Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko opäť zaznamenalo nárast počtu nelegálnych migrantov na východnej hranici

Pohraničná stráž podľa námestníka ministra vnútra Czesława Mroczeka eviduje do 15. decembra 30-tisíc takýchto pokusov, píše agentúra PAP s odvolaním sa na úradníkov prejav počas štvrtkovej parlamentnej debaty.

Údaje z oficiálnych štatistík z roku 2023 pritom zaznamenali len necelých 26-tisíc prípadov, rok predtým viac ako 15-tisíc. Poľsko a EÚ obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že podporuje migrantov z krízových oblastí, aby ich pokusy o nelegálny prechod hranice zvyšovali tlak na Úniu.

Poľsko v lete 2022 v snahe obmedziť nelegálny vstup na svoje územie zabezpečilo hranicu s Bieloruskom 5,5 metra vysokým plotom a elektronickým dohľadovým systémom. Išlo o súčasť ochrany vonkajšej hranice EÚ.

[Iink url=https://standard.sk/817202/ceska-policia-v-spolupraci-s-kolegami-zo-slovenska-zadrzala-arabskeho-prevadzaca]

Pretrvávajúce nelegálne pokusy migrantov bez dokladov vstúpiť na územie EÚ rieši na hranici s Bieloruskom aj Lotyšsko.

(tasr)

Minúta  |  

Economist: Ukrajina vyhráva ekonomickú vojnu proti Rusku. Bez pomoci USA jej hrozí kolaps

Ekonomika napadnutej krajiny je oproti roku 2021 o štvrtinu menšia, v niektorých kľúčových aspektoch je však „zdravšia“ než ekonomika Ruska, píše britský týždenník Economist.

Porovnanie kľúčových ekonomických ukazovateľov, ktoré britský magazín nazýva „hospodárskou vojnou“, má po takmer trojročnej vojne víťaza: Ukrajinu. Centrálna banka v Kyjeve v poslednej analýze predpovedá rast HDP o štyri percentá v roku 2024 a o 4,3 percenta v ďalšom roku.

Economist konštatoval, že hospodárstvo Ukrajiny je v niektorých aspektoch zdravšie ako to ruské, pričom pripomenul stabilnú menu hrivnu či úrokovú sadzbu 13,5 percenta, ktorá je „blízko najnižšej úrovne za posledných 30 mesiacov.“

Na druhej strane ruská centrálna banka postupne zvyšuje úrokové sadzby k úrovni 23 percent, len „aby sa zastavil pokles rubľa“, dodal týždenník. Ruský hrubý domáci produkt by mal v budúcom roku vzrásť len o 0,5 až 1,5 percenta.

Ruská výroba civilných lietadiel pre sankcie stagnuje

Mohlo by Vás zaujímať Ruská výroba civilných lietadiel pre sankcie stagnuje

Economist rozlíšil tri fázy vývoja ukrajinskej ekonomiky od roku 2022. V dôsledku stanného práva a úteku takmer 14 miliónov ľudí, ale tiež zablokovania čiernomorských prístavov ruskou flotilou musela Národná banka Ukrajiny (NBU) vykryť polovicu deficitu verejných financií. Preto „zaviedla prísnu kontrolu kapitálu a zaplavila banky likviditou“, čo spôsobilo prudký nárast inflácie a zníženie HDP o tretinu.

Druhá fáza sa začala v polovici roka 2022 po zastavení ruského postupu na juhu Ukrajiny. Nová situácia zvýšila dôveru spotrebiteľov, čo podľa Economistu stabilizovalo prepad HDP. Okrem toho na základe dohody, ktorú sprostredkovala OSN, mohli Ukrajinci opäť vyvážať obilie cez Čierne more.

Začiatkom roka podpísala Ukrajina dohodu s Medzinárodným menovým fondom a prestala cielene podporovať rozpočtový deficit. S prílevom finančnej pomoci zo Západu tiež vzrástli devízové rezervy, ktoré sa majú na konci roka ustáliť na úrovni 43 miliárd dolárov. NBU tiež uvoľnila kapitálové kontroly.

Kyjev sa teraz potýka s tromi problémami, ktoré toto víťazstvo v ekonomickej vojne ohrozujú. Ide o nedostatok energie, ľudskej pracovnej sily a financií.

Rusko od začiatku vojny sústavne ostreľuje zariadenia ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Dôsledkom sú časté výpadky a cielené odstávky elektriny pre domácnosti i firmy, ktoré sa v mnohých prípadoch naťahujú až na 14 hodín denne.

Nepretržité opravy elektrizačnej sústavy pomôžu udržať priemerný deficit elektriny na Ukrajine na úrovni šiestich percent celkového dopytu v roku 2025 a troch percent v roku 2026, tvrdí guvernér NBU Andrij Pyšnyj.

Z pôvodných 36 gigawattov elektriny pred začiatkom vojny sa však Ukrajinci môžu spoľahnúť len na polovicu tejto kapacity, dodal Economist.

Kapacity pre import z EÚ však Kyjev zvýšil na 2,1 gigawattu. Mnohí potravinári tiež zvyšky z výroby presúvajú do bioplynových staníc a farmári sa spoliehajú na dieselové generátory.

Druhým problémom je nedostatok pracovnej sily. Mobilizácia od roku 2022 spolu s emigráciou a následkami vojny znížili pracovnú silu o viac ako pätinu – na 13 miliónov ľudí. Dopyt po pracovnej sile však stále ostáva vysoký, a ministerstvá obrany a hospodárstva sú v konštantnom zápase o nastavovanie pravidiel mobilizácie.

Tretím problémom je nedostatok financií, pre malé podniky je napriek uvoľneniu kapitálových kontrol stále ťažké požičať si dostatok peňazí na svoje financovanie. Rastúce náklady na prevádzku znížili zisky a premietli sa do spotrebiteľských cien, čo so znižovaním HDP zároveň zvyšuje infláciu.

Na rok 2025 Economist na základe analýz predpokladá deficit rozpočtu na úrovni asi 20 percent HDP, čo je približne 38 miliárd dolárov. Vláda plánuje tento deficit pokryť zo zahraničnej pomoci.

Skupina G7 v júni schválila balík pôžičiek pre Kyjev vo výške 50 miliárd dolárov, za ktoré Západ ručí výnosmi zo zmrazených ruských aktív. Tieto výnosy zo zahraničného majetku ruskej vlády majú tiež poslúžiť ako splátky, hoci podľa Economistu nie je istý budúci postoj USA k tomuto typu financovania.

„Ak by sa Amerika stiahla, Ukrajina by v roku 2026 mohla zísť z cesty,“ varoval Economist. „Vlády EÚ, ktoré majú nedostatok peňazí a sú politicky slabé, môžu mať problém uhradiť ďalší veľký účet. A schopnosť Ukrajiny vybrať viac doma je obmedzená: návrh na zvýšenie daní o štyri až päť percent HDP bol toto leto po ostrom odpore stiahnutý,“ dodal magazín.

Ukrajina tak môže bez americkej pomoci o dva roky čeliť finančnému kolapsu.

(sab)

Minúta  |  

Rusko chce na Ukrajine stabilný mier, nie iba prímerie, vyhlásil Putin

Ruský prezident vystúpil vo štvrtok na pravidelnej koncoročnej tlačovej konferencii, ktorá trvala štyri a pol hodiny, píšu agentúry TASS a AFP.

„Nechceme prímerie, chceme mier: dlhodobý, trváci a so zárukami pre Rusko a jeho občanov. Ako tieto záruky získať? To je ťažká otázka. Ale vo všeobecnosti sa môžeme pokúsiť získať ich,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin. Dodal, že Rusko je pripravené na rokovania a kompromisy, Ukrajina však rokovať odmieta.

„Politika je umenie kompromisu. A my sme vždy hovorili, že sme pripravení rokovať a robiť kompromisy. Ide len o to, že druhá strana – v doslovnom aj prenesenom zmysle slova – odmietla rokovať, zatiaľ čo my sme na to vždy pripravení,“ odpovedal Putin na otázku jedného z amerických novinárov o vôli Ruska dosiahnuť kompromis v kontexte konfliktu na Ukrajine.

Putin podľa TASS tiež uviedol, že Ukrajine sa „čoskoro minú ľudia, ktorí sú ochotní bojovať“. Prízvukoval, že Rusko mohlo podniknúť inváziu na Ukrajinu „omnoho skôr“.

Rusko je podľa neho ochotné podpísať mierovú dohodu s akýmikoľvek legitímnymi predstaviteľmi Ukrajiny, jej terajšie vedenie však za legitímne nepovažuje. Moskva je pripravená rokovať o Ukrajine bez predbežných podmienok, ale na základe predchádzajúcich dohôd a aktuálnej situácie, dodal.

Prezident odsúdil atentát na Kirillova, priznal zlyhanie ruských tajných služieb

Putin priznal aj zlyhania ruských bezpečnostných zložiek v súvislosti s utorkovým atentátom na veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igora Kirillova, ktorý zahynul spolu so svojím asistentom pri výbuchu v Moskve.

Atentát podľa zdroja z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) vykonali ukrajinskí agenti. Samotná SBU označila Kirillova za vojnového zločinca.

Spomenul tiež rozdiely s USA, s Čínou stoja bok po boku

Putin zároveň podotkol, že Rusko umožňuje americkým médiám slobodne pracovať na území krajiny, ruskí novinári sú však, naopak, v USA prenasledovaní.

Vyjadril tiež presvedčenie, že požiadavky Ruska voči spoločnosti Google a iným západným platformám, ktoré „nie sú v súlade s ruskými zákonmi a využívajú svoje kapacity na politické účely, sú spravodlivé“.

Rusko a Čína podľa šéfa Kremľa stoja bok po boku, čo je „kľúčovým pilierom stability“ v globálnych záležitostiach. Čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga nazval svojím priateľom.

V Sýrii sme porážku neutrpeli, najviac získal Izrael

Rusko podľa Putina v Sýrii neutrpelo žiadnu porážku, pretože tam „bojovalo proti terorizmu“, citoval ho nemecký denník Bild.

Podľa Putina bolo zo Sýrie po nedávnom zvrhnutí tamojšieho režimu popri prezidentovi Bašárovi Asadovi a jeho rodine údajne evakuovaných aj 4-tisíc iránskych bojovníkov. Rusko aj Irán podporovali Asadov režim niekoľko desaťročí.

Putin zároveň uviedol, že nevie, či Asad vie niečo o americkom novinárovi Austinovi Ticeovi, ktorý sa v Sýrii stratil ešte pred 12 rokmi, prisľúbil však, že sa Asada naňho opýta. Zároveň vyjadril zámer ponechať ruské vojenské základne na území Sýrie.

Najväčší zisk z udalostí v Sýrii má podľa Putina Izrael. Najvyšší ruský predstaviteľ v tejto súvislosti odsúdil akékoľvek obsadzovanie sýrskeho územia vrátane Golanských výšin, píše TASS.

Putin počas výročnej tlačovej konferencie odpovedal na otázky občanov, ako aj zástupcov regionálnych i zahraničných médií. Medzi nimi boli aj zástupcovia čínskej tlačovej agentúry Sin-chua či americkej televízie CNN.

Otázky občanov sa týkali najmä zvyšovania cien a sociálnej politiky. Novinári sa zas častejšie pýtali na priebeh konfliktu na Ukrajine, obranu a medzinárodné záležitosti, dodala TASS.

(tasr)

Minúta  |  

Hasiči dostali vianočný darček o čosi skôr. Minister im odovzdal techniku za 12 miliónov eur

Novú techniku odovzdal minister vnútra v areáli Strednej školy požiarnej ochrany Ministerstva vnútra SR spoločne s prezidentom HaZZ Adriánom Mifkovičom.

Veľkosťou dominovali cisternové automobilové striekačky s veľkokapacitnou nádržou. "Sú to štyri vozidlá, ktoré budú schopné zasahovať aj v tom najnáročnejšom teréne. Odovzdávame aj desať hasičských robotov, ktoré vedia zasahovať v podmienkach, kde častokrát ani naši hasiči nevedia byť nápomocní, či už sú to podzemné garáže alebo technologické parky," uviedol Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

V balíku novej techniky sú aj záchranné plastové plavidlá, ručné elektrické náradie, rádiostanice a výpočtová technika. Odovzdaný bol aj prvý prototyp vozidla Scania 1B. "Týchto prvovýjazdových vozidiel bude celkovo 80 a budeme ich distribuovať od budúceho roka po celom Slovensku," poznamenal minister.

Doplnil, že rezort vnútra chce pokračovať v snahách o modernizáciu HaZZ, pričom budúci rok sa celková investícia bude pohybovať na úrovni 40 miliónov eur.

Prezident HaZZ Adrián Mifkovič upresnil, že pre najbližšie dva roky je nachystaných viacero modernizačných projektov, pričom obmenou by mali prejsť popri už spomenutých prvovýjazdových vozidlách aj cisternové automobilové striekačky či ochranné pracovné prostriedky.

"Momentálne je vyhlásená verejná súťaž na dodávku výškovej techniky. V súčasnosti máme 93 kusov výškovej techniky, z toho 53 kusov sú zrepasované automobilové rebríky bez koša, ktoré nie sú príliš vhodné na záchranné práce a evakuáciu. Potrebujeme mať plošiny s košom na rýchlu evakuáciu osôb z výšok," priblížil Mifkovič.

(tasr)

Minúta  |  

Taraba potvrdil súhlasné stanovisko rezortu modernizácie cementárne v Turni nad Bodvou

Šéf envirorezortu zamietol rozklad dvoch občianskych združení, s realizáciou modernizácie linky na výrobu šedého Portlandského slinku, ktorá je spojená s rozšírením portfólia a zvýšením kapacity spoluspaľovaných alternatívnych palív, súhlasí.

"Z obsahu podaných rozkladov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti a ministerstvo sa dostatočne vecne a správne zaoberalo pripomienkami podávateľov rozkladov v rámci prvostupňového konania. Podávatelia rozkladov neuviedli také dôkazy a argumenty, ktoré by odôvodňovali potrebu ďalšieho posúdenia zmeny navrhovanej činnosti," uvádza Tomáša Taraba (nom. SNS) s tým, že vzhľadom na podklady je zrejmá environmentálna prijateľnosť predloženej zmeny navrhovanej činnosti. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať, je však preskúmateľné súdom.

"Rozhodnutie sme prijali a hľadáme ďalšie možnosti, ako dosiahnuť pre obyvateľov zlepšenie kvality ich života," povedala Lenka Šingovská z občianskeho združenia Zelený živel, podľa ktorej sa realizáciou plánovanej zmeny činnosti prevádzky isté hodnoty emisií zvýšia.

Taraba: Slovensko ušetrilo milióny, plán obnovy je v poriadku

Mohlo by Vás zaujímať Taraba: Slovensko ušetrilo milióny, plán obnovy je v poriadku

Ako uviedla, niekoľko nezávislých štúdií potvrdilo výskyt škodlivých chemikálií v prostredí. Najnovší výskum podľa nej odhaľuje významnú environmentálnu záťaž a zdravotné riziká, napríklad vrátane zvýšenej hladiny dioxínov v slepačích vajíčkach z drobnochovu.

O výsledkoch druhého monitoringu vykonaného holandskými odborníkmi už informovali rezort aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

"Podľa spätnej väzby rozhodneme o ďalších krokoch, ktoré podnikneme. Doposiaľ sme využili a naďalej budeme využívať každú možnosť, ktorú nám zákon umožňuje, aby sme o problematike, ktorá sužuje obyvateľov, upovedomili dotknuté orgány - a to dovtedy, kým nedosiahneme zlepšenie podmienok pre život miestneho obyvateľstva. V hre je totiž zdravie obyvateľov a prírodné bohatstvo v neďalekom Národnom parku Slovensky kras," dodala Šingovská.

Ráž: Projekt výstavby tunela Karpaty pri Bratislave získal rozhodnutie EIA

Mohlo by Vás zaujímať Ráž: Projekt výstavby tunela Karpaty pri Bratislave získal rozhodnutie EIA

Spoločnosť Danucem Slovensko, pod ktorú cementáreň patrí, rozhodnutie z envirorezortu víta. Aj na základe neho môže ďalej pokračovať v príprave a realizácii projektu tak, aby bol hotový do konca roku 2026. Firma už predtým uviedla, že cieľom projektu nie je zvýšenie kapacity výroby, ale zvýšenie podielu využitia alternatívnych palív, a teda zníženie emisií CO2 vnikajúcich pri výrobe.

"Tento projekt, ktorý prostredníctvom najlepšej dostupnej technológie zvyšuje podiel využitia alternatívneho paliva, je zásadným krokom podporujúcim dekarbonizačné ciele Slovenskej republiky, a zároveň podporuje aj princípy cirkulárnej ekonomiky," uviedla v reakcii hovorkyňa spoločnosti Alžbeta Timárová.

Cementáreň podľa jej slov čelí silnej antikampani zo strany záujmovej skupiny, pričom informácie sú vytrhnuté z kontextu. Tvrdí, že žiadna realizovaná štúdia nezistila príčinnú súvislosť s výrobou v cementárni, pretože nejde o plošné znečistenie v okolí závodu. Dodala, že voda, pôda aj sedimenty sú plošne v okolí závodu v poriadku.

(tasr)

Minúta  |  

Poľské predsedníctvo v Rade EÚ bude riešiť ruské vojnové zločiny na Ukrajine

Program polročného predsedníctva, ktoré Poľsko prevezme 1. januára 2025 od Maďarska, avizoval vo štvrtok minister spravodlivosti Adam Bodnar, ktorého citovala agentúra PAP.

„Poľskí prokurátori doteraz vypočuli viac ako tritisíc svedkov nachádzajúcich sa na poľskom území, ktorí boli svedkami ruských zločinov na Ukrajine,“ povedal Bodnar – ktorý je zároveň poľským generálnym prokurátorom – na tlačovej konferencii o prioritách ministerstva spravodlivosti počas poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Minister spravodlivosti dodal, že zodpovednosť Ruska za vojnové zločiny spáchané počas takmer tri roky trvajúcej vojnyna Ukrajine budú jedným z hlavných priorít jeho ministerstva počas predsedníctva v Rade EÚ. Bodnar dodal, že hlavnou úlohou Poľska bude spustiť rozhovory medzi členskými štátmi na túto tému.

„V súvislosti s touto témou sa toho veľa deje… v EÚ a v Rade Európy, ako aj na našej prokuratúre,“ pokračoval Bodnar. Ďalej uviedol, že poľskí prokurátori úzko spolupracujú s ich ukrajinskými náprotivkami v identifikácii a dokumentovaní vojnových zločinov.

Bodnar tiež oznámil, že jeho zástupkyňa Maria Ejchartová v mene Poľska tento mesiac podpísala dohodu s Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu o spolupráci pri odovzdávaní osôb odsúdených ICC do Poľska.

Ruské vojnové zločiny budú podľa poľského ministra témou aj na neformálnom zasadnutí ministrov spravodlivosti členských štátov EÚ, ktoré sa uskutoční 31. januára vo Varšave.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.