SPD nasledujú Zelení s 13-percentnou podporou, píše Reuters.

V krajine sa už začala aj predvolebná kampaň, ktorej hlavnými témami sú ekonomika, podpora Ukrajiny vo vojne proti Rusku a migrácia po vyostrení situácie na Blízkom východe, približuje agentúra AFP.

(lipa, tasr)

  |  

Poprad má rozpočet, cez poslancov však neprešlo zvyšovanie poplatkov

Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.

Mesto Poprad bude na budúci rok hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške viac ako 81 miliónov. Pôvodný návrh rozpočtu rátal so sumou 85,393 milióna eur. Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.

Poslanci však neodobrili zvyšovanie príspevkov na čiastočnú úhradu výdavkov alebo nákladov v školách a školských zariadeniach. Rovnako tak neschválili zvýšenie platieb na režijné náklady v školských jedálňach. Keďže zvyšovanie poplatkov sa malo vykonať formou novely všeobecne záväzných nariadení, na ich schválenie bol potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov, čo je 12 z 18 prítomných volených funkcionárov.

Za zvýšenie platieb pritom hlasovalo len desať poslancov. Na druhej strane, na schválenie rozpočtu mesta postačovala väčšina prítomných poslancov. Preto desať hlasov za odobrenie návrhu stačilo na prijatie rozpočtu mesta Poprad na rok 2025.

Finančný plán mesta na budúci rok nepodporili poslanci zoskupení v klube Poprad na 1. mieste. „Základným strategickým dokumentom je aj Program rozvoja mesta, v ktorom sú jasne stanovené ciele, ktorým smerom má Poprad ísť a prečo tam má ísť. Už dlhodobo tieto dôležité ciele nie sú finančne kryté v rozpočte, takže strategický dlh mesta nám narastá,“ uviedol pre Štandard poslanec Martin Baloga.

K uvedeným cieľom Popradu podľa Martina Balogu patrí aj rozvoj kvalitného nájomného bývania, ale i vytváranie podmienok pre komerčné investície. Ďalším strategickým zámerom je podľa neho rozvoj podnikateľského prostredia hlavne v treťom a štvrtom sektore, ktorými sú veda, výskum a vývoj. Tie podľa neho absolútne absentujú. „Keď nevytvoríme adekvátne podmienky, tak sem neprídu, pretože mesto pre nich nebude zaujímavé,“ dodal Martin Baloga.

K ďalším významným cieľom patrí aj rozvoj služieb a tiež progres dynamickej a statickej dopravy. V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou železničnej trate sa podľa neho mesto v riešení dynamickej dopravy nikam neposunulo a „môžeme očakávať veľké problémy, pretože tieto investície realizované neboli“.

Všetci poslanci však svorne ocenili, že mesto Poprad zavádza participatívny rozpočet. Na túto formu rozdeľovania peňazí vyčlenila samospráva v rozpočte na budúci rok stotisíc eur. O najväčšej sume v objeme 54 600 eur budú rozhodovať obyvatelia najväčšieho popradského sídliska Juh.

  |  

Pistorius: Putinova podpora trvá len dovtedy, kým ste preňho užitoční

Nemecký minister obrany Boris Pistorius počas návštevy Blízkeho východu naznačil zvýšenie počtu nemeckých vojakov v regióne a upozornil na premenlivé spojenectvá s Moskvou.

Vývoj situácie v Sýrii ukazuje, že krajiny, ktoré majú strategické partnerstvo s Ruskom, sa na Moskvu môžu spoľahnúť len dovtedy, kým sú užitočné pre ruského prezidenta Vladimira Putina, parafrázovala agentúra Reuters nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa.

Pistorius sa zastavil v Jordánsku na leteckej základni Azrak, ktorá slúži ako logistické stredisko. Následne odcestuje do irackej metropoly Bagdad, kde bude rokovať o spôsoboch, ako stabilizovať situáciu v regióne po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Bližšie však nešpecifikoval, ako vývoj ovplyvní zaangažovanosť Nemecka v regióne. Podľa jeho slov sa ale počet nemeckých jednotiek na Blízkom východe skôr zvýši, než by sa mal znižovať. V súčasnosti je tam nasadených približne 600 nemeckých vojakov.

Nemecko ako súčasť koalície približne 70 krajín pod vedením USA má od roku 2015 v Iraku svojich vojakov. Pomáhajú tam miestnym silám, ktoré sa snažia zabrániť opätovnému vzostupu teroristickej skupiny Islamský štát (IS).

IS pritom v roku 2014 obsadil rozsiahle územia Iraku a Sýrie a vyhlásil tam svoj kalifát, no neskôr bol zatlačený späť.

Približne 300 nemeckých vojakov sa zapojilo aj do mierovej misie Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL), ktorá monitoruje demarkačnú líniu s Izraelom. V oblasti pritom vyše roka prebiehali boje medzi izraelskými jednotkami a militantným hnutím Hizballáh, ktoré podporuje Irán.

(tasr)

  |  

V bratislavskej univerzitnej nemocnici stiahlo výpovede šestnásť lekárov

Aktuálne vo výpovedi zostáva v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) 427 lekárov z celkového počtu 480 podaných výpovedí.

"Môžeme potvrdiť, že dnes nám bolo doručených 16 ďalších stiahnutí výpovedí, čo znamená, že zatiaľ v Univerzitnej nemocnici Bratislava stiahlo výpoveď 53 lekárov. Dlhodobo nepribudli žiadne nové podania výpovedí. Zostáva 427 podaných výpovedí," uviedla v stanovisku hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom v novembri podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce.

Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

  |  

V Kábule zahynul afganský minister Chalíl Hakkání

Výbuch na ministerstve pre utečencov pripravil o život okrem ministra aj jeho kolegov.

Afganský minister pre utečencov Chalíl Hakkání zahynul pri explózii v kancelárii ministerstva v Kábule, uviedol vládny zdroj.

„Nanešťastie došlo k výbuchu na ministerstve pre utečencov a minister Chalíl Hakkání spolu s niektorými svojimi kolegami zahynul," povedal nemenovaný úradník pre agentúru AFP.

Chalíl Hakkání bol bratom Džalaluddína Hakkáního, ktorý založil takzvanú Sieť Hakkáníovcov. Organizácia funguje v rámci hnutia Taliban a je zodpovedná za najkrvavejšie útoky na civilistov aj príslušníkov amerických jednotiek v Afganistane.

Chalíl bol zároveň strýkom Sirádžuddína Hakkáního, súčasného ministra vnútra. Miera násilia v Afganistane sa znížila po prevzatí moci hnutím Taliban v roku 2021, keď krajinu opustili americkí vojaci a zahraničné sily pod vedením NATO.

Naďalej aktívny je rival Talibanu a afganská odnož Islamského štátu - Chorásán (IS-K), ktorý naďalej pravidelne útočí bombovými útokmi na civilistov, cudzincov a predstaviteľov vlády.

(tasr)