Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mnohí Kanaďania chcú, aby sa Kanada stala 51. štátom, napísal Trump

Americký staronový prezident Donald Trump sa vyjadril, že Spojené Štáty prichádzajú o množstvo peňazí práve v prospech severného suseda.

Minulý týždeň Trump nazval kanadského premiéra Justina Trudeaua "guvernérom štátu Kanada". A už koncom novembra, keď sa s ním stretol, žartoval o tom, že Kanada sa stane 51. štátom USA.

Kanadský premiér vtedy navštívil Floridu v reakcii na Trumpovo vyhlásenie, že po návrate do Bieleho domu by mohol zaviesť 25-percentné clo na kanadský tovar.

„Dotujeme Kanadu. Dotujeme Mexiko. Takto to nemôže pokračovať. S obyvateľmi Mexika a Kanady vychádzam veľmi dobre, ale nemôžeme to dopustiť,“ pokračoval. „Prečo podporujeme a dávame iným krajinám stovky miliárd dolárov? Nie je to spravodlivé. Nie je to správne,“ dodal Trump.

Na sociálnej sieti Truth Social napísal, že Kanada by sa mohla stať súčasťou Spojených štátov, a premiéra Justina Trudeaua označil za „guvernéra“.

Trumpove poznámky vyvolali v Ottawe rozhorčenie a viacerí ich označili za nevtipné, ponižujúce a ako nenápadnú hrozbu nastupujúceho lídra USA. Vláda premiéra Trudeaua navyše v súčasnosti čelí personálnej kríze. V pondelok kabinet opustila vplyvná vicepremiérka Chrystia Freelandová pre nezhody s premiérom ohľadne reakcie na Trumpom avizované clá.

Prieskum verejnej mienky spoločnosti Leger tento týždeň ukázal, že 13 percent Kanaďanov podporuje myšlienku spojenia so svojím južným susedom.

(mja, tasr)

Minúta  |  

Vrchní predstavitelia Európskej únie podporili jej rozšírenie o západný Balkán

V stredu večer sa v Bruseli začal niekoľkohodinový summit EÚ – západný Balkán, na ktorom sa šéfovia vlád a štátov krajín EÚ spolu s lídrami krajín z tohto regiónu pokúsia dať novú dynamiku rozširovaniu a integračnému procesu.

Nový predseda Európskej rady António Costa, ktorý po prvýkrát predsedá rokovaniam na najvyššej úrovni, po príchode na summit novinárom povedal, že ako dôležité vníma tri zásadné veci – spolupatričnosť s krajinami západného Balkánu, obojstrannú vôľu po rozširovaní a postupné zbližovanie sa s kandidátskymi krajinami.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová skonštatovala, že rozšírenie bolo vždy najsilnejším geopolitickým nástrojom Únie, ale to, aby ďalej pokračovalo, si vyžaduje odvahu, politickú vôľu a reformy, a to na oboch stranách.
   
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá na summite vystupuje v mene Európskej komisie, tiež povedala, že západný Balkán je veľmi významný pre Európu, že krajiny tohto regiónu sú historickou súčasťou Európy a že treba pokročiť vo vzájomných vzťahoch.

Kallasová pripomenula, že účastníci summitu v stredu prediskutujú "cestovnú mapu" týkajúcu sa ďalšieho integračného procesu a tiež plán hospodárskeho rastu pre západný Balkán. Ocenila, že v rámci summitu dôjde k podpisu dohody o bezpečnosti a obrane s Albánskom, podobnou dohode, akú už EÚ podpísala so Severným Macedónskom.

(tasr)

Minúta  |  

Nové prezidentské voľby v Rumunsku by sa mali uskutočniť čo najrýchlejšie, vyhlásil Iohannis

Termín opakovaných prezidentských volieb by mala vyhlásiť nová vláda, potom sa zopakuje celý volebný proces vrátane registrácie kandidátov a volebnej kampane.


Prvé kolo novembrových prezidentských volieb anuloval rumunský ústavný súd. Vyhral ich krajne pravicový kandidát Calin Georgescu, ale podľa zistení spravodajských služieb ich férovosť narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram.

„Som presvedčený, že voľby by sa mali uskutočniť pomerne rýchlo. Nemyslím si, že ďalšie odďaľovanie niečomu pomôže. Na druhej strane som neočakával a ani sa nestalo, že by odchádzajúca vláda túto otázku objasnila," vyhlásil Rumunský prezident Klaus Iohannis pred rokovaním Európskej rady v Bruseli.

Termín nových prezidentských volieb stále nie je známy. V súčasnosti dosluhuje kabinet Marcela Ciolaca, keďže 1. decembra sa v krajine uskutočnili aj parlamentné voľby a čaká sa na ukončenie koaličných rokovaní.

(tasr, agerpres)

Minúta  |  

Dve poľské súkromné televízie zaradili na zoznam strategických subjektov

Medzi strategické podniky vláda zaradila aj mobilného operátora T-Mobile a výrobcu elektroniky a leteckej techniky WB Electronics.

Poľsko pridalo na zoznam strategických podnikov súkromné televízie spoločnosti TVN a Polsat, čím budú chránené pred možným prevzatím zahraničnými "nepriateľskými" subjektmi. Oznámil to v stredu premiér Donald Tusk.

Rozhodnutie rozšíriť zoznam ohlásila Varšava minulý týždeň po správach o možnom predaji TVN spoločnosti spojenej s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Súčasným vlastníkom TVN je americká firma Warner Bros. Discovery. Podľa Tuska ide o reakciu na "hybridnú vojnu" proti krajinám regiónu.

Predaj firiem na zozname strategických podnikov nie je možný bez súhlasu poľskej vlády. Doteraz zahŕňal najmä energetické, chemické a telekomunikačné spoločnosti ako Tauron Polska, Orlen, Emitel, Grupa Azoty či Gaspol.

„Nemusím odôvodňovať potrebu ochrany týchto spoločností, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť poľského štátu, pred rizikom, že skončia v nesprávnych rukách," povedal Tusk.

(tasr, pap, reuters)

Minúta  |  

Ruské lietadlo nieslo nad Baltom supersonické rakety, stíhačky NATO boli v pohotovosti

Holandské stíhačky k ruským lietadlám nad Baltským morom vzlietli aj pred týždňom.

Vzdušné sily Holandska, Fínska a Švédska v utorok nad Baltským morom zachytili ruské lietadlo nesúce supersonické rakety. Na sociálnej sieti X o tom informoval holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

„Naše stíhačky F-35 denne preukazujú ostražitosť voči ruským hrozbám. Zachovanie bezpečnosti si vyžaduje neustálu pripravenosť," napísal na sieti X holandský minister. Viac podrobností o incidente neuviedol.

Holandské stíhačky F-35 strážia východnú hranicu NATO od decembra tohto roka. Významne sa rozšírila po vstupe Fínska v apríli 2023 a Švédska v marci tohto roka. Obe dovtedy neutrálne krajiny vstúpili do NATO, pretože sa obávali o svoju bezpečnosť po agresii Ruska voči Ukrajine vo februári 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort hospodárstva prichádza s novými výzvami. Podporí výskum a vývoj

Podnikatelia majú možnosť získať nenávratný finančný príspevok na podporu projektov priemyselného výskumu a experimentálneho vývoja.

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo v decembri tri výzvy v rámci Programu Slovensko v celkovej sume vyše 77,3 milióna eur. Informoval o tom v stredu tlačový odbor rezortu.

„Zámerom je motivovať podniky k väčším investíciám do inovačných aktivít a posilniť zapojenie podnikateľského sektora do výskumu a vývoja," informoval rezort.

V rámci prvej výzvy s alokáciou vyše 17,3 milióna eur môžu podniky získať príspevok do výšky 800-tisíc eur. Uchádzať sa oň môžu projekty realizované mikro-, malými a strednými podnikmi v okresoch Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického samosprávneho kraja.

Do druhej a tretej výzvy sa okrem spomínaných podnikov môžu zapojiť aj veľké podniky na celom území Slovenska. Na druhú výzvu sú vyčlenené prostriedky vo výške 24 miliónov eur.

V rámci tretej výzvy s alokáciou 36 miliónov eur môžu podniky žiadať o príspevok od 800-tisíc eur do maximálne dvoch miliónov eur na projekt v trvaní najviac tri roky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.