Preskočiť na obsah
  |  

Nové pravidlá na univerzitách môžu viesť k odchodu mladých zo Slovenska, varuje PS

Opozičné PS tvrdí, že novela vysokoškolského zákona uzatvára akademické prostredie a posilňuje právomoci rektorov a dekanov.

Opozičné PS kritizuje novelu vysokoškolského zákona s tým, že posilňuje právomoci vedenia univerzít na úkor ich otvorenosti. Novelu schválil parlament v uplynulom týždni a prináša aj zmeny v zložení správnej rady verejných vysokých škôl.

„Minister novelou opäť mení zloženie správnych rád vysokých škôl tak, aby väčšinu mali členovia menovaní akademickým senátom na úkor externých odborníkov a odborníčok,“ uviedla v stanovisku poslankyňa za PS Ingrid Kosová.

Ďalej dodáva, že „pri rozhodovaní o dlhodobom zámere budú zástupcovia verejnosti prakticky bezmocní, keďže potrebná nadpolovičná väčšina ostáva v rukách zástupcov akademického prostredia.“       

Hnutie tiež upozornilo, že pri výbere kandidátov na funkčného docenta či profesora novela výrazne posilňuje kompetenciu dekana a obmedzuje aj právomoci akademického senátu a vedeckej rady, čo podľa poslankyne Tiny Gažovičovej (PS) výrazne zníži transparentnosť a kvalitu rozhodovania.

„Koalícia presadila cez poslanca Lučanského aj neopodstatnený návrh na predĺženie funkčného obdobia rektora, čo zásadne oslabí dynamiku rozhodovania a inovácií," dodala Gažovičová.

Podľa schválenej novely bude minister školstva vymenúvať o jedného člena správnej rady verejnej VŠ menej ako akademický senát.

Nová legislatíva prináša aj úpravu lehôt na vyhlásenie voľby rektora, upravuje pôsobnosť akademického senátu, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej VŠ či kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora.

Po novom bude môcť tá istá osoba vykonávať funkciu rektora aj dekana dlhšie. Namiesto dvoch bude môcť rektor alebo dekan vykonávať funkciu najviac v troch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

(tasr)

  |  

Biely dom údajne v tichosti odváža nepoužitý materiál na stavbu Trumpovho hraničného múru

Administratíva končiaceho prezidenta vraj ponúka materiál vo verejnej dražbe za päť dolárov za balík, píše portál Daily Wire.

Konzervatívny názorový portál sa odvoláva na svedectvá príslušníkov colnej a pohraničnej stráže (CBP), a tiež na videozábery, na ktorých vojaci nakladajú oceľové bariéry na nákladné autá a vezú ich preč od hranice.

„Odvážajú ho z troch úsekov: Nogales, Tucson a Three Points,“ povedal agent, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, pričom vymenoval najvyťaženejšie body americko-mexickej hranice v štátoch Arizona a Texas. „Chcú odsunúť všetko z hranice do Vianoc,“ dodal.

Zásielky smerujú na letisko Pinal Airpark v arizonskom meste Marana, kde ich federálna vláda uskladňuje s cieľom dražby cez internetovú aukčnú sieň GovPlanet. Dražba jednotlivých balíkov za začína na hranici piatich dolárov.

Denník New York Post pripomína, že aukcie týchto dielov – ktoré sú v popise označené ako „oceľové sekcie stĺpovej steny s drážkou“ – sa už uskutočnili. Ďalšia je naplánovaná na 18. decembra.

Materiál ostal nevyužitý po Bidenovom rozhodnutí zastaviť výstavbu hraničného múru v roku 2021. Išlo o jedno zo série rozhodnutí, ktorým demokrat zvrátil prísnu imigračnú politiku Donalda Trumpa. Oceľové komponenty po dlhom čase začali hrdzavieť, keďže nestáli na svojom určenom mieste.

Počas Bidenovho funkčného obdobia každý mesiac prekročilo južnú hranicu takmer 200-tisíc ľudí. Celkovo sa čistá migrácia vyšplhala na desiatky miliónov ľudí, pričom americké úrady často nevedia určiť ich presný počet.

(sab)

  |  

Drucker o neúspešnej voľbe predsedu parlamentu: Nie je to dobrý signál, no zákony prechádzajú

Minister školstva Tomáš Drucker vyjadril nespokojnosť s neuskutočnenou voľbou predsedu parlamentu do konca roka, no zároveň ocenil, že koalícia úspešne schvaľuje kľúčové zákony.

Podpredseda Hlasu pred rokovaním vlády vyhlásil, že nesplnenie cieľa zvoliť nového predsedu parlamentu do konca roka nie je dobrý signál. Tvrdí, že v koalícii sa o tom diskutuje, ale za dôležité považuje, že zákony v parlamente prechádzajú.

Drucker v reakcii na dianie v koalícii i v poslaneckom klube Hlas povedal, že sa interne diskutuje a naďalej sa bude.

„Vždy je dobré, ak existujú aj iné názory," zdôraznil pred novinármi. „Je našou úlohou, aby sme debatovali," doplnil.

Ocenil aj schválenú legislatívu, ktorá rieši opatrenia na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ide podľa neho o mimoriadne opatrenia, ktoré nikto nechce zaviesť.

„Ale pokiaľ by sa neprišlo s iným návrhom, naozaj by hrozilo, že ak má štát zabezpečiť ústavné právo pre občanov, musel by pristúpiť k tomu, k čomu pristúpila aj vláda Ivety Radičovej, a to je vyhlásenie núdzového stavu, čo je oveľa horšie riešenie z pohľadu zásahu do práv všetkých obyvateľov, zamestnávateľov, podnikateľov," vyhlásil.

Cieľom je však podľa neho dohodnúť sa s lekármi. Apeluje na nich, aby pre peniaze nenechali pacientov bez zdravotnej starostlivosti.

Minister pôdohospodárstva a podpredseda Smeru Richard Takáč si myslí, že sa zbytočne hľadá problém, keďže drvivá väčšina zákonov v parlamente prešla bez problémov. Dodal, že koalícia nikdy nefunguje ideálne.

Takáč pripustil, že ide o vyrušujúci stav, no na vláde podľa neho veci prechádzajú jednomyseľne. Myslí si, „že v novom roku bude všetko fungovať určite lepšie.“

Pri hlasovaní o návrhu o dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti boli proti dvaja poslanci NR SR za Hlas. Predstavitelia Hlasu deklarujú, že situáciu budú riešiť interne na klube.

Koalícia zároveň od apríla nemá dohodu na mene nového šéfa parlamentu.

(tasr)

  |  

Kaliňák pripustil možné zvyšovanie výdavkov na obranu štátov NATO

Minister však podotkol, že prioritou Slovenska je zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov.

Šéf rezortu obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) pripúšťa diskusiu o výdavkoch na obranu štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v prípade, že sa dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) budú zdať nedostatočné. Minister to vyhlásil pred piatkovým rokovaním vlády SR.

V prípade, že by sa bezpečnostná situácia vo svete naďalej zhoršovala, nedá sa podľa Kaliňáka vylúčiť, že by výdavky na obranu stúpli nad dve percentá HDP. "Keď si zoberiete, čo sa deje nielen na Ukrajine, ale aj v pásme Gazy, momentálne v Sýrii. Záťaž, ktorú to bude mať na ochranu hraníc, ktorú to bude mať na ďalšie bezpečnostné prostredie, od toho sa to bude podľa mňa odvíjať," myslí si minister.

(tasr)

  |  

Svet po Trumpovom návrate prejde obrovským obratom, tvrdí Orbán

O znovuzvolení republikána v prezidentských voľbách a jeho blížiacej sa inaugurácii 20. januára hovoril maďarský premiér v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávne Kossuth Rádió.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán povedal, že v uplynulých dňoch hovoril s americkými, ruskými, európskymi a tureckými lídrami a na základe toho môže s istotou tvrdiť, že len čo Donald Trump prevezme úrad prezidenta, vo svete dôjde k „obrovskému obratu“.

Svet sa podľa neho stále nachádza v nebezpečnom období. „V Nemecku padla vláda, vo Francúzsku a Sýrii – ktorá bola najväčšou krajinou vysielajúcou migrantov za posledné desaťročie – sa vlády rozpadli,“ dodal Orbán. „Treba sa dostať cez úsek rozbúreného mora, potom nás ale čakajú pokojné vody,“ povedal.

Orbán podotkol, že americké zmeny zasiahnu európsky kontinent v otázkach, ktoré sú pre Maďarsko najdôležitejšie. „Vynútia si zmeny, ktoré nám ležia na srdci,“ zdôraznil premiér.

(tasr)

  |  

Slovenskí futbalisti sa v kvalifikácii MS 2026 dostali do skupiny A

Slovenský tím sa na futbalovom poli stretne s víťazom marcového štvrťfinále Ligy národov (LN).

Slovenskí futbalisti si v európskej kvalifikácii MS 2026 zmerajú sily s víťazom marcového zápasu štvrťfinále LN medzi Nemeckom a Talianskom, Severným Írskom a Luxemburskom. Predstavia sa v A skupine, rozhodol o tom piatkový žreb v Zürichu.

Pri žrebe asistoval svetový šampión z roku 1998, Francúz Robert Pires či Španiel Fernando Llorente, ktorý triumfoval so Španielskom na MS 2010. Tie boli doposiaľ jediné a posledné so slovenskou účasťou.

Zverenci trénera Francesca Calzonu zotrvali v rebríčku FIFA po Lige národov na 41. mieste a ako 23. najlepší európsky tím tak figurovali v druhom výkonnostnom koši. Mali tak rovnakú pozíciu ako pri žrebe na predošlé MS v Katare. V druhom koši boli s Ukrajinou, Švédskom, Tureckom, Walesom, Maďarskom, Srbskom, Poľskom, Rumunskom, Gréckom, Českom a Nórskom.

Súčasťou európskej kvalifikácie MS, ktorej základná časť sa odohrá v šiestich štvorčlenných a šiestich päťčlenných skupinách v budúcom roku, bolo 54 z 55 členských krajín Európskej futbalovej únie (UEFA).

Ako jediné chýbalo Rusko, ktoré UEFA aj FIFA suspendovali pre vojenskú inváziu Ukrajiny. Tímy boli rozdelené do piatich výkonnostných košov - štyri obsahovali po dvanásť tímov, v piatom bolo šesť reprezentácií.

Samotný boj o MS sa začne pre päťčlenné skupiny v marci, štvorčlenné odštartujú v septembri. Ich súčasťou museli byť štyria víťazi marcového štvrťfinále Ligy národov, ktorí budú hrať v júni finálový turnaj tejto súťaže. V päťčlenných skupinách mohol byť zároveň len jeden tím spomedzi účastníkov marcovej play off LN, kde hrá aj Slovensko o postup do B-divízie.

Základná časť kvalifikácie vyvrcholí v novembri a priamo na záverečný turnaj postúpi dvanásť víťazov skupín. Tímy z druhého miesta idú do baráže, kde ich doplnia štyria víťazi skupín Ligy národov 2024/25, ktorí skončia vo svojej kvalifikačnej skupine horšie ako na druhom mieste.

Celkovo postúpi na záverečný turnaj 16 tímov UEFA namiesto pôvodných trinástich, čo priamo súvisí s rozšírením formátu MS z 32 tímov na 48. Baráž je naplánovaná na marec 2026, samotný šampionát v júni a júli 2026 v jedenástich amerických, troch mexických a troch kanadských mestách.

        Termínová listina európskej kvalifikácie MS 2026:
        1. kolo: 21. – 22. marca 2025
        2. kolo: 24. – 25. marca 2025
        3. kolo: 6. – 7. júna 2025
        4. kolo: 9. – 10. júna 2025
        5. kolo: 4. – 6. septembra 2025
        6. kolo: 7. – 9. septembra 2025
        7. kolo: 9. – 11. októbra 2025
        8. kolo: 12. – 14. októbra 2025
        9. kolo: 13. – 15. novembra 2025
        10. kolo: 16. – 18. novembra 2025
        baráž: 26. a 31. marca 2026

Rozdelenie krajín do výkonnostných košov pred žrebom:
        1. kôš: Španielsko, Holandsko, Francúzsko, Chorvátsko, Portugalsko, Dánsko, Taliansko, Nemecko, Anglicko, Belgicko, Švajčiarsko, Rakúsko
        2. kôš: Ukrajina, Švédsko, Turecko, Wales, Maďarsko, Srbsko, Poľsko, Rumunsko, Grécko, Česko, SLOVENSKO, Nórsko
        3. kôš: Škótsko, Slovinsko, Írsko, Albánsko, Severné Macedónsko, Gruzínsko, Fínsko, Island, Severné Írsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Izrael
        4. kôš: Bulharsko, Luxembursko, Bielorusko, Kosovo, Arménsko, Kazachstan, Azerbajdžan, Estónsko, Cyprus, Faerské Ostrovy, Lotyšsko, Litva
        5. Kôš: Moldavsko, Malta, Andorra, Gibraltár, Lichtenštajnsko, San Maríno

(tasr)