Preskočiť na obsah
  |  

Predĺženie výnimky na vývoz ropných produktov posilní energetickú bezpečnosť Slovenska, tvrdí Blanár

Zdôraznil, že predĺženie výnimky je dôležité pre bratislavskú rafinériu Slovnaft v súvislosti s vývozom do Česka, ale aj s dostupnosťou nafty pre odber na Ukrajine.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár informoval v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli o schválení predĺženia výnimky na vývoz ropných produktov vyrobených z ruskej ropy do Českej republiky o šesť mesiacov.

Podľa jeho vyhlásenia toto rozhodnutie v pondelok definitívne podporili šéfovia diplomacií všetkých členských štátov EÚ v rámci 15. sankčného balíka voči Rusku, ktorý Únia prijíma v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Predtým sa touto otázkou zaoberali veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER).

„Ide o dôležitý úspech slovenskej diplomacie v prospech nášho hospodárstva, a tým aj občanov Slovenska. Vážime si dosiahnutý konsenzus a predovšetkým konštruktívny prístup členských štátov, ktoré počas rokovaní akceptovali naše argumenty v prospech riešenia energetickej bezpečnosti," vyhlásil Blanár.

„Nasledujúceho pol roka to umožní Slovnaftu realizovať technologické zmeny a finalizovať opatrenia potrebné na diverzifikáciu zdrojov. Sankčná výnimka rovnako pomôže udržať stabilitu cien na trhu s palivami tak doma, ako aj celkovo v strednej Európe a zaistí ich dostupnosť," vysvetlil.

Predĺženie výnimky na vývoz ropných produktov spracovaných z ruskej ropy do Česka bolo schválené vlani v decembri s platnosťou do 5. decembra 2024. Pondelňajším rozhodnutím ministri členských štátov EÚ odsúhlasili predĺženie tejto výnimky o šesť mesiacov.

Výnimka zo zákazu nákupu, dovozu a tranzitu ropy a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ, teda do členských štátov, ktoré sú vzhľadom na svoju geografickú polohu špecificky závislé od ruských dodávok a nemajú realizovateľné alternatívne možnosti, ako je Slovensko, Česko a Maďarsko, je naďalej vnímaná ako časovo neobmedzená.

(tasr)

  |  

Ruské banky začali klientom znižovať limity na kreditných kartách

Klientom banky VTB znížili limity na platby na polovicu až dvadsatinu, z 200-tisíc na 10-tisíc rubľov, píše denník Izvestija s odvolaním sa na sťažnosti na verejnom fóre Banki.ru.

Jeden klient sa sťažoval, že VTB mu jednostranne znížila limit na kreditnej karte na nulu bez akéhokoľvek upozornenia. Neskôr mu ho na jeho žiadosť obnovili.

Banka vysvetlila, že limity znižuje držiteľom kariet s vysokým zadlžením alebo oneskorenými splátkami.

S podobnými problémami sa stretli aj používatelia kreditných kariet Alfa Bank a Sberbank. Tým druhým banka zrušila úverové limity, ktoré dlhší čas nevyužívali. Zároveň používateľom zaslala predbežné oznámenie o potrebe uskutočniť aspoň jednu transakciu na karte, aby sa suma zachovala. V dvoch z troch prípadov bol prístup k finančným prostriedkom po reklamácii obnovený.

„Podmienky používania kreditných kariet sa v Rusku zhoršujú. Banky zvyšujú úrokové sadzby, znižujú limity, skracujú odkladné lehoty, sprísňujú požiadavky na ich vydávanie a zvyšujú poplatky za prevody a výbery hotovosti,“ hovorí analytik spoločnosti Freedom Finance Global Vladimir Černov.

Analytik pripomenul, že banky takto reagujú na makroprudenciálne limity centrálnej banky, ktoré obmedzujú podiel vysoko rizikových dlžníkov. V súčasnosti tak môžu mať súkromné banky najviac 15 percent dlžníkov, ktorí na splácanie úverov vynakladajú viac ako polovicu svojich príjmov.

Pre finančné inštitúcie je v dôsledku toho tiež jednoduchšie obmedziť limit na kreditnej karte rizikového klienta vopred, hoci jeho náklady na obsluhu dlhu nemusia dosahovať centrálnou bankou nastavený limit. Súkromné banky sa týmto preventívnym opatrením chránia pred sankciami štátu, vysvetlil pre Izvestia ekonóm Andrej Barchota.

(sab)

  |  

Púchov dal herniam a kasínam úplnú stopku

Zákaz prevádzkovania herní a kasín bude v Púchove po novom platiť plošne na celom území mesta.

Herne a kasína nebude možné umiestňovať ani na miestach, kde ich je podľa zákona možné umiestniť. Púchovské mestské zastupiteľstvo na svojom decembrovom zasadnutí využilo ustanovenie zákona umožňujúce samosprávam zakázať herne a kasína úplne.

V zmysle zákona je na území miest a obcí možné umiestniť herne len v hoteloch, moteloch a penziónoch, budovách pre obchod a služby, budovách pre kultúru a verejnú zábavu a v bytových domoch, ak s tým bude súhlasiť nadpolovičná väčšina majiteľov bytov.

Kasíno je možné umiestniť iba v hoteloch, moteloch a penziónoch, budovách pre obchod a služby a v budovách pre kultúru a verejnú zábavu. Zákon takisto stanovuje, že obec alebo mesto môže obmedziť umiestnenie kasín a herní, toto obmedzenie prijalo aj púchovské mestské zastupiteľstvo.

V zmysle nového všeobecne záväzného nariadenia bude zákaz prevádzkovania herní a kasín platiť na celom území mesta Púchov. Púchovský mestský parlament prijal návrh na zákaz hazardu jednomyseľne, hlasovalo zaň všetkých 15 prítomných poslancov.

(tasr)

  |  

Estónsko a Litva majú stále sovietsku mentalitu, reagovalo Gruzínsko na sankcie

Vláda v Tbilisi považuje sankcie, ktoré uvalili Tallinn a Vilnius na gruzínskych predstaviteľov, sú „protigruzínske“, odvetné opatrenia však neprijme „z úcty k litovskému a estónskemu ľudu“, píše portál stanice Echo Kaukazu.

Estónsko v nedeľu v reakcii na násilné potlačenie proeurópskych protestov v Gruzínsku uvalilo sankčné opatrenia na ďalších 14 osôb, ktoré za postup bezpečnostných zložiek nesú zodpovednosť. Medzi nimi je aj premiér Irakli Kobachidze. Osoby uvedené na tomto sankčnom zozname nebudú môcť cestovať do Estónska.

Po dohode s Estónskom rozšírila zoznam sankcionovaných osôb v Gruzínsku aj Litva, a to o ďalších 17 politikov a úradníkov, ktorí sa podieľali na potláčaní protestov v Gruzínsku.

Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys spresnil, že ide o zákaz vstupu do Litvy. Dodal tiež, že „je čas podniknúť spoločné kroky na úrovni EÚ“.

Gruzínska vláda vo svojom vyhlásení v pondelok uviedla, že napriek sankciám sa rozhodla zostať v režime jednostranného partnerstva s oboma štátmi, aby zo svojej strany neohrozila tradičné priateľstvo medzi gruzínskym, estónskym a litovským národom.

Vláda v Tbilisi vo svojom vyhlásení označila Estónsko a Litvu za štáty, ktoré „majú v súčasnosti najobmedzenejšiu suverenitu v rámci Európskej únie, a ktorých vlády nekonajú v záujme svojich vlastných občanov, ale podľa pokynov administratívy cudzieho štátu“.

„Toto je hlavný dôvod, prečo sú vlády týchto krajín nútené konať proti vlastnej dôstojnosti,“ píše sa vo vyhlásení gruzínskej vlády, ktorá dodala, že vedenia Litvy a Estónska sa „napriek 33-ročnej histórii nezávislosti stále nedokázali zbaviť sovietskej mentality“.

Ešte predtým Litva, Lotyšsko a Estónsko uvalili sankcie na zakladateľa vládnej strany Gruzínska túžba, miliardára Bidzinu Ivanišviliho, ako aj na predstaviteľov gruzínskeho ministerstva vnútra, pretože údajne nesú zodpovednosť za porušovanie ľudských práv v Gruzínsku.

Po Kobachidzeho rozhodnutí odložiť prístupové rozhovory s EÚ do konca roka 2028 vypukli koncom októbra v uliciach hlavného mesta Tbilisi a na iných miestach Gruzínska protesty.

Demonštranti protestujú aj proti parlamentným voľbám, ktoré sa konali koncom októbra, a ktoré vyhrala Gruzínska túžba. Opozícia a prezidentka Salome Zurabišviliová tento oficiálny výsledok volieb neuznávajú a hlasovanie bez dôkazov označujú za zmanipulované.

Ďalšie protesty vypukli po sobotňajších prezidentských voľbách, v ktorých bol zborom voliteľov za hlavu štátu zvolený kandidát Gruzínskej túžby a bývalý futbalový reprezentant Micheil Kavelašvili.

(tasr)

  |  

Ukrajina potrebuje prímerie, nie zbrane, vyhlásil Szijjártó pred Radou EÚ

Maďarský minister zahraničia v príspevku na Facebooku priblížil, že Budapešť čaká na pondelkovom zasadnutí členských štátov „ťažký boj“, maďarská vláda však podľa neho neustúpi z mierovej pozície.

„Ani blížiace sa Vianoce nedokážu potlačiť vojnovú atmosféru. Napriek nastoleniu možnosti vianočného prímeria a masovej výmeny väzňov dnes chcú uvoľniť viac ako šesť miliárd eur na zásielky zbraní,“ avizoval šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

„Tlačia na Ukrajincov, aby poslali 18-ročných chlapcov na front, a zároveň chcú zaradiť gruzínskych predstaviteľov na sankčný zoznam, pretože ľudia v Gruzínsku sa odvážili zvoliť si suverénnu vládu,“ dodal.

Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal minulú stredu ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ktorý rozhovor inicioval. Ten prejavil snahu o spoločné hľadanie politického a diplomatického riešenia krízy, a pripomenul okrem iného svoje vzťahy s mnohými západnými lídrami.

Ruská hlava štátu načrtla svoje hodnotenie súčasného vývoja situácie okolo Ukrajiny s tým, že deštruktívne smerovanie kyjevského režimu naďalej vylučuje možnosť mierového urovnania konfliktu.

(tasr)

  |  

Merz odmieta prijímať ďalších migrantov zo Sýrie

Predseda opozičnej CDU navrhol, aby sa sýrski utečenci, ktorí už sú v Nemecku, ale odmietajú sa „integrovať“, vrátili do Sýrie, píše denník Süddeutsche Zeitung.

„V každom prípade je správne, aby sme teraz neprijímali ďalších utečencov zo Sýrie,“ povedal opozičný líder Friedrich Merz v televízii ARD. „Pretože tí, ktorí prichádzajú, mohli byť aj členmi Asadových milícií a tie teraz v Nemecku nemôžeme mať,“ dodal.

Šéf Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) tak vyjadril obavy veľkej časti Nemcov z toho, že by krajina mohla v rámci svojich štedrých azylových pravidiel prijať na svoje územie predstaviteľov zvrhnutej vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada a iných podporovateľov jeho režimu, ktorí sa pravdepodobne dopúšťali mnohých zločinov proti ľudskosti.

Sýrčania, ktorí odmietajú integráciu do nemeckej spoločnosti, by sa podľa Merza mali vrátiť, keďže im už z hľadiska medzinárodného práva nehrozí nebezpečenstvo, pre ktoré utiekli.

„Tak či tak sme už dlho toho názoru, že sa už dávno mohli vrátiť aspoň na sever, a teraz aj do iných častí krajiny,“ povedal s tým, že pracujúci a „dobre integrovaní“ utečenci môžu „samozrejme“ zostať v Nemecku.

V súčasnosti Nemecko hostí približne 975-tisíc Sýrčanov, citovala Süddeutsche Zeitung dáta spolkového ministerstva vnútra. Väčšina z nich prišla v roku 2015, pričom podľa Herberta Brückera, výskumníka v oblasti migrácie z Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB), je ich miera zamestnanosti na úrovni 40 percent.

Brücker pre denník Rheinische Post tiež dodal, že ľudia, ktorí aj v minulosti pracovali, by mali mať možnosť vrátiť sa do Nemecka. Ak chcú Nemci vracať Sýrčanov domov napriek nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, podľa výskumníka je možnosť návratu najlepším riešením.

„Ukazuje to výskum: Ľudia sa s väčšou pravdepodobnosťou vrátia dobrovoľne, ak majú túto možnosť,“ vyhlásil s tým, že aktívne posielať pracujúcich do Sýrie by „nemalo zmysel“.

(sab)