Preskočiť na obsah
  |  

Dvojité zdanenie pre Američanov v zahraničí sa blíži ku koncu

Republikánsky kongresman Darin LaHood predložil v stredu návrh novely zákona, ktorý by umožnil americkým expatriantom rozhodnúť sa, či budú platiť dane z príjmu len v štáte, v ktorom bývajú.

V súčasnosti platia Američania priame dane federálnemu daňovému úradu (IRS), čím často dochádza k dvojitému zdaneniu. Federálny daňový zákon (Tax Code) totiž vyžaduje, aby občania USA platili dane zo svojich príjmov do americkej pokladnice bez ohľadu na krajinu, v ktorej žijú.

LaHood, člen výboru pre dane a odvody, dúfa, že by jeho návrh mohol byť zahrnutý do širšej daňovej legislatívy, ktorú Kongres pravdepodobne schváli v roku 2025.

„V spôsobe, akým sa to v súčasnosti robí, je zásadná nespravodlivosť, takže to odhaľuje, pripomína ľuďom, že sa to robí, a dáva im najavo, že existuje jasná náprava,“ povedal v utorkovom rozhovore pre denník Wall Street Journal.

Zvolený prezident Donald Trump v predvolebnej kampani podporil zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov Amerických expatriantov, čo sa podľa WSJ „stretlo s nadšením“. Republikánsky exprezident sa tiež v kampani dotkol aj iných daňových úľav – zrušenie daní z prepitného, z nadčasov, z dávok sociálneho zabezpečenia či predĺženie úľav vyplývajúcich z jeho zákona z roku 2017.

(sab)

  |  

Šimečka: Vládny kabinet oklamal občanov v otázke cien i platov

Podľa Šimečku súčasná vládna koalícia ľudí na Slovensku oklamala a nesplnila svoje sľuby o lacnejších potravinách, boji proti zdražovaniu či nižších platoch politikov.

„Ficova drahota je tu už teraz a čoskoro sa cez zvýšenú daň z pridanej hodnoty (DPH) a transakčnú daň dotkne úplne každej rodiny na Slovensku ešte silnejšie. Platy si ministri zvýšili, skoro dvojnásobne, nehovoriac o doživotných rentách, luxusných biznis jetoch či nových Mercedesoch," zhodnotil predseda opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Zároveň dodal, že vláda nevie ani zostaviť dobrý rozpočet a konsolidovať verejné financie. Na konci roka 2024 máme nové a vyššie dane, vyššie ceny potravín, rastúcu chudobu a dusenie ekonomiky, no míňanie vládnych predstaviteľov pokračuje, poukázal jeho stranícky kolega a člen Výboru Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet Štefan Kišš.

„Zodpovedný minister financií by namiesto konšpirácií na sociálnych sieťach ukázal naozajstný plán: opatrenia, ktoré neškodia ekonomike, plán lepšieho výberu daní, nie iba tlačovku s QR kódom a aj plán, ako si požičať 13 miliárd eur. A najmä to, ako zabezpečiť lepší životný štandard ľuďom na Slovensku," doplnil opozičný poslanec.

(tasr)

  |  

Malatinec vyzýva Šimkovičovú na prehodnotenie personálnych nominácií

Konkrétne ide o Lukáša Machalu (generálny tajomník služobného úradu), Mária Comissa (riaditeľ Pamiatkového úradu) a Jaroslava Niňaja (šéf Slovenskej národnej galérie).

Roman Malatinec (Hlas) nesúhlasí s údajnými zmenami na PÚ. Namietal možnú redukciu počtu kultúrnych národných pamiatok či rušenie pamiatkových zón.

„V oblasti pamiatkovej ochrany plánuje ministerstvo kultúry redukovať počet národných kultúrnych pamiatok z 10-tisíc na 2-tisíc a zrušiť údajne pamiatkové zóny," poznamenal. Menovanie nového riaditeľa ho znepokojilo. „Je známy nedodržaním zákona v niektorých aférach, ktoré mal," povedal.

Za alarmujúcu poslanec označil aj situáciu v SNG. „Máme tam už tretieho riaditeľa, ktorí robili audity, dodnes nevieme aké a aké majú výsledky, dostali za to aj zaplatené," skonštatoval. Upozornil na údajné zastrašovanie a vyhrážky zamestnancom či účelové organizačné zmeny.

Malatinec zároveň namietal viaceré kroky ministerstva týkajúce sa Fondu na podporu umenia (FPU). Ministerke zmenu fungovania fondu nezazlieva, nepovažuje však za rozumné, aby sa zmeny konali v priebehu roka, keď už kultúrne organizácie počítajú s rozpočtami. Žiada aj o prehodnotenie zrušenia podpory pre veľké festivaly. Poukázal na to, že o peniaze prídu aj folklórne festivaly, ktoré do tejto kategórie spadajú.

Avizoval, že ak FPU nebude mať do ďalšej riadnej schôdze NR SR, ktorá by sa mala začať vo februári, zabezpečené riadne fungovanie, skupina poslancov Hlasu je pripravená predložiť novelu zákona.

Poslanec mieni, že by Šimkovičová mala zvážiť odvolanie Machalu. „Nie ona, ale práve on spôsobuje zásadné zmeny v kultúre, ktoré my nepovažujeme za správne," deklaroval.

Hovoril o „časovaných bombách". Vyzval tiež ministerku na komunikáciu so všetkými zástupcami umenia na Slovensku. „Aby sa priniesol pokoj medzi ľudí," podotkol. Apeluje na začatie dialógu naprieč kultúrnou obcou. „Ak to takto nebude fungovať do ďalších rokov, môže sa stať, že pani ministerke sa na týždeň vypne celý kultúrny svet. Obávam sa, že takýmito neuváženými krokmi k tomu smerujeme," dodal.

(tasr)

  |  

Orbán odmietol reagovať na Zelenského „provokácie“

Maďarský premiér v stredu v príspevku na sieti X odpovedal na výroky ukrajinského prezidenta, podľa ktorého Viktor Orbán „nemá vplyv“ na ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Nebudeme reagovať na žiadnu provokáciu,“ odkázal Orbán. „Na stole je návrh prímeria. Buď to akceptujú, alebo nie,“ dodal stroho premiér.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na utorňajšom zasadnutí Celoukrajinského kongresu miestnych a regionálnych samospráv odmietol Orbánov návrh o vianočnom prímerí v rusko-ukrajinskej vojne a vzájomnej výmene zajatcov.

(tasr)

  |  

V Česku schválili zákon Lex Ukrajina. Dotkne sa Ukrajincov i Rusov v krajine

Českí poslanci v stredu schválili siedmu verziu zákona Lex Ukrajina, ktorá umožní ďalšie predlžovanie dočasnej ochrany ukrajinským utečencom a zavádza tiež špeciálny dlhodobý pobyt.

Okrem predĺženia pobytu utečencom z Ukrajiny zákon sprísňuje možnosť získať české občianstvo pre občanov Ruska, a na základe prijatého zákona by mal vzniknúť nový trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc.

V Česku sa v súčasnosti nachádza približne 380-tisíc Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Ak by sa rozhodli v ČR zostať, majú prácu a dočasnú ochranu nepotrebujú, môžu požiadať o špeciálny dlhodobý pobyt.

Po piatich rokoch by mohli žiadať o trvalý. Snemovňa vládnu verziu novely doplnila o pozmeňovacie návrhy, ktoré opozícia kritizovala. Jeden z nich zavádza pravidlo, podľa ktorého sa Rusi musia vzdať občianstva, ak budú chcieť získať české.

Podľa predkladateľov by to malo prispieť k zamedzeniu ruského vplyvu v Česku. Opozícia to považuje za diskriminačné a za uplatňovanie princípu kolektívnej viny.

Druhý návrh zavádza trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc a umožní postihovať aktivitu v prospech cudzieho štátu s úmyslom poškodiť či ohroziť dôležité záujmy Česka.

Ide napríklad o vyzvedanie citlivých, i keď nie utajovaných informácií či sledovanie osôb spravodajskými prostriedkami. Aj to opozícia kritizovala. Podľa Andreja Babiša (ANO) je formulácia trestného činu nejasná, čo dáva priestor na zneužitie.

Novela by mala byť účinná od začiatku februára budúceho roka, pôvodne to malo byť od 1. januára 2025. Poslanci však o novele rokovali mnoho hodín a počas rozpravy sa sporili o jej podobe a najmä o pozmeňovacích návrhoch.

Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD ich označili za nesúvisiace prílepky. Pripomenuli nedávne stanovisko Ústavného súdu, ktorý sa proti nesúvisiacim prílepkom k zákonom vymedzil. Podľa koalície však tieto návrhy v obsahom novely vecne súvisia.

(tasr)

  |  

Republikánski kongresmani vyzvali na vyšetrovanie Liz Cheneyovej

Bývalá kongresmanka je podozrivá z „trestného ovplyvňovania svedkov“ v súvislosti s vypočutím bývalej pracovníčky Bieleho domu Cassidy Hutchinsonovej na zasadnutí Vybraného výboru pre vyšetrovanie útoku na Kapitol 6. januára 2021 (J6).

Podvýbor pre dohľad administratívneho výboru dolnej komory Kongresu vydal v utorok predbežnú správu, v ktorej žiada ministerstvo spravodlivosti o začatie vyšetrovania Liz Cheneyovej, ktorá od roku 2021 pôsobila ako podpredsedníčka výboru J6.

Podľa podvýboru komunikovala s Hutchinsonovou cez šifrovanú aplikáciu Signal pred jej – v súčasnosti vyvráteným – svedectvom v júni 2022.

Týmto konaním mohla Cheneyová, dcéra bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho, spáchať trestný čin ovplyvňovania svedkov.

Výbor J6 je v súčasnosti rozpustený, vo svojej záverečnej správe konštatoval, že zvolený prezident Donald Trump sa snažil nezákonne napadnúť výsledky prezidentských volieb v roku 2020 a motivoval protesty pred Kapitolom.

„Dôkazy odhalené podvýborom odhalili, že bývalá kongresmanka Liz Cheneyová manipulovala s najmenej jedným svedkom, Cassidy Hutchinsonovou, tým, že tajne komunikovala s Hutchinsonovou bez vedomia jej advokáta,“ uvádza sa v správe predsedu podvýboru Barryho Loudermilka, kongresmana zo štátu Georgia.

„Táto tajná komunikácia so svedkom je nevhodná a pravdepodobne porušuje 18 U. S. C. 1512,“ teda zákon o manipulácii so svedkom.

„Takéto konanie je mimo riadneho fungovania legislatívneho procesu, a preto nie je chránené klauzulou Speech and Debate,“ dodal Loudermilk.

Obsah hlasových správ nie je známy, ale v jednej správe Hutchinsonová poskytla Cheneyovej snímku obrazovky, na ktorom jej vtedajší advokát Stefan Passantino navrhol, aby nespolupracovala s výborom J6.

Obe ženy komunikovali najneskôr 6. júna 2022, teda 22 dní pred Hutchinsonovej medializovanou výpoveďou, dodal denník New York Post.

Viaceré časti jej výpovede neskôr spochybnili ďalší svedkovia – predovšetkým jej svedectvo z druhej ruky, podľa ktorého chcel Trump presvedčiť vodiča svojho auta, aby sa vrátil pred Kapitol, a následne sa sám „vrhol“ na volant.

„Najškandalóznejším tvrdeniam Cassidy Hutchinsonovej chýbali akékoľvek dôkazy a vybraný výbor vedel, že jej tvrdenia sú nepravdivé, keď ju verejne podporoval,“ uviedol Loudermilk v tlačovej správe.

„Prezident Trump 6. januára [2021, pozn. red.] v žiadnom prípade nenapadol svoju jednotku tajnej služby. Prezident Trump nemal 6. januára ráno k dispozícii spravodajské informácie naznačujúce násilie. Cassidy Hutchinsonová nepravdivo tvrdila, že 6. januára vypracovala pre prezidenta Trumpa vlastnoručne napísanú správu,“ pokračoval kongresman v správe.

„Bývalá kongresmanka Liz Cheneyová by mala byť na základe nových informácií o jej komunikácii vyšetrovaná za potenciálne trestné ovplyvňovanie svedkov,“ navrhol na záver Loudermilk.

Cheneyová v utorok popoludní obvinila Loudermilka zo „lží a ohováračských tvrdení“.

Exkongresmanka v roku 2022 prišla o svoj post, keď Trump vyjadril podporu jej protikandidátke, republikánke Harriett Hagermanovej. Cheneyová spolu s otcom za to podporili v prezidentskej predvolebnej kampani viceprezidentku Kamalu Harrisovú.

(sab)