Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred veľvyslanectvom USA v Havane protestovali Kubánci proti americkému embargu

Tisíce Kubáncov na čele s prezidentom Miguelom Díazom-Canelom a jeho predchodcom Raúlom Castrom v piatok protestovali pred veľvyslanectvom Spojených štátov proti dlhodobej obchodnej blokáde USA.

„Teraz pochodujeme, aby sme vláde USA povedali, aby nechala kubánsky ľud žiť v mieri. Preč so zasahovaním!“ povedal davu kubánsky prezident.

Účastníci pochodu podľa agentúry AFP skandovali heslá ako „preč s blokádou“ a „nikdy sa nevzdáme“, pričom mávali kubánskymi vlajkami, píše agentúra Reuters. Na proteste v hlavnom meste sa podľa kubánskych úradov zúčastnilo až 700-tisíc ľudí.

Kuba zápasí s čoraz väčšou hospodárskou krízou, z ktorej tamojšia vláda obviňuje sankcie uvalené USA, ktoré platia od roku 1962. Sankcie voči Kube boli podľa AFP sprísnené počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa 20. januára vráti do Bieleho domu.

Táto karibská krajina trpí nedostatkom potravín a liekov, častými výpadkami elektriny a vlnou emigrácie.

Kubánsky exprezident Castro (93) stál na čele pochodu so súčasným lídrom Díazom-Canelom, ktorý ešte skôr v piatok uviedol, že embargo USA zapríčinilo, že tento rok je pre Kubu „jedným z najťažších“.

Námestník kubánskeho ministra zahraničných vecí v utorok zopakoval, že Kuba je ochotná v tejto súvislosti začať dialóg s Trumpom, píše AFP.

Zvolený americký prezident počas svojho prvého funkčného obdobia zastavil zmierňovanie vzťahov medzi Washingtonom a Havanou, ktoré sa začalo v roku 2014. AFP pripomína, že Trump zaviedol 243 opatrení, ktoré posilnili embargo, vrátane opätovného zaradenia ostrova na americkú čiernu listinu „krajín, ktoré podporujú terorizmus“.

Súčasný americký prezident Joe Biden ponechal Kubu na tomto zozname, avšak znovu začal diskusie s Havanou o boji proti terorizmu a nelegálnej migrácii, dodala AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko rokuje s Moskvou a Kyjevom o zachovaní dodávok plynu cez Ukrajinu

Hoci dovoz ruského plynu do Maďarska prebieha cez plynovod Turkstream, Budapešť stále vyjednáva o podmienkach zachovania dodávok ruskej komodity cez susedný štát, povedal v sobotu premiér Viktor Orbán s tým, že tejto trasy sa nechce vzdať.

Plynovod cez Ukrajinu je jednou z posledných hlavných trás ruského plynu do Európy, pripomenula agentúra Reuters.Koncom tohto roka sa však má uzavrieť, keďže Kyjev nechce predĺžiť päťročnú dohodu o tranzite. Touto trasou prúdi plyn na Slovensko, do Česka a Rakúska.

„Teraz skúšame trik... že čo ak by plyn v čase, keď vstúpi na územie Ukrajiny, už nebol ruský, ale bol by už vo vlastníctve kupujúcich,“ povedal Orbán na brífingu. „Takže plyn, ktorý by vstúpil na Ukrajinu, by už nebol ruský plyn, ale bol by to maďarský plyn.“

Orbán priblížil, že prebiehajú rozhovory a nie je jasné, či to Rusko a Ukrajina budú akceptovať, ale Maďarsko sa nechce vzdať ukrajinskej tranzitnej trasy pre plyn.

Maďarsko tento rok doviezlo približne 7,5 miliardy kubických metrov ruského plynu cez plynovod Turkstream a ďalšie objemy cez Rumunsko.

(tasr)

Minúta  |  

Oxfordská univerzita čelí obvineniu zo zníženia štandardov, aby naplnila ciele v rozmanitosti

Vyhradenie jedného z desiatich miest pre študentov zo znevýhodneného prostredia „podkopáva integritu“ univerzity, tvrdia profesori.

Obávajú sa, že povesť univerzity je poškodená, keďže program na zvýšenie diverzity prijatím „znevýhodnených“ študentov, ktorí nesplnili bežné prijímacie kritériá, sa rozšíril na takmer každé desiate miesto, informáciu priniesli britské denníky Times či DailyMail.

Program Opportunity Oxford vyhradzuje miesta pre uchádzačov zo „znevýhodnených“ pomerov, ktorí neprešli bežným prijímacím konaním.

Univerzita verejne vyhlasuje, že sú „prijímaní na rovnako prísnom základe ako všetci ostatní študenti“. V pokynoch vydaných pre učiteľov prijímacieho konania sa píše, že tieto miesta sú vyhradené pre študentov, „ktorí by inak mohli tesne neprijať ponuku štúdia“.

Cieľom programu je prijať tento rok 220 študentov a do roku 2028 sa ich počet zvýši na 280. Učitelia zapojení do prijímacieho konania dostali informáciu, že na zabezpečenie dostatočného počtu študentov musia predložiť 275 až 308 ponúk, pričom do roku 2028 sa ich počet zvýši až na 392.

Jeden z predstaviteľov prijímacieho oddelenia povedal: „Časť o prijímaní na rovnako prísnom základe ako pri všetkých ostatných študentoch“ silne naznačuje, že akademické štandardy nie sú týmto systémom ohrozené, čo je jednoducho nepravdivé.

(mja)

Minúta  |  

V Soule sa konali protesty prívržencov a odporcov prezidenta Juna

Prezident Jun Sok-jol sa opakovane odmietol dostaviť na vypočúvanie v súvislosti s vyhlásením stanného práva, prokuratúra mu tak dala čas do soboty, aby prišiel na vypočúvanie, inak na neho môže byť vydaný zatykač.

V uliciach Soulu sa v sobotu konali rozsiahle protesty, pričom len niekoľko stoviek metrov od seba sa stretli demonštranti podporujúci juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola so skupinou jeho odporcov.

Juhokórejský parlament minulú sobotu schválil návrh na ústavnú obžalobu prezidenta, ktorý 3. decembra nečakane vyhlásil stanné právo. Vtedy obvinil opozíciu z protištátnych aktivít, tá následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury. Jun má v súčasnosti pozastavené prezidentské právomoci, ale naďalej zostáva vo funkcii. Taktiež má zakázané opustiť krajinu.

Kontaktovať Juna sa pokúšal aj Ústavný súd, ktorý rozhoduje o jeho odvolaní z funkcie alebo o obnovení jeho prezidentských právomocí, na čo však prezident nereagoval. Prvé prípravné pojednávanie je naplánované na piatok.

Južná Kórea: Prezident ignoroval predvolanie a neprišiel na vypočúvanie pred vyšetrovací tím

Mohlo by Vás zaujímať Južná Kórea: Prezident ignoroval predvolanie a neprišiel na vypočúvanie pred vyšetrovací tím

Sobotňajšie protesty dvoch skupín - jednej podporujúcej Juna a druhej proti prezidentovi - sa konali v centra hlavného mesta. Nedošlo k žiadnym zrážkam medzi demonštranti.

Juhokórejská agentúra Jonhap informuje, že občianska skupina požadujúca okamžité odstúpenie Juna zorganizovala zhromaždenie v blízkosti námestia Gwanghwamun, na ktorom sa podľa jej tvrdenia zišlo najmenej 300-tisíc ľudí.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Trump údajne chce, aby členovia NATO zvýšili výdavky na obranu

Tím Donalda Trumpa údajne tiež informoval, že nastupujúca administratíva USA bude naďalej podporovať Ukrajinu.

Novozvolený americký prezident Donald Trump chce, aby krajiny NATO zvýšili svoje výdavky na obranu na viac ako dvojnásobok súčasného cieľa, napísali denníky Telegraph a Financial Times.

Podľa týchto správ Trumpov tím oznámil európskym predstaviteľom, že zvolený prezident USA očakáva, že spojenci NATO po jeho inaugurácii 20. januára zvýšia svoje výdavky na obranu na 5 percent hrubého domáceho produktu, čo je viac ako dvojnásobok súčasného 2-percentného cieľa Aliancie.

Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia navrhol, aby členovia NATO zvýšili svoje výdavky na obranu na štyri percentá HDP. Júnová správa NATO ukázala, že rekordných 23 členských krajín z 32 dosahuje cieľ Aliancie v oblasti výdavkov na obranu vo výške dvoch percent.

(mja)

Minúta  |  

Blanár: Občanom SR priniesol vstup do schengenského priestoru nové možnosti

Juraj Blanár poukázal na to, že Slovensko od svojho vstupu do európskej zóny voľného pohybu profituje zo zvýšenej mobility, z rastu obchodnej výmeny či turizmu aj z jednoduchšej cezhraničnej spolupráce.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) pri príležitosti 17. výročia vstupu SR do schengenského priestoru upozornil na to, že schengenský priestor čelí viacerým výzvam a treba vyvíjať maximálne úsilie na obnovu a ochranu jeho funkčnosti.

„Otvorili sa nám hranice pre voľný pohyb ľudí a tovarov. Občania SR získali nové možnosti cestovania, vzdelávania či zamestnania a slovenské hospodárstvo zase nové príležitosti obchodovania. Tento krok priniesol našim občanom a pre firmy ďalšiu príležitosť realizovať sa v rámci Európskej únie bez bariér," vyhlásil.

Myslí si tiež, že schengenský priestor preukazuje odolnosť voči meniacemu sa bezpečnostnému prostrediu.

Schengen však čelí podľa jeho slov viacerým výzvam, ktoré ohrozujú jeho plnú funkčnosť. „Schengen bude aj v budúcnosti len taký silný ako naša schopnosť ochraňovať vonkajšie hranice Európskej únie. Dlhodobo nesprávne vedená politika nelegálnej migrácie v Únii viedla niektoré členské štáty k zavedeniu hraničných kontrol, čo oslabuje základné princípy Schengenu," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.