Preskočiť na obsah
  |  

Rusko chce na Ukrajine stabilný mier, nie iba prímerie, vyhlásil Putin

Ruský prezident vystúpil vo štvrtok na pravidelnej koncoročnej tlačovej konferencii, ktorá trvala štyri a pol hodiny, píšu agentúry TASS a AFP.

„Nechceme prímerie, chceme mier: dlhodobý, trváci a so zárukami pre Rusko a jeho občanov. Ako tieto záruky získať? To je ťažká otázka. Ale vo všeobecnosti sa môžeme pokúsiť získať ich,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že Rusko je pripravené na rokovania a kompromisy, Ukrajina však rokovať odmieta.

„Politika je umenie kompromisu. A my sme vždy hovorili, že sme pripravení rokovať a robiť kompromisy. Ide len o to, že druhá strana – v doslovnom aj prenesenom zmysle slova – odmietla rokovať, zatiaľ čo my sme na to vždy pripravení,“ odpovedal Putin na otázku jedného z amerických novinárov o vôli Ruska dosiahnuť kompromis v kontexte konfliktu na Ukrajine.

Putin podľa TASS tiež uviedol, že Ukrajine sa „čoskoro minú ľudia, ktorí sú ochotní bojovať“. Prízvukoval, že Rusko mohlo podniknúť inváziu na Ukrajinu „omnoho skôr“.

Rusko je podľa neho ochotné podpísať mierovú dohodu s akýmikoľvek legitímnymi predstaviteľmi Ukrajiny, jej terajšie vedenie však za legitímne nepovažuje. Moskva je pripravená rokovať o Ukrajine bez predbežných podmienok, ale na základe predchádzajúcich dohôd a aktuálnej situácie, dodal.

Prezident odsúdil atentát na Kirillova, priznal zlyhanie ruských tajných služieb

Putin priznal aj zlyhania ruských bezpečnostných zložiek v súvislosti s utorkovým atentátom na veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igora Kirillova, ktorý zahynul spolu so svojím asistentom pri výbuchu v Moskve.

Atentát podľa zdroja z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) vykonali ukrajinskí agenti. Samotná SBU označila Kirillova za vojnového zločinca.

Spomenul tiež rozdiely s USA, s Čínou stoja bok po boku

Putin zároveň podotkol, že Rusko umožňuje americkým médiám slobodne pracovať na území krajiny, ruskí novinári sú však, naopak, v USA prenasledovaní.

Vyjadril tiež presvedčenie, že požiadavky Ruska voči spoločnosti Google a iným západným platformám, ktoré „nie sú v súlade s ruskými zákonmi a využívajú svoje kapacity na politické účely, sú spravodlivé“.

Rusko a Čína podľa šéfa Kremľa stoja bok po boku, čo je „kľúčovým pilierom stability“ v globálnych záležitostiach. Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga nazval svojím priateľom.

V Sýrii sme porážku neutrpeli, najviac získal Izrael

Rusko podľa Putina v Sýrii neutrpelo žiadnu porážku, pretože tam „bojovalo proti terorizmu“, citoval ho nemecký denník Bild.

Podľa Putina bolo zo Sýrie po nedávnom zvrhnutí tamojšieho režimu popri prezidentovi Bašárovi Asadovi a jeho rodine údajne evakuovaných aj 4-tisíc iránskych bojovníkov. Rusko aj Irán podporovali Asadov režim niekoľko desaťročí.

Putin zároveň uviedol, že nevie, či Asad vie niečo o americkom novinárovi Austinovi Ticeovi, ktorý sa v Sýrii stratil ešte pred 12 rokmi, prisľúbil však, že sa Asada naňho opýta. Zároveň vyjadril zámer ponechať ruské vojenské základne na území Sýrie.

Najväčší zisk z udalostí v Sýrii má podľa Putina Izrael. Najvyšší ruský predstaviteľ v tejto súvislosti odsúdil akékoľvek obsadzovanie sýrskeho územia vrátane Golanských výšin, píše TASS.

Putin počas výročnej tlačovej konferencie odpovedal na otázky občanov, ako aj zástupcov regionálnych i zahraničných médií. Medzi nimi boli aj zástupcovia čínskej tlačovej agentúry Sin-chua či americkej televízie CNN.

Otázky občanov sa týkali najmä zvyšovania cien a sociálnej politiky. Novinári sa zas častejšie pýtali na priebeh konfliktu na Ukrajine, obranu a medzinárodné záležitosti, dodala TASS.

(tasr)

  |  

Hasiči dostali vianočný darček o čosi skôr. Minister im odovzdal techniku za 12 miliónov eur

Novú techniku odovzdal minister vnútra v areáli Strednej školy požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR spoločne s prezidentom HaZZ Adriánom Mifkovičom.

Veľkosťou dominovali cisternové automobilové striekačky s veľkokapacitnou nádržou. "Sú to štyri vozidlá, ktoré budú schopné zasahovať aj v tom najnáročnejšom teréne. Odovzdávame aj desať hasičských robotov, ktoré vedia zasahovať v podmienkach, kde častokrát ani naši hasiči nevedia byť nápomocní, či už sú to podzemné garáže alebo technologické parky," uviedol Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

V balíku novej techniky sú aj záchranné plastové plavidlá, ručné elektrické náradie, rádiostanice a výpočtová technika. Odovzdaný bol aj prvý prototyp vozidla Scania 1B. "Týchto prvovýjazdových vozidiel bude celkovo 80 a budeme ich distribuovať od budúceho roka po celom Slovensku," poznamenal minister.

Doplnil, že rezort vnútra chce pokračovať v snahách o modernizáciu HaZZ, pričom budúci rok sa celková investícia bude pohybovať na úrovni 40 miliónov eur.

Prezident HaZZ Adrián Mifkovič upresnil, že pre najbližšie dva roky je nachystaných viacero modernizačných projektov, pričom obmenou by mali prejsť popri už spomenutých prvovýjazdových vozidlách aj cisternové automobilové striekačky či ochranné pracovné prostriedky.

"Momentálne je vyhlásená verejná súťaž na dodávku výškovej techniky. V súčasnosti máme 93 kusov výškovej techniky, z toho 53 kusov sú zrepasované automobilové rebríky bez koša, ktoré nie sú príliš vhodné na záchranné práce a evakuáciu. Potrebujeme mať plošiny s košom na rýchlu evakuáciu osôb z výšok," priblížil Mifkovič.

(tasr)

  |  

Taraba potvrdil súhlasné stanovisko rezortu modernizácie cementárne v Turni nad Bodvou

Šéf envirorezortu zamietol rozklad dvoch občianskych združení, s realizáciou modernizácie linky na výrobu šedého Portlandského slinku, ktorá je spojená s rozšírením portfólia a zvýšením kapacity spoluspaľovaných alternatívnych palív, súhlasí.

"Z obsahu podaných rozkladov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti a ministerstvo sa dostatočne vecne a správne zaoberalo pripomienkami podávateľov rozkladov v rámci prvostupňového konania. Podávatelia rozkladov neuviedli také dôkazy a argumenty, ktoré by odôvodňovali potrebu ďalšieho posúdenia zmeny navrhovanej činnosti," uvádza Tomáša Taraba (nom. SNS) s tým, že vzhľadom na podklady je zrejmá environmentálna prijateľnosť predloženej zmeny navrhovanej činnosti. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať, je však preskúmateľné súdom.

"Rozhodnutie sme prijali a hľadáme ďalšie možnosti, ako dosiahnuť pre obyvateľov zlepšenie kvality ich života," povedala Lenka Šingovská z občianskeho združenia Zelený živel, podľa ktorej sa realizáciou plánovanej zmeny činnosti prevádzky isté hodnoty emisií zvýšia.

Ako uviedla, niekoľko nezávislých štúdií potvrdilo výskyt škodlivých chemikálií v prostredí. Najnovší výskum podľa nej odhaľuje významnú environmentálnu záťaž a zdravotné riziká, napríklad vrátane zvýšenej hladiny dioxínov v slepačích vajíčkach z drobnochovu.

O výsledkoch druhého monitoringu vykonaného holandskými odborníkmi už informovali rezort aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

"Podľa spätnej väzby rozhodneme o ďalších krokoch, ktoré podnikneme. Doposiaľ sme využili a naďalej budeme využívať každú možnosť, ktorú nám zákon umožňuje, aby sme o problematike, ktorá sužuje obyvateľov, upovedomili dotknuté orgány - a to dovtedy, kým nedosiahneme zlepšenie podmienok pre život miestneho obyvateľstva. V hre je totiž zdravie obyvateľov a prírodné bohatstvo v neďalekom Národnom parku Slovensky kras," dodala Šingovská.

Spoločnosť Danucem Slovensko, pod ktorú cementáreň patrí, rozhodnutie z envirorezortu víta. Aj na základe neho môže ďalej pokračovať v príprave a realizácii projektu tak, aby bol hotový do konca roku 2026. Firma už predtým uviedla, že cieľom projektu nie je zvýšenie kapacity výroby, ale zvýšenie podielu využitia alternatívnych palív, a teda zníženie emisií CO2 vnikajúcich pri výrobe.

"Tento projekt, ktorý prostredníctvom najlepšej dostupnej technológie zvyšuje podiel využitia alternatívneho paliva, je zásadným krokom podporujúcim dekarbonizačné ciele Slovenskej republiky, a zároveň podporuje aj princípy cirkulárnej ekonomiky," uviedla v reakcii hovorkyňa spoločnosti Alžbeta Timárová.

Cementáreň podľa jej slov čelí silnej antikampani zo strany záujmovej skupiny, pričom informácie sú vytrhnuté z kontextu. Tvrdí, že žiadna realizovaná štúdia nezistila príčinnú súvislosť s výrobou v cementárni, pretože nejde o plošné znečistenie v okolí závodu. Dodala, že voda, pôda aj sedimenty sú plošne v okolí závodu v poriadku.

(tasr)

  |  

Poľské predsedníctvo v Rade EÚ bude riešiť ruské vojnové zločiny na Ukrajine

Program polročného predsedníctva, ktoré Poľsko prevezme 1. januára 2025 od Maďarska, avizoval vo štvrtok minister spravodlivosti Adam Bodnar, ktorého citovala agentúra PAP.

„Poľskí prokurátori doteraz vypočuli viac ako tritisíc svedkov nachádzajúcich sa na poľskom území, ktorí boli svedkami ruských zločinov na Ukrajine,“ povedal Bodnar – ktorý je zároveň poľským generálnym prokurátorom – na tlačovej konferencii o prioritách ministerstva spravodlivosti počas poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Minister spravodlivosti dodal, že zodpovednosť Ruska za vojnové zločiny spáchané počas takmer tri roky trvajúcej vojnyna Ukrajine budú jedným z hlavných priorít jeho ministerstva počas predsedníctva v Rade EÚ. Bodnar dodal, že hlavnou úlohou Poľska bude spustiť rozhovory medzi členskými štátmi na túto tému.

„V súvislosti s touto témou sa toho veľa deje… v EÚ a v Rade Európy, ako aj na našej prokuratúre,“ pokračoval Bodnar. Ďalej uviedol, že poľskí prokurátori úzko spolupracujú s ich ukrajinskými náprotivkami v identifikácii a dokumentovaní vojnových zločinov.

Bodnar tiež oznámil, že jeho zástupkyňa Maria Ejchartová v mene Poľska tento mesiac podpísala dohodu s Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu o spolupráci pri odovzdávaní osôb odsúdených ICC do Poľska.

Ruské vojnové zločiny budú podľa poľského ministra témou aj na neformálnom zasadnutí ministrov spravodlivosti členských štátov EÚ, ktoré sa uskutoční 31. januára vo Varšave.

(tasr)

  |  

Turecko nezastaví svoje vojenské aktivity v Sýrii

Operácie Ankary sa nezastavia, kým kurdskí militanti nebudú odzbrojení, povedal anonymný predstaviteľ tureckého ministerstva obrany pre agentúru AFP.

Turecko sa tak vyjadrilo v čase narastajúcich obáv z možného tureckého útoku na Kurdmi kontrolované sýrske pohraničné mesto Kobanî. Turecko má na severe Sýrie tisíce vojakov a podporuje tam aj zástupné sily, ktoré sa zapojili do prebiehajúcich potýčok so Sýrskymi demokratickými silami (SDF) a Oddielmi ľudovej sebaobrany (YPG).

„Naďalej pretrváva hrozba, ktorú táto teroristická organizácia predstavuje pre naše hranice a naše operačné oblasti v Sýrii,“ uviedol nemenovaný zdroj. „Pokým sa teroristická organizácia PKK/YPG neodzbrojí a jej zahraniční bojovníci neopustia Sýriu, naše prípravy a opatrenia budú pokračovať v rámci boja proti terorizmu,“ dodal.

Turecko viní YPG, ktorá podľa AFP tvorí väčšinu SDF, z napojenia na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorú považuje za „teroristickú“ skupinu. Od roku 2016 podniklo Turecko niekoľko veľkých vojenských operácií proti SDF.

Zdroj tvrdí, že Turecko verí, že noví lídri Sýrie a Ankarou podporovaní rebeli „oslobodia oblasti okupované teroristickými organizáciami PKK/YPG“.

Boje medzi Tureckom podporovanými frakciami a sýrskymi kurdskými bojovníkmi prebiehajú viac ako týždeň po tom, čo militanti vedení džihádistickou skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) zvrhli dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

USA v utorok informovali, že sprostredkovali predĺženie krehkého prímeria medzi protureckými bojovníkmi a sýrskymi Kurdmi v meste Manbidž na severe Sýrie a usilujú sa o širšiu dohodu s Tureckom.

Avšak zdroj z tureckého ministerstva obrany vo štvrtok vyvrátil toto tvrdenie a uviedol, že Ankara nekomunikovala s SDF a dodal, že „je vylúčené, aby sme sa stretli s akoukoľvek teroristickou organizáciou“.

(tasr)

  |  

Lekári bez hraníc obvinili Izrael z etnických čistiek

Medzinárodná humanitárna organizácia vo štvrtkovej správe tiež upozornila na drastické obmedzenie toku humanitárnej pomoci pre Palestínčanov, píše agentúra AFP.

Lekári bez hraníc (MSF) zverejnili správu, ktorá zaznamenáva 14 mesiacov trvajúci konflikt v Pásme Gazy. Správa dokumentuje 41 útokov na zamestnancov MSF vrátane leteckých útokov na zdravotnícke zariadenia a priamej streľby na humanitárne konvoje. V sedemnástich prípadoch musela organizácia evakuovať nemocnice a zdravotné strediská.

„Vidíme jasné znaky etnických čistiek, pretože Palestínčania sú násilne vysídľovaní, uväznení a bombardovaní,“ vyhlásil generálny tajomník MSF Christopher Lockyear.

Podľa správy MSF sa drasticky znížilo prúdenie humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy, pričom v októbri 2024 bolo povolených len 37 nákladných vozidiel denne v porovnaní s 500 pred začatím konfliktu.

MSF ďalej uvádzajú, že severná časť Pásma Gazy, predovšetkým tábor Džabálijá, čelí od začiatku októbra „mimoriadne násilnej“ ofenzíve.

„To, čoho boli naše lekárske tímy svedkami na mieste počas tohto konfliktu, sa zhoduje s opismi, ktoré poskytuje čoraz viac právnych expertov a organizácií, ktoré dospeli k záveru, že v Gaze dochádza ku genocíde,“ dodal Lockyear.

Lekárske tímy MSF vykonali v Pásme Gazy za rok viac ako 27 500 konzultácií a 7 500 chirurgických operácií. Taktiež zaznamenali rýchle šírenie chorôb v populácií, píše AFP.

Správa vyzýva na okamžité zastavenie paľby a zrušenie obliehania, aby do tejto oblasti mohla prúdiť humanitárna pomoc.

MSF taktiež naliehala na „štáty, najmä najbližších spojencov Izraela, aby ukončili svoju bezpodmienečnú podporu Izraela a splnili si povinnosť zabrániť genocíde v Gaze“.

(tasr)