Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jermak: Rokovania o mieri začnú, až keď Rusko stratí zdroje na vojnu

Vedúci kancelárie prezidenta upozornil, že ruská propaganda sa snaží presadiť „ruský diktát“, no Ukrajina musí zostať silná a dosiahnuť spravodlivý mier.

Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta, vyjadril názor, že k reálnym rokovaniam o prímerí dôjde až vtedy, keď Rusko stratí schopnosť pokračovať vo vojne.

Na zasadnutí Kongresu miestnych a regionálnych orgánov v Ľvove Jermak zdôraznil, že Ukrajina musí zostať silná, aby mohla dosiahnuť udržateľný mier. Podľa jeho slov sa skutočné rokovania začnú až v momente, keď nepriateľ nebude mať dostatok zdrojov na ďalší vojenský konflikt, uviedla tlačová agentúra UNIAN.

Jermak tiež upozornil na plán víťazstva, ktorý predstavil Volodymyr Zelenskyj 24. októbra, a ktorý získal širokú podporu miestnych rád na Ukrajine. Tento plán je zároveň adresovaný medzinárodným partnerom a stanovuje konkrétne kroky a posolstvo na ukončenie vojny. 

„Náš nepriateľ nechce ukončiť vojnu, chce našu kapituláciu, našu a našich spojencov. Ak Rusko nebude donútené k spravodlivému mieru, žiadny mier nebude. Nastane pauza a Moskva túto pauzu využije na obnovenie svojich síl a pokračovanie v ofenzíve,“ vysvetlil.

Jermak zdôraznil, že ruská propaganda sa snaží presvedčiť svet o nevyhnutnosti „ruského diktátu“, avšak Ukrajina musí zostať odhodlaná v boji za spravodlivý mier, ktorý Rusko musí byť nútené prijať.

(lipa)

Minúta  |  

Ak sociálne siete v Británii nezmažú nevhodný obsah, štát ich môže zablokovať

V prípade porušenia zákona im najprv budú hroziť vysoké pokuty.

V Británii sa pripravuje tvrdá regulácia pre sociálne siete, ktorá má za cieľ zastaviť šírenie nenávistného obsahu na internete.

Podľa nového zákona o online bezpečnosti (Online Safety Act) budú prevádzkovatelia sociálnych sietí povinní okamžite mazať obsah považovaný za nenávistný. Tento krok je reakciou na obavy zo šírenia údajne škodlivých informácií, ktoré môžu vyvolať nepokoje, ako sa to stalo v júli tohto roku po vraždách v Southporte.

Portál Echo24 uvádza, že nové pravidlá umožnia britskému regulátorovi Ofcom udeliť pokuty až do výšky 10 percent globálneho obratu spoločností, ktoré legislatívu nebudú dodržiavať. V krajnom prípade môže regulátor požiadať súd o zablokovanie prístupu konkrétnej platformy k britským užívateľom.

Tieto opatrenia budú platné od marca 2024 a cieľom je zvýšiť bezpečnosť online prostredia, ochrániť deti pred nelegálnym obsahom a zabrániť šíreniu nenávisti a násilia na internete.

Sociálne siete tiež budú musieť zaviesť „krízové protokoly," ktoré zabezpečia rýchlu reakciu na potenciálne nebezpečný obsah počas mimoriadnych udalostí. K tomu sa pridajú povinnosti na aktívne prehľadávanie obsahu a ochranu detí pred nebezpečnými interakciami.

(lipa)

Minúta  |  

NATO preberá koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine ešte pred Trumpovým nástupom

Severoatlantická aliancia začala riadiť západnú vojenskú pomoc Ukrajine, aby zabezpečila stabilitu podpory.

Severoatlantická aliancia (NATO) prevzala od Spojených štátov koordináciu západnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a to ešte pred nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie.

Považuje sa to za krok zameraný na ochranu podporného mechanizmu spojencov pre Ukrajinu, uvádza agentúra Reuters.

Opatrenie, ktoré oproti pôvodným plánom prichádza s niekoľkomesačným oneskorením, dáva NATO možnosť priamejšie sa angažovať vo vojne proti ruskej invázii na Ukrajine, zároveň sa však vyhýba zapájaniu vlastných síl Aliancie do tohto konfliktu.

Diplomati, na ktorých sa odvoláva Reuters, však pripúšťajú, že toto prevzatie zodpovednosti by mohlo mať obmedzený efekt vzhľadom na to, že USA by počas trvania Trumpovej administratívy ako dominantná zložka Aliancie a hlavný dodávateľ zbraní pre Kyjev mohli znížiť svoju podporu Ukrajine.

Trump, ktorý sa ujme úradu v januári, vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine. Nespresnil však doposiaľ, ako by to chcel urobiť. Dlhodobo ale kritizuje rozsah americkej finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine.

Misia s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) je riadená z Clay Barracks - americkej základne v nemeckom meste Wiesbaden. Podľa zdroja citovaného agentúrou Reuters je už plne funkčná.

Západné vojenské dodávky pre Kyjev predtým pod taktovkou USA koordinovalo zoskupenie tzv. Ramstein Group, čo bola ad hoc koalícia približne 50 krajín pomenovaná po americkej leteckej základni v Nemecku, kde sa prvýkrát predstavitelia týchto krajín stretli.

Končiaca administratíva amerického prezidenta Joa Bidena sa medzitým snaží poslať na Ukrajinu čo najviac zbraní práve pre obavy, že Trump by mohol znížiť dodávky zbraní, ktoré Ukrajinci potrebujú na svoju obranu.

Podľa odhadov by misia NSATU mala mať zhruba 700 členov vrátane jednotiek spojencov umiestnených na veliteľstve NATO v Belgicku (SHAPE) a v logistických centrách v Poľsku a Rumunsku.

(tasr)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada OSN vyzýva na politický proces v Sýrii po Asadovom páde

Varuje aj pred ohrozením regionálnej bezpečnosti.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) vyzvala na realizáciu inkluzívneho a Sýriou vedeného politického procesu po zosadení prezidenta Bašára Asada. Uviedla tiež, že obyvatelia krajiny musia mať možnosť rozhodnúť o svojej budúcnosti, uvádza agentúra AFP.

BR OSN v tlačovom vyhlásení tiež žiada Sýriu a okolité krajiny, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli podkopať regionálnu bezpečnosť.

„Tento politický proces by mal spĺňať legitímne túžby všetkých Sýrčanov, chrániť ich a umožniť im, aby mierovo, nezávisle a demokraticky rozhodovali o svojej budúcnosti," oznámilo vo vyhlásení BR OSN, ktorej členom je aj USA či Asadov spojenec Rusko.

Vyhlásenie prišlo krátko po tom, ako osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Geir Pedersen varoval, že konflikt sa neskončil ani po odchode Asada a upozornil na strety medzi skupinami podporovanými Tureckom a Kurdmi na severe krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea: Prezident ignoroval predvolanie a neprišiel na vypočúvanie pred vyšetrovací tím

Jun Sok-jol odmietol vypovedať a čelí obvineniam zo vzbury, pričom v prípade usvedčenia mu hrozí doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol sa nedostavil na vypočúvanie pred vyšetrovací tím zložený z polície, protikorupčných úradníkov a ministerstva obrany v súvislosti s jeho nečakaným vyhlásením stanného práva. Podľa agentúry Jonhap nerešpektoval predvolanie.

Viaceré pokusy o doručenie predvolania juhokórejskému prezidentovi začiatkom tohto týždňa údajne zlyhali po tom, ako ho prezidentská kancelária odmietla prijať alebo poslala poštu späť.

Šéf vyšetrovacieho tímu v utorok povedal, že predvolanie bolo odmietnuté zámerne a že jeho úrad v reakcii na to rýchlo podnikne „právne kroky". Spomenul aj možnosť vydania súdneho zatykača.

Parlament ešte v sobotu schválil návrh na ústavnú obžalobu prezidenta, ktorý takmer pred dvoma týždňami nečakane vyhlásil stanné právo. Vtedy obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, tá následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury. To odmieta a proti tomuto obvineniu sa chce brániť na súde.

Prezidentovi i okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, uviedla agentúra AFP.

V súčasnosti má Jun Sok-jol zákaz opustiť krajinu. Prokuratúra mu dala čas do soboty (21. 12.), aby prišiel na vypočúvanie. V opačnom prípade môže byť naňho vydaný zatykač.

Spoločný vyšetrovací tím počas utorka tiež vykonal raziu v kancelárii prezidentskej bezpečnostnej služby s cieľom zaistiť materiály súvisiace s vyhlásením stanného práva.

Vyšetrovatelia sa okrem iného snažia získať zoznam hovorov zo zabezpečeného telefónu, ktorý používal šéf polície.

Prezident svojim krokom vyvolal v Južnej Kórei rozsiahle protesty. Do ulíc hlavného mesta vyšli státisíce demonštrantov, ktorí žiadali jeho odvolanie a zadržanie.

(tasr)

Minúta  |  

Mexiko: Po výbuchu nastraženej míny našli mŕtve telá dvoch vojakov a ďalší piati sú zranení

Mexická armáda v oblasti pátrala po členoch zločineckej skupiny zapletenej do vojny s drogovým kartelom.

Pri výbuchu nastraženej míny zahynuli v západnom mexickom štáte Michoacán dvaja vojaci a päť ďalších utrpelo zranenia. Podľa agentúry AFP to v utorok zverejnila tamojšia armáda.        

Vojaci vyšetrovali správy o prítomnosti zločincov v oblasti, keď vybuchla podomácky vyrobená mína, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany. Pred výbuchom objavili neďaleko incidentu rozštvrtené telá troch ľudí.

Predpokladá sa, že výbušninu nastražili členovia miestnej zločineckej skupiny, ktorá vedie vojnu s väčším drogovým kartelom. Od roku 2018 pritom pri podobných incidentoch došlo o život ďalších asi šesť vojakov, spresnilo ministerstvo.

Mexiko sužuje rozsiahle násilie spojené s drogami, pri ktorom bolo podľa oficiálnych údajov od roku 2006, keď vláda nasadila armádu na boj proti obchodovaniu s drogami, zabitých viac ako 450-tisíc ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.