Preskočiť na obsah
  |  

V Roosveltovej nemocnici stiahlo výpovede takmer dvadsať lekárov

Nemocnica aj po stiahnutí osemnástich výpovedí naďalej eviduje výpoveď z pracovného pomeru u 216 lekárov.

Banskobystrická Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta avizuje, že v prípade reálneho ukončenia pracovného pomeru vyše 200 lekárov vo výpovednej lehote bude musieť pristúpiť k obmedzeniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

"Obmedzenie sa dotkne väčšiny oddelení a takmer všetkých chirurgických. Urobíme všetko preto, aby sme boli schopní zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o onkologických pacientov," skonštatovala hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

V Rooseveltovej nemocnici pracovalo k 31. júlu tohto roka 458 lekárov. Nemocnica sa v súčasnosti snaží namodelovať možný spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti od budúceho roka. "Všetky kroky a fungovanie nemocnice koordinujeme a komunikujeme s našim zriaďovateľom Ministerstvom zdravotníctva SR," dodala hovorkyňa.

Stiahnutie deviatich výpovedí lekárov oznámila aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach, vo výpovednej lehote aktuálne evidujú 343 lekárov.

"Aj v prípade, ak lekári svoje výpovede do konca roka nestiahnu, UNLP Košice zabezpečí pacientom poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj po 31. decembri. Oddelenia, kde lekári nie sú výpovednej lehote, budú poskytovať zdravotnú starostlivosť bez obmedzení," uviedla hovorkyňa Ladislava Šustová.

Z celkovo 44 medicínskych pracovísk najviac lekárov podalo výpoveď na deviatich z nich. Podľa Šustovej je v UNLP viacero oddelení, kde výpoveď nepodal ani jeden lekár, prípadne len malý počet.

V nemocniciach naprieč Slovenskom podalo v novembri výpovede vyše 3 300 lekárov nespokojných so situáciou v zdravotníctve. Lekári trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

  |  

Európska centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby po štvrtýkrát v tomto roku

Zároveň si ponechala otvorené dvere pre ďalšie uvoľňovanie menovej politiky, keďže inflácia sa blíži k jej cieľu a hospodárske oživenie v eurozóne sa spomaľuje.

Rada guvernérov sa rozhodla znížiť tri kľúčové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) o 25 bázických bodov. Úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií sa tak s účinnosťou od 18. decembra 2024 znížia na 3,00 percenta, 3,15 percenta a 3,40 percenta. Píše Reuters.

Celková inflácia v eurozóne má podľa najnovších projekcií ECB dosiahnuť 2,4 percenta v roku 2024 a postupne ďalej klesať až na 2,1 percenta v roku 2027. Priemerná jadrová inflácia bez zahrnutia nestálych cien potravín a energií by mala klesnúť z úrovne 2,9 percenta v roku 2024 na 1,9 percenta v roku 2027.

ECB konštatovala, že v dôsledku jej nedávnych rozhodnutí o znížení sadzieb postupne klesajú ceny úverov pre podniky aj domácnosti. Podmienky financovania však zostávajú prísne, keďže menová politika je stále reštriktívna a minulé zvyšovanie úrokových sadzieb sa naďalej premieta do nesplatených úverov.

ECB ďalej uviedla, že v porovnaní so septembrovými odhadmi teraz počíta s pomalším hospodárskym oživením. Tempo hospodárskeho rastu tak má podľa aktuálnych projekcií dosahovať 0,7 percenta v roku 2024, 1,1 percenta v roku 2025, 1,4 percenta v roku 2026 a 1,3 percenta v roku 2027. Oživenie by sa malo opierať najmä o rastúce reálne príjmy domácností a zvýšenú investičnú aktivitu firiem. Postupné slabnutie účinkov reštriktívnej menovej politiky by malo časom viesť k oživeniu domáceho dopytu.

Rada guvernérov ECB zopakovala, že je odhodlaná zabezpečiť trvalé ustálenie inflácie na cieľovej úrovni dvoch percent v strednodobom horizonte. Menovú politiku mieni naďalej upravovať na základe podmienok v ekonomike bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb.

(tasr)

  |  

Trump je Osobnosťou roka 2024 časopisu Time

Zvolený prezident USA vo štvrtok zazvonil tradičným zvončekom pri otvorení Newyorskej burzy po tom, čo ho prestížny časopis už druhý raz vyhlásil za osobnosť roka, píše agentúra AP.

Pred oficiálnym aktom otvorenia burzy o 9.30 miestneho času vystúpil Donald Trump s prejavom, ocenenie nazval „obrovskou cťou“. „Time, dostal som túto poctu druhýkrát, myslím, že tentoraz sa mi to vlastne páči viac,“ povedal.

Republikánskeho víťaza prezidentských volieb 5. novembra spravádzali dcéry Ivanka a Tiffany, zvolený viceprezident James David Vance, nominant na ministra financií Scott Bessent a nominant na ministra zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr.

Ľudia pred pódiom skandovali „U-S-A“, kým Trump zazvonil na zvonček, po čom zdvihol do vzduchu päsť. Pripomenul tým svoju pózu pár minút po pokuse o atentát v meste Butler (štát Pensylvánia), kde ho 13. júla Thomas Matthew Crooks strelil do ucha.

V prejave hovoril o niektorých ľuďoch, ktorých vymenoval do svojej nastupujúcej administratívy, vrátane ministra financií Bessenta, a o niektorých svojich ohlásených politikách vrátane sľubu z tohto týždňa, že federálna vláda bude vydávať urýchlené povolenia vrátane environmentálnych povolení pre projekty a stavby v hodnote viac ako jednej miliardy dolárov.

„Myslím si, že budeme mať obrovský rozbeh. Musíme narovnať niektoré problémy, niektoré veľké problémy vo svete,“ povedal.

Sam Jacobs, šéfredaktor časopisu Time, v relácii Today televízie NBC povedal, že Trump je človek, ktorý „v dobrom alebo v zlom najviac ovplyvnil spravodajstvo v roku 2024.“

(sab)

  |  

Ministerstvo kultúry vyčlení takmer milión eur na podporu aktivít osôb so znevýhodnením

Novú dotačnú výzvu v sume 980-tisíc eur zverejnil rezort v programe Kultúra znevýhodnených skupín.

Program kladie podľa rezortu dôraz na rovnosť príležitostí, integráciu do spoločnosti, prevenciu a elimináciu všetkých foriem násilia, diskriminácie a neznášanlivosti vrátane rasizmu a xenofóbie.

"Program sa zameriava aj na boj proti predsudkom a extrémizmu, podporu výchovy k tolerancii, posilňovanie sociálnej i rodinnej súdržnosti a rozvoj medzikultúrneho dialógu," priblížili z ministerstva.

V rámci výzvy sú vítané projekty na kultúrne aktivity, vydávanie publikácií, mediálnych nosičov, tvorbu mobilných aplikácií či publikovanie webov.

Rovnako tak aktivity zamerané na neformálne vzdelávacie podujatia, výskumné projekty prispievajúce k zlepšeniu dostupnosti kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím či informačnú debarierizáciu a sprístupňovanie kultúry.

"Program je zameraný na podporu kultúrnych aktivít osôb so zdravotným postihnutím vrátane telesného, mentálneho, zrakového a sluchového postihnutia, ako aj osôb so psychickými ochoreniami a ochranu ich duševného zdravia. Ďalej podporuje aktivity seniorov, detí a mládeže ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením," vysvetlilo ministerstvo.

Termín uzávierky predkladania žiadostí je do 9. januára 2025.

(tasr)

  |  

Zuckerbergova Meta darovala milión dolárov Trumpovmu inauguračnému fondu

Zakladateľ platformy Facebook sa podľa denníka Wall Street Journal snaží posilniť vzťahy so zvoleným prezidentom, ktoré sa naštrbili blokovaním obsahu kritického voči jeho oponentom.

Donald Trump pritom v kampani poukazoval na cenzúru správ o zabudnutom laptope Huntera Bidena – ktorý údajne obsahoval dôkazy o rozsiahlej korupcii – či na ban na svoj účet po protestoch v Kapitole 6. januára 2021. V predvolebnom období tiež republikán Marka Zuckerberga varoval, že ho potrestá, ak sa ten pokúsi ovplyvniť voľby v jeho neprospech.

Zuckerbergov príspevok Trumpovmu tímu predstavuje ďalší príklon technologického magnáta k republikánskemu lídrovi. Predtým aj zakladateľ internetového obchodu Amazon Jeff Bezos, ktorý bol podľa Journalu „dlho nepriateľom“ Trumpa, mu v príspevku na sieti X zablahoželal k „mimoriadnemu politickému návratu a rozhodnému víťazstvu.“

Ako vlastník denníka Washington Post tiež zablokoval vydanie editoriálu, ktorým redakcia vyjadrovala podporu jeho oponentke, viceprezidentke Kamale Harrisovej.

Minulý mesiac tiež Zuckerberg navštívil Trumpa v jeho rezidencii Mar-a-Lago na Floride, kde mu pred večerou údajne predviedol inteligentné okuliare Ray-Ban Meta. Šéf Mety a ďalší predstavitelia spoločnosti sa tiež v poslednom období častejšie stretávali s predstaviteľmi budúcej Trumpovej administratívy.

(sab)

  |  

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prípade Ribár

V prípade týkajúcom sa podmienok väzby sťažovateľa v zariadeniach v Banskej Bystrici a obmedzeného kontaktu s jeho rodinou nebolo porušené právo na osobnú slobodu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

"Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol viaceré sťažnosti sťažovateľa vrátane podmienok v cele (svetlo, teplá voda, teplota, kvalita stravy), ako aj obmedzení telefonických kontaktov a návštev, pretože nevyčerpal dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy," priblížila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Barbora Škulová.

Súd sa podľa hovorkyne zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely, času povoleného na pobyt vonku a možností voľnočasových aktivít. Konštatoval, že veľkosť cely spĺňala minimálne medzinárodné štandardy a že väčšinu času bol sťažovateľ v cele sám na vlastnú žiadosť. "Navyše, počas pohovorov so zástupcami príslušných orgánov nemal žiadne sťažnosti," podotkla Škulová.

Podmienky väzby podľa ESĽP nepredstavovali zlé zaobchádzanie podľa článku tri dohovoru. Tiež nenašiel dôkazy o diskriminácii podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a túto sťažnosť označil za nepodloženú, tvrdí Škulová.

Pripomenula, že sťažovateľ najprv neúspešne podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju odmietol ako neprípustnú, keďže najprv mal využiť možnosti, ktoré ponúka dozorná činnosť prokurátora, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo spravodlivosti.

(tasr)