Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mexiko: Po výbuchu nastraženej míny našli mŕtve telá dvoch vojakov a ďalší piati sú zranení

Mexická armáda v oblasti pátrala po členoch zločineckej skupiny zapletenej do vojny s drogovým kartelom.

Pri výbuchu nastraženej míny zahynuli v západnom mexickom štáte Michoacán dvaja vojaci a päť ďalších utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP to v utorok zverejnila tamojšia armáda.        

Vojaci vyšetrovali správy o prítomnosti zločincov v oblasti, keď vybuchla podomácky vyrobená mína, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany. Pred výbuchom objavili neďaleko incidentu rozštvrtené telá troch ľudí.

Predpokladá sa, že výbušninu nastražili členovia miestnej zločineckej skupiny, ktorá vedie vojnu s väčším drogovým kartelom. Od roku 2018 pritom pri podobných incidentoch došlo o život ďalších asi šesť vojakov, spresnilo ministerstvo.

Mexiko sužuje rozsiahle násilie spojené s drogami, pri ktorom bolo podľa oficiálnych údajov od roku 2006, keď vláda nasadila armádu na boj proti obchodovaniu s drogami, zabitých viac ako 450-tisíc ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Zemetrasenie na Vanuatu si vyžiadalo 14 obetí

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,4 zasiahlo ostrovný štát, pričom v hlavnom meste Port Vila poškodilo veľvyslanectvá viacerých krajín.

Silné zemetrasenie, ktoré v utorok zasiahlo ostrovný štát Vanuatu v Tichom oceáne si vyžiadalo najmenej 14 obetí, potvrdila tamojšia vláda. Oznámila to agentúra AFP.

Štyria ľudia zahynuli v nemocnici v hlavnom meste Port Vila, ďalší šiesti prišli o život pri zosuve pôdy a štyroch mŕtvych vytiahli spod trosiek zrútenej budovy, kde sa očakáva ďalší nárast počtu obetí.

Úrady spresnili, že viac ako 200 ľudí so zraneniami museli ošetriť v nemocnici. Zemetrasenie zničilo aj viacero budov, a to najmä v hlavnom meste. Úplne sa rozpadlo prízemie trojposchodovej budovy, v ktorej sídlia veľvyslanectvá USA, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nového Zélandu.

Značné škody zaznamenali aj na budovách obchodov, nemocnice, poškodené sú aj najmenej tri mosty.

Z oblasti naďalej hlásia výpadky mobilného signálu a internetového prepojenia. Uzavreté bolo pre zosuv pôdy hlavné prístavisko v Port Vila a ochromená je aj letecká doprava.

Utorkové zemetrasenie s magnitúdou 7,4 bolo v hĺbke 57 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo približne 30 kilometrov západne od najväčšieho ostrova Efante. Bezprostredne po zemetrasení oblasť postihol dotras s magnitúdou 5,5. Hrozbu prívalovej vlny cunami niekoľko hodín po zemetrasení odvolali. Vanuatu tvorí 80 ostrovov s populáciou približne 330-tisíc ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Donald Trump sa vracia do Bieleho domu. Zbor voliteľov potvrdil jeho víťazstvo

Trump a jeho viceprezident J.D. Vance získali 312 hlasov voliteľov, pričom Kongres výsledky oficiálne potvrdí 6. januára 2025.

Členovia Zboru voliteľov Spojených štátov amerických v utorok v jednotlivých štátoch únie zvolili víťaza novembrových prezidentských volieb, republikána Donalda Trumpa, za 47. prezidenta USA.

J. D. Vance sa po hlasovaní v zbore voliteľov zároveň stane 50. viceprezidentom. Výsledky volieb oficiálne potvrdia v Kongrese 6. januára 2025. Podľa portálu stanice CNN sa inaugurácia nového prezidenta sa uskutoční o 14 dní neskôr.

Výsledky ako posledný štát nahlásil Havaj. Už druhé voľby po sebe sa nevyskytli žiadni „neverní volitelia" - každý z voliteľov hlasoval za kandidátov, za ktorých bol zvolený.

Trump a Vance získali podľa očakávania hlasy 312 voliteľov, zatiaľ čo ich protikandidáti o Biely dom a viceprezidentský úrad - Kamala Harrisová a Tim Walz - dostali 226 hlasov. Na zvolenie bolo potrebných 270 z 538 hlasov voliteľov.

V prípade hlasovania zboru voliteľov ide skôr o symbolický krok, no je dôležitou súčasťou procesu prezidentských volieb. Hlasy z jednotlivých štátov budú počas nasledujúcich dní zaslané Kongresu. Ten 6. januára oficiálne sčíta hlasy a vyhlási Trumpa a Vancea za budúceho prezidenta a viceprezidenta USA.

Funkcie sa ujmú 20. januára napoludnie.

(tasr)

Minúta  |  

Masaker v Kurskej oblasti: Nevycvičení severokórejskí vojaci umierajú po stovkách, tvrdí USA

Počas tvrdých bojov v pohraničí Ruska a Ukrajiny hlásia desiatky mŕtvych a zranených, pričom medzi obeťami sú príslušníci všetkých hodností.

Niekoľko stoviek severokórejských vojakov bojujúcich po boku ruských síl proti Ukrajine bolo zabitých alebo zranených počas bojov v pohraničnej ruskej Kurskej oblasti. V utorok to pod podmienkou anonymity uviedol vysokopostavený americký vojenský predstaviteľ.

Podľa agentúry AP však neposkytol presné údaje o obetiach, avšak podľa jeho slov sú medzi nimi vojaci „všetkých hodností". Prezradil, že severokórejské jednotky nie sú zrejme vycvičené na boj, čo prispieva k výraznému nárastu ich úmrtí.

Biely dom a Pentagón v pondelok pritom oznámili, že severokórejské sily bojujú na frontovej línii prevažne na pozíciách pechoty.

Vojaci KĽDR sa už podľa Pentagónu zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti

Mohlo by Vás zaujímať Vojaci KĽDR sa už podľa Pentagónu zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti

Kyjev a Moskva zvádzajú posledné týždne v okolí Kurskej oblasti tvrdé boje a podľa slov predstaviteľa sa Rusku podarilo získať späť približne 20 percent územia, ktoré tam Ukrajina predtým získala.

Severná Kórea a Rusko posilnili svoje vojenské väzby od invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022.

Prelomová dohoda o partnerstve medzi Pchjongjangom a Moskvou bola podpísaná v júni a vstúpila do platnosti začiatkom tohto mesiaca, pripomína AFP.

Prvýkrát sa objavili informácie o zapojení tisícok severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine v októbri.

(tasr)

Minúta  |  

USA ohlásili predĺženie prímeria medzi Kurdmi a protureckými silami v Sýrii

Aktuálne platí od stredy do konca týždňa.

Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, oznámil v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller s tým, že sa budú snažiť dosiahnuť, aby prímerie platilo čo najdlhšie.

K predĺženiu prímeria došlo v čase narastajúcich obáv, že by Turecko mohlo zaútočiť na Kurdmi ovládané sýrske mesto Kobané ležiace pri tureckých hraniciach.

"Považujeme za veľmi legitímne obavy, ktoré má Turecko z teroristickej hrozby, akú predstavuje PKK," povedal Miller o zakázanej Strane kurdských pracujúcich. Obavy má Ankara podľa neho tiež zo zahraničných bojovníkov v Sýrii. "Takže s nimi o týchto obavách diskutujeme a snažíme sa nájsť cestu vpred," priblížil na tlačovej konferencii.

Miller dodal, že USA si v konečnom dôsledku želajú vytvorenie sýrskej vlády, ktorá by zahŕňala všetky rôzne etnické skupiny žijúce krajine, a to bez existencie subnárodných milícií či skupín nosiacich "zbrane pod svojou vlastnou zástavou".

USA a Turecko, obe členské krajiny NATO, podporovali sýrskych povstalcov počas 13 rokov trvajúcej občianskej vojny v Sýrii. Ich záujmy sa však dostali do konfliktu v prípade jednej z povstaleckých frakcií, a to Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.

SDF sú hlavnou zložkou v Američanmi vedenej koalícii bojujúcej proti militantom z Islamskému štátu. Na čele SDF však stoja kurdské milície Jednotky na ochranu ľudu (YPG), a práve tie považuje Ankara za predĺženú ruku militantov PKK, ktorá proti tureckému štátu bojuje už 40 rokov. PKK pritom za teroristickú organizáciu označujú Turecko aj USA.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko kritizuje spojencov Ukrajiny za reakcie na atentát na Kirillova. USA to popierajú

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová obvinila v súvislosti so smrťou Igora Kirillova Západ zo „schvaľovania vojnových zločinov bojovníkov kyjevského režimu".

Za spolupáchateľov takýchto zločinov ďalej v príspevku na platforme Telegram označila „všetkých, ktorí vítajú teroristické útoky alebo ich zámerne ututlávajú".

USA medzičasom svoju účasť na atentáte popreli, zároveň však odsúdili zverstvá, z ktorých Kirillova obvinili. „Môžem vám povedať, že Spojené štáty o tom vopred nevedeli a neboli do toho zapojené," povedal na margo atentátu hovorca ministerstva amerického zahraničných vecí Matthew Miller. Na adresu Kirillova však dodal, že to „bol to generál, ktorý sa podieľal na mnohých zverstvách. Podieľal sa na použití chemických zbraní proti (ukrajinskej) armáde."

Kirillov zahynul spolu so svojím asistentom v utorok ráno pri výbuchu v Moskve. Explózia nastalo okolo 06.00 h miestneho času. Spôsobila ju bomba ukrytá v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte, uviedol ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) s tým, že začal vyšetrovanie „vraždy dvoch vojakov".

Výbuch v Moskve zabil generála, ktorý mal nariadiť chemické útoky na ukrajinských vojakov

Mohlo by Vás zaujímať Výbuch v Moskve zabil generála, ktorý mal nariadiť chemické útoky na ukrajinských vojakov

Nálož mala podľa záchranárov ekvivalent asi 200 gramov TNT. V dôsledku výbuchu boli rozbité okná na prvom až treťom podlaží bytového domu a poškodené vchodové dvere. Došlo aj k poškodeniu služobného auta prideleného Kirillovovi.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. Viaceré nemenované zdroje z prostredia ukrajinských bezpečnostných zložiek, na ktoré sa odvolávajú stanice ako BBC či CBS News, v utorok potvrdili, že stoja za atentátom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.