Opozičná Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) avizovala pred pondelkovým hlasovaním „196 hlasov nedôvery“ voči kancelárovi, liberálna Slobodná strana Nemecka (FDP), ktorá opustila koaličné rady, tiež vyslovila nedôveru a Olafa Scholza obvinila z „týždeň dlhej sabotáže vlastnej vlády“. Spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier má teraz povinnosť do dvoch dní rozpustiť parlament.
FDP prestúpila do opozície 7. novembra, keď Scholz odvolal ministra financií Christiana Lindnera. Koalícia sa tak stala menšinovou len s 325 poslancami z celkových 733 kresiel.
Sociálnodemokratický kancelár následne ohlásil hlasovanie o dôvere na 16. decembra s tým, že v prípade vyslovenia nedôvery v Spolkovom sneme (Bundestag) sa predčasné voľby budú konať pravdepodobne 23. februára.
Spolupredsedníčka Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová avizovala, že na stretnutí poslaneckého klubu sa všetci „okrem troch“ zhodli na vyslovení nedôvery, citoval ju denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Ten s odvolaním sa na zdroje agentúry DPA dodal, že ide o poslancov Jürgena Pohla, Christinu Baumovú a Edgara Naujoka, pričom by sa jeden alebo dvaja z nich mohli zdržať hlasovania. Trojica poslancov, ktorú Weidelová priamo nemenovala, sa obáva „vojnového kancelára Merza“, ktorý opakovane prisľúbil dodanie rakiet Taurus na Ukrajinu.
„Hlasovanie som výslovne ponechala otvorené,“ povedala Weidelová, ktorú jej strana nominovala za kandidátku na kancelársky post.
Poslanci AfD tak môžu hlasovať podľa vlastného svedomia. Scholzovi tiež Weidelová vyčítala „najvážnejšiu“ hospodársku, finančnú, energetickú a migračnú krízu. „Všetko je lepšie ako teraz, ako Olaf Scholz,“ dodala pre FAZ.
Scholz sa v Bundestagu vyviňoval, poukázal na vojny vo svete
Scholz v prejave pred samotným hlasovaním povedal, že voliči nemohli vedieť, čo ich čaká v nasledujúcich troch rokoch po predošlých voľbách, k tejto téme spomenul vojnu na Ukrajine či energetickú krízu.
Prisľúbil tiež revíziu dlhovej brzdy, ktorá v zmysle ústavného zákona bráni vláde prijímať deficitný rozpočet. Medzi ďalšie sľuby pridal aj zníženie korporátnej dane z 15 na 12 percent.
Pred plénom Bundestagu vystúpili lídri všetkých parlamentných frakcií, Merz, ktorý je považovaný za favorita nasledujúcich volieb slovne napadol Scholzove vyjadrenia o rešpekte.
„Ich rešpekt sa zjavne končí tam, kde sú iné politické názory,“ vyhlásil s tým, že „rečníci z FDP to možno sami nedokážu povedať“.
„Spája nás bezpodmienečná vôľa urobiť všetko pre to, aby sme vojnu na Ukrajine čo najrýchlejšie ukončili,“ pokračoval líder konzervatívcov. „Chceme sa vedieť brániť, aby sme sa nemuseli brániť – a to sa nám za posledných 75 rokov podarilo.“
Merz uvádza znovuzaloženie Bundeswehru a vstup do NATO ako historické úspechy CDU a rozhodnutia, ktoré boli prijaté proti hlasom parlamentnej skupiny SPD.
„Nepotrebujeme od vás žiadne poučovanie o vojne a mieri,“ dodal na adresu sociálnych demokratov na margo nezhôd pri dodávkach Taurusov.
Lídri bývalej koalície sa pohádali
Líder Zelených a minister hospodárstva Robert Habeck sa v pléne dostal do konfliktu s exministrom financií Lindnerom, keď sa vzájomne obviňovali z rozbíjania „semoforovej“ koalície zvnútra. „Nemôžete sa snažiť zničiť ju zvnútra,“ adresoval Habeck výčitku liberálom.
Minister tiež obvinil predošlú vládu v zložení Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a CDU/CSU z podcenenia geopolitickej situácie, keď chcela postaviť „prosperitu krajiny na večne priateľských vzťahoch s Putinom.“ Pripomenul tiež, že Nemecko od roku 2018 nezaznamenalo žiadny „skutočný“ hospodársky rast.
„Nemecko čelí zhoršujúcej sa hospodárskej kríze,“ reagoval v prejave Lindner. Desaťtisíce ľudí sa podľa neho v súčasnosti obávajú straty zamestnania, a semaforová koalícia pod Scholzovým vedením „nenašla odpovede na tieto otázky“, čím stratila dôveru verejnosti.
„Olaf Scholz dnes opäť ukázal, že nemá žiadnu silu na uskutočnenie zásadných zmien,“ vyhlásil Lindner.
Najmä zníženie DPH na potraviny, ktoré Scholz navrhol, je podľa Lindnera zbytočné. Takýto krok by stál miliardy eur, ale nezabezpečil by, ani nevytvoril, žiadne pracovné miesta.
„Princ karnevalu môže na fašiangový pondelok rozdávať karnevalové žetóny, ale Spolková republika Nemecko sa nesmie riadiť týmto spôsobom,“ pripomenul.
Každý, kto hlasuje za Friedricha Merza, hlasuje za vojnu, vyhlásila Weidelová
Líderka AfD obvinila kancelára z otáľania, taktizovania, bielenia a popierania reality. Nemci „budú musieť ešte desaťročia znášať hlavnú ťarchu škôd spôsobených semaforovou koalíciou za posledné tri roky,“ dodala.
Automobilový priemysel je vo voľnom páde. Krajinu „zaplavujú nároční migranti, ktorí opovrhujú tým, čo našli“, a vnútorná bezpečnosť je v „stave kolapsu“, vymenovala predsedníčka parlamentnej frakcie.
Na záver sa Weidelová venovala otázke migrantov. „Vďaka vašej zdržiavacej taktike, pán Scholz, sme už premárnili šesť týždňov,“ vyhlásila. Migranti, ktorí v uliciach nemeckých miest oslavovali Asadov pád a „spievali islamistické bojové piesne“, sa podľa nej musia vrátiť domov.
Merz a Scholz sa „vydali na púť“ do Kyjeva, aby „na už spálené peniaze prihodili ďalšie“, povedala s tým, že lídri najväčších strán „sa hrajú s rizikom eskalácie.“
Líder CDU podľa Weidelovej riskuje tretiu svetovú vojnu s dodávkami Taurusov. Historické skúsenosti z 20. storočia by mali byť dostatočným varovaním, aby Nemecko nikdy nebolo zatiahnuté do ďalšej vojny, varovala. „Každý, kto hlasuje za Merza, hlasuje za vojnu. A za Roberta Habecka tiež,“ uzavrela.
Agentúra AP pripomína, že hlasovania o dôvere sú v nemeckom politickom systéme pomerne vzácne. Scholz o vyslovenie dôvery požiadal iba ako šiesty kancelár v povojnovom Nemecku. Spolkový snem naposledy nedôveru vyjadril kancelárovi Gerhardovi Schröderovi (SPD) v roku 2005. V následných predčasných voľbách zvíťazila CDU na čele s Angelou Merkelovou.
