Preskočiť na obsah
  |  

Bidenova ekonomická poradkyňa varuje pred rizikami ciel, ktoré zvažuje Trump

Počas predvolebnej kampane Trump sľúbil, že zavedie rozsiahle clá vo výške najmenej 10 percent na všetok tovar dovážaný do USA, v prípade tovaru z Číny, Kanady a Mexika hrozí ešte vyššími sadzbami.

Zavedenie dodatočných ciel ,o ktorých uvažuje novozvolený americký prezident Donald Trump, by mohlo spôsobiť "masívne" zvýšenie nákladov na výrobu tovarov každodennej spotreby, povedala vo štvrtok hlavná ekonomická poradkyňa odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena.

Americkí výrobcovia sa pri svojich kľúčových vstupoch čiastočne spoliehajú na dovoz zo zahraničia a nové plošné clá by mohli viesť k „masívnej zmene v ich nákladovej štruktúre, ktorá by viedla k masívnemu zvýšeniu ich cien", informovala riaditeľka Národnej ekonomickej rady Bieleho domu Lael Brainardová.

„A to sa, samozrejme, prenesie na spotrebiteľov," dodala bývalá podpredsedníčka Federálneho rezervného systému, podľa ktorej by clá pravdepodobne ovplyvnili aj ceny potravín, napríklad kávy a čokolády.

Trump naďalej trvá na tom, že správne použité clá by mali na americkú ekonomiku pozitívny vplyv. „Vďaka clám naša krajina zbohatne," vyhlásil začiatkom tohto týždňa.

(tasr, reuters)

  |  

Desiatky detí zahynuli v islamskej škole počas rozdávania jedla

V súvislosti s nešťastím zadržali osem osôb vrátane riaditeľa školy, doplnil hovorca štátnej polície.

Najmenej 35 detí zahynulo v tlačenici počas školskej oslavy v západoafrickej Nigérii. Pri hromadnej panike utrpelo ťažké zranenia šesť ďalších dievčat a chlapcov. Informoval predstaviteľ miestnej polície.

Tragická udalosť sa odohrala v stredu na islamskej strednej škole pri meste Ibadan v štáte Oyo na juhozápade Nigérie. Na predvianočnej školskej akcii sa tam podľa polície zišli tisíce ľudí.

V najľudnatejšej africkej krajine s 220 miliónmi obyvateľov už v minulosti došlo k tlačeniciam počas bezplatného rozdávania jedla, to sa zrejme stalo osudným aj zosnulým deťom.

Nigéria je napriek ropnému bohatstvu v najhoršej hospodárskej kríze za viac ako dve desaťročia. Inflácia spôsobila rýchly nárast cien a pre mnohých Nigérijčanov sa základné potreby vrátane jedla stali ťažko dostupné.

(tasr,dpa)

  |  

Ukrajinskí náboroví pracovníci s políciou striekali vodičovi do auta plyn a pokúsili sa ho zapáliť

Na videu, ktoré sa objavilo na sociálnych sieťach, je vidieť, ako sa náboroví príslušníci snažia otvoriť okno auta, zatiaľ čo policajt vyťahuje malý plynový kanister a vpúšťa jeho obsah do auta, pričom neskôr sa pokúsili auto podpáliť.

Ministerstvo obrany v reakcii informovalo, že kategoricky odsudzuje akékoľvek konanie, ktoré je v rozpore so zákonom a zásadami služby v Ozbrojených silách Ukrajiny.

Incident sa odohral vo Vyšhorode v bližšie nešpecifikovaný čas a kompetentní momentálne pracujú na identifikácii zodpovedných osôb.

(mja)

  |  

Odhad rastu inflácie podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť poklesol

V budúcom roku by zároveň mali byť hlavným ťahúňom rastu investície vytvorené primárne plánom obnovy a fondmi Európskej únie.

Odhad rastu inflácie v budúcom roku poklesol na aktuálnu hodnotu 4,3 percenta v porovnaní s októbrovou päťpercentnou prognózou. Ekonomika by mala v roku 2025 rásť na 1,7 percenta hrubého domáceho produktu, čo predstavuje v porovnaní s minulým mesiacom zníženie z odhadovaného dvojpercentného rastu domáceho hospodárstva. Informovala o tom vo štvrtok Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktualizácii svojej makroprognózy.

„Ekonomický rast je tak ovplyvnený nielen nárastom domáceho dopytu v dôsledku poskytovania plošných energodotácií (prírastok vyše 0,2 percentuálneho bodu), ale najmä negatívnymi trendmi vývoja v zahraničí (pokles o vyše 0,4 percentuálneho bodu)," priblížili odborníci.

Na základe vyhodnotenia RRZ sa opatrenie zastropovania cien plynu a tepla pre domácnosti premietne do zvýšenia deficitu rozpočtu verejnej správy v budúcom roku o 292 miliónov eur. Poskytnutie plošných energodotácií v takomto objeme sa však odzrkadlí aj v makroekonomických ukazovateľoch, napríklad vo zvýšenej spotrebe domácností, ktorá prispeje k rastu ekonomiky, doplnili odborníci.

Ešte výraznejší vplyv na vývoj však bude podľa nich mať zhoršenie predpokladov o vývoji európskej ekonomiky v budúcich rokoch. Ide najmä o prehlbujúce sa ekonomické a politické problémy v eurozóne, predovšetkým v Nemecku, kde dochádza k stagnácii a znižovaniu konkurencieschopnosti priemyslu, dlhodobým problémom v automobilovom a energetickom sektore, politickej kríze a predčasným voľbám, špecifikovala RRZ.

„Znižovaním očakávaných ekonomických rastov našich susedov, aj v nadväznosti na slabý výkon nemeckej ekonomiky, sa tak výraznejšie oživenie zahraničia odsúva až na rok 2026," doplnila rada.

(tasr)

  |  

Raši označil rok za veľmi úspešný, ministerstvo vyhlásilo výzvy za miliardy eur

Podľa Richarda Rašiho sa jeho ministerstvu podarilo naštartovať eurofondy a peniaze z nich prídu priamo do regiónov.

Rozbehnutie eurofondov, novela zákona o verejnom obstarávaní či zintenzívnenie a zlepšenie komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR so samosprávami označil minister investícií Richard Raši (Hlas) vo štvrtok v Banskej Bystrici za kľúčovú časť toho, čo sa jeho rezortu podarilo v tomto roku dosiahnuť.

Raši hodnotí rok 2024 ako veľmi úspešný. Ministerstvo neriadili iba z Bratislavy "od zeleného stola", ale rozhodnutia, ktoré prijímali, často robili práve v regiónoch, vychádzajúc z ich požiadaviek.

„Od začiatku roka sme sa pustili do čerpania nových eurofondov, ktoré veľmi zaostávalo. Nové eurofondové obdobie sa začalo v roku 2021, ale keď sme nastúpili na ministerstvo, tak stav bol taký, že bolo vyhlásených iba 27 výziev v sume 1,3 miliardy eur, zakontrahovaných, podpísaných zmlúv iba päť a čerpanie nula. V tomto roku sa nám podarilo vyhlásiť 243 výziev za takmer 8,5 miliardy eur, z piatich podpísaných zmlúv sme vyšli na číslo 1100 za 3,7 miliardy eur a z nulového čerpania na 345 miliónov eur," zhrnul Raši.

Ako dodal, na Slovensku to od vyhlásenia výzvy až po platbu trvá bežne 25 mesiacov a vďaka tomu, že tak rozbehli eurofondy v roku 2024, sa podarí výrazne čerpať európske peniaze už budúci rok, keď sme povinní vyčerpať 1,5 miliardy eur.

(tasr)

  |  

Generálny tajomník OSN hovorí o plameni nádeje v Sýrii

António Guterres vyzval na zastavenie bojov na severe krajiny, zdôraznil pretrvávajúce nebezpečenstvo teroristickej skupiny Islamský štát a žiadal ukončenie izraelských náletov v Sýrii.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok upozornil, že hoci v Sýrii panujú po zosadení vlády prezidenta Bašára Asada veľké nádeje, budúci vývoj krajiny so sebou prináša aj významné neistoty a hrozby.

„Aj keď sa situácia v častiach Sýrie stabilizovala, konflikt sa ešte zďaleka neskončil," povedal Guterres. Podľa neho porušujú zvrchovanosť tejto krajiny, ako aj izraelské vojenské operácie v oblasti Golanských výšin.

„Blízky východ pohlcujú mnohé požiare, no dnes je v Sýrii plameň nádeje a tento plameň nesmie byť zahasený," myslí si šéf OSN. „Obyvatelia Sýrie sa nachádzajú v momente histórie a momente príležitosti a táto príležitosť nemôže byť premárnená," vyhlásil pred štvrtkovým zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN.

V súvislosti so stále platnými sankciami voči Sýrii Guterres uviedol, že boli namierené proti Asadovmu režimu, situácia sa však zmenila. Medzinárodné spoločenstvo by podľa neho malo urobiť prvé gesto solidarity so Sýrčanmi, kým nevzniknú podmienky pre úplné zrušenie sankčných opatrení.

(tasr, dpa, afp)