Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Južná Kórea: Prezident ignoroval predvolanie a neprišiel na vypočúvanie pred vyšetrovací tím

Jun Sok-jol odmietol vypovedať a čelí obvineniam zo vzbury, pričom v prípade usvedčenia mu hrozí doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol sa nedostavil na vypočúvanie pred vyšetrovací tím zložený z polície, protikorupčných úradníkov a ministerstva obrany v súvislosti s jeho nečakaným vyhlásením stanného práva. Podľa agentúry Jonhap nerešpektoval predvolanie.

Viaceré pokusy o doručenie predvolania juhokórejskému prezidentovi začiatkom tohto týždňa údajne zlyhali po tom, ako ho prezidentská kancelária odmietla prijať alebo poslala poštu späť.

Šéf vyšetrovacieho tímu v utorok povedal, že predvolanie bolo odmietnuté zámerne a že jeho úrad v reakcii na to rýchlo podnikne „právne kroky". Spomenul aj možnosť vydania súdneho zatykača.

Parlament ešte v sobotu schválil návrh na ústavnú obžalobu prezidenta, ktorý takmer pred dvoma týždňami nečakane vyhlásil stanné právo. Vtedy obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, tá následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury. To odmieta a proti tomuto obvineniu sa chce brániť na súde.

Prezidentovi i okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, uviedla agentúra AFP.

V súčasnosti má Jun Sok-jol zákaz opustiť krajinu. Prokuratúra mu dala čas do soboty (21. 12.), aby prišiel na vypočúvanie. V opačnom prípade môže byť naňho vydaný zatykač.

Spoločný vyšetrovací tím počas utorka tiež vykonal raziu v kancelárii prezidentskej bezpečnostnej služby s cieľom zaistiť materiály súvisiace s vyhlásením stanného práva.

Vyšetrovatelia sa okrem iného snažia získať zoznam hovorov zo zabezpečeného telefónu, ktorý používal šéf polície.

Prezident svojim krokom vyvolal v Južnej Kórei rozsiahle protesty. Do ulíc hlavného mesta vyšli státisíce demonštrantov, ktorí žiadali jeho odvolanie a zadržanie.

(tasr)

Minúta  |  

Mexiko: Po výbuchu nastraženej míny našli mŕtve telá dvoch vojakov a ďalší piati sú zranení

Mexická armáda v oblasti pátrala po členoch zločineckej skupiny zapletenej do vojny s drogovým kartelom.

Pri výbuchu nastraženej míny zahynuli v západnom mexickom štáte Michoacán dvaja vojaci a päť ďalších utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP to v utorok zverejnila tamojšia armáda.        

Vojaci vyšetrovali správy o prítomnosti zločincov v oblasti, keď vybuchla podomácky vyrobená mína, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany. Pred výbuchom objavili neďaleko incidentu rozštvrtené telá troch ľudí.

Predpokladá sa, že výbušninu nastražili členovia miestnej zločineckej skupiny, ktorá vedie vojnu s väčším drogovým kartelom. Od roku 2018 pritom pri podobných incidentoch došlo o život ďalších asi šesť vojakov, spresnilo ministerstvo.

Mexiko sužuje rozsiahle násilie spojené s drogami, pri ktorom bolo podľa oficiálnych údajov od roku 2006, keď vláda nasadila armádu na boj proti obchodovaniu s drogami, zabitých viac ako 450-tisíc ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Zemetrasenie na Vanuatu si vyžiadalo 14 obetí

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,4 zasiahlo ostrovný štát, pričom v hlavnom meste Port Vila poškodilo veľvyslanectvá viacerých krajín.

Silné zemetrasenie, ktoré v utorok zasiahlo ostrovný štát Vanuatu v Tichom oceáne si vyžiadalo najmenej 14 obetí, potvrdila tamojšia vláda. Oznámila to agentúra AFP.

Štyria ľudia zahynuli v nemocnici v hlavnom meste Port Vila, ďalší šiesti prišli o život pri zosuve pôdy a štyroch mŕtvych vytiahli spod trosiek zrútenej budovy, kde sa očakáva ďalší nárast počtu obetí.

Úrady spresnili, že viac ako 200 ľudí so zraneniami museli ošetriť v nemocnici. Zemetrasenie zničilo aj viacero budov, a to najmä v hlavnom meste. Úplne sa rozpadlo prízemie trojposchodovej budovy, v ktorej sídlia veľvyslanectvá USA, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nového Zélandu.

Značné škody zaznamenali aj na budovách obchodov, nemocnice, poškodené sú aj najmenej tri mosty.

Z oblasti naďalej hlásia výpadky mobilného signálu a internetového prepojenia. Uzavreté bolo pre zosuv pôdy hlavné prístavisko v Port Vila a ochromená je aj letecká doprava.

Utorkové zemetrasenie s magnitúdou 7,4 bolo v hĺbke 57 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo približne 30 kilometrov západne od najväčšieho ostrova Efante. Bezprostredne po zemetrasení oblasť postihol dotras s magnitúdou 5,5. Hrozbu prívalovej vlny cunami niekoľko hodín po zemetrasení odvolali. Vanuatu tvorí 80 ostrovov s populáciou približne 330-tisíc ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Donald Trump sa vracia do Bieleho domu. Zbor voliteľov potvrdil jeho víťazstvo

Trump a jeho viceprezident J.D. Vance získali 312 hlasov voliteľov, pričom Kongres výsledky oficiálne potvrdí 6. januára 2025.

Členovia Zboru voliteľov Spojených štátov amerických v utorok v jednotlivých štátoch únie zvolili víťaza novembrových prezidentských volieb, republikána Donalda Trumpa, za 47. prezidenta USA.

J. D. Vance sa po hlasovaní v zbore voliteľov zároveň stane 50. viceprezidentom. Výsledky volieb oficiálne potvrdia v Kongrese 6. januára 2025. Podľa portálu stanice CNN sa inaugurácia nového prezidenta sa uskutoční o 14 dní neskôr.

Výsledky ako posledný štát nahlásil Havaj. Už druhé voľby po sebe sa nevyskytli žiadni „neverní volitelia" - každý z voliteľov hlasoval za kandidátov, za ktorých bol zvolený.

Trump a Vance získali podľa očakávania hlasy 312 voliteľov, zatiaľ čo ich protikandidáti o Biely dom a viceprezidentský úrad - Kamala Harrisová a Tim Walz - dostali 226 hlasov. Na zvolenie bolo potrebných 270 z 538 hlasov voliteľov.

V prípade hlasovania zboru voliteľov ide skôr o symbolický krok, no je dôležitou súčasťou procesu prezidentských volieb. Hlasy z jednotlivých štátov budú počas nasledujúcich dní zaslané Kongresu. Ten 6. januára oficiálne sčíta hlasy a vyhlási Trumpa a Vancea za budúceho prezidenta a viceprezidenta USA.

Funkcie sa ujmú 20. januára napoludnie.

(tasr)

Minúta  |  

Masaker v Kurskej oblasti: Nevycvičení severokórejskí vojaci umierajú po stovkách, tvrdí USA

Počas tvrdých bojov v pohraničí Ruska a Ukrajiny hlásia desiatky mŕtvych a zranených, pričom medzi obeťami sú príslušníci všetkých hodností.

Niekoľko stoviek severokórejských vojakov bojujúcich po boku ruských síl proti Ukrajine bolo zabitých alebo zranených počas bojov v pohraničnej ruskej Kurskej oblasti. V utorok to pod podmienkou anonymity uviedol vysokopostavený americký vojenský predstaviteľ.

Podľa agentúry AP však neposkytol presné údaje o obetiach, avšak podľa jeho slov sú medzi nimi vojaci „všetkých hodností". Prezradil, že severokórejské jednotky nie sú zrejme vycvičené na boj, čo prispieva k výraznému nárastu ich úmrtí.

Biely dom a Pentagón v pondelok pritom oznámili, že severokórejské sily bojujú na frontovej línii prevažne na pozíciách pechoty.

Vojaci KĽDR sa už podľa Pentagónu zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti

Mohlo by Vás zaujímať Vojaci KĽDR sa už podľa Pentagónu zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti

Kyjev a Moskva zvádzajú posledné týždne v okolí Kurskej oblasti tvrdé boje a podľa slov predstaviteľa sa Rusku podarilo získať späť približne 20 percent územia, ktoré tam Ukrajina predtým získala.

Severná Kórea a Rusko posilnili svoje vojenské väzby od invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022.

Prelomová dohoda o partnerstve medzi Pchjongjangom a Moskvou bola podpísaná v júni a vstúpila do platnosti začiatkom tohto mesiaca, pripomína AFP.

Prvýkrát sa objavili informácie o zapojení tisícok severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine v októbri.

(tasr)

Minúta  |  

USA ohlásili predĺženie prímeria medzi Kurdmi a protureckými silami v Sýrii

Aktuálne platí od stredy do konca týždňa.

Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, oznámil v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller s tým, že sa budú snažiť dosiahnuť, aby prímerie platilo čo najdlhšie.

K predĺženiu prímeria došlo v čase narastajúcich obáv, že by Turecko mohlo zaútočiť na Kurdmi ovládané sýrske mesto Kobané ležiace pri tureckých hraniciach.

"Považujeme za veľmi legitímne obavy, ktoré má Turecko z teroristickej hrozby, akú predstavuje PKK," povedal Miller o zakázanej Strane kurdských pracujúcich. Obavy má Ankara podľa neho tiež zo zahraničných bojovníkov v Sýrii. "Takže s nimi o týchto obavách diskutujeme a snažíme sa nájsť cestu vpred," priblížil na tlačovej konferencii.

Miller dodal, že USA si v konečnom dôsledku želajú vytvorenie sýrskej vlády, ktorá by zahŕňala všetky rôzne etnické skupiny žijúce krajine, a to bez existencie subnárodných milícií či skupín nosiacich "zbrane pod svojou vlastnou zástavou".

USA a Turecko, obe členské krajiny NATO, podporovali sýrskych povstalcov počas 13 rokov trvajúcej občianskej vojny v Sýrii. Ich záujmy sa však dostali do konfliktu v prípade jednej z povstaleckých frakcií, a to Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi.

SDF sú hlavnou zložkou v Američanmi vedenej koalícii bojujúcej proti militantom z Islamskému štátu. Na čele SDF však stoja kurdské milície Jednotky na ochranu ľudu (YPG), a práve tie považuje Ankara za predĺženú ruku militantov PKK, ktorá proti tureckému štátu bojuje už 40 rokov. PKK pritom za teroristickú organizáciu označujú Turecko aj USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.