Preskočiť na obsah
  |  

V ruskom Tatársku vyhorel sklad s dronmi Šáhid, tvrdí HUR

Ukrajinská vojenská rozviedka vyhodnotila hodnotu poškodeného vojenského materiálu Moskvy na 16 miliónov dolárov, píše denník Ukrajinska pravda.

„V sklade bolo 65 trupov útočných dronov, ako aj motory, navigačné systémy, termovízne kamery na výrobu 400 kusov dronov Šáhid-136 – všetko zhorelo,“ oznámila HUR. Tajná služba nespresnila, kedy sa incident stal ani čo ho spôsobilo.

Dňa 2. apríla 2024 ráno zasiahli drony dva podniky, Jelabuga a Nižnekamsk v Tatárskej republike. Miestne orgány uviedli, že nezaznamenali žiadne vážne škody a technologické procesy podnikov neboli narušené.

Zdroj Ukrajinskej pravdy v HUR spresnil, že išlo o „špeciálnu operáciu ukrajinskej rozviedky“. Drony zaútočili na závod, ktorý montuje iránske bezpilotné lietadlá Šáhid a označuje ich ako Geranium-2.

(sab)

  |  

Šéfka ECB: Eurozóna je veľmi blízko k dosiahnutiu inflačného cieľa

Prezidentka Európskej centrálnej banky poskytla v pondelok rozhovor britskému denníku Financial Times.

Christine Lagardová už krátko po ostatnom znížení úrokových sadzieb spred takmer dvoch týždňov uviedla, že ECB je pripravená úrokové sadzby opätovne znížiť, ak sa inflácia v menovej únii bude naďalej zmierňovať smerom k dvojpercentnému cieľu ECB.

„Dostávame sa veľmi blízko k úrovni, po dosiahnutí ktorej môžeme deklarovať, že sme udržateľne dosiahli strednodobý inflačný cieľ dvoch percent,“ povedala Lagardová pre Financial Times.

Problém však podľa nej stále predstavuje sektor služieb. „Najnovšie údaje o vývoji inflácie poukázali na rast spotrebiteľských cien o 2,2 percenta,“ povedala šéfka ECB. „Avšak služby vykázali infláciu 3,9 percenta, čo je stále veľa,“ dodala s tým, že inflácia v službách sa naďalej drží okolo štyroch percent.

Podobne ako Lagardová aj guvernér írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf upozornil, že niektoré elementy inflácie v oblasti služieb sú znepokojujúce. Vyhliadky na rok 2025 sú však podľa neho neisté, keďže nie je jasné, aké kroky prijmezvolený prezident USA Donald Trump.

K možnému zavedeniu dovozných ciel zo strany Spojených štátov po Trumpovej inaugurácii 20. januára sa vyjadrila aj Lagardová, ktorá však dala najavo, že nesúhlasí s prípadnou odvetou. „Tvrdím, že odveta nie je správny prístup,“ povedala prezidentka ECB s tým, že obchodné vzťahy na báze „oko za oko“ povedú iba k ďalšiemu zhoršovaniu situácie vo svetovej ekonomike.

(tasr)

  |  

V Bratislave po Ficovej ceste do Moskvy protestovali približne tri tisícky ľudí

Protest s názvom „Dosť bolo Ruska“ ohlásilo na obed 23. decembra na Námestí slobody občianske združenie „Mier Ukrajine“, ktoré zároveň podalo podnet na Generálnu prokuratúru.

"Odmietame zneužívanie témy tranzitu plynu proti Ukrajine a Európe za účelom kolaborácie s Ruskom. Putin cez Fica posilňuje slabnúci ruský vplyv, ruskú propagandu, ako aj hybridnú vojnu proti Slovensku a našim skutočným spojencom," vyhlásilo občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré protest zvolalo.

Ficovu cestu do Moskvy medzičasom kritizovali opozičné strany. SaS informovala, že zvažuje podanie návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi, podobne sa vyjadrilo aj Progresívne Slovensko.

Predstavitelia združenia na proteste vyhlásili, že občianske združenie podáva na Generálnej prokuratúre (GP) SR žiadosť o preskúmanie dlhodobých krokov predsedu vlády Roberta Fica v súvislosti s postojom k Rusku.

Združenie zdôraznilo, že premiér podľa neho dlhodobo legitimizuje Putina, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Slovensko je zároveň Ruskou federáciou považované za nepriateľskú krajinu. Fico sa teda podľa predstaviteľov združenia stretol s nepriateľom.

Záber z protestu. Foto: TASR / Jaroslav Novák

Premiér SR Robert Fico sa v nedeľu v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovorili o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia, ako aj bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré chce Fico štandardizovať.

Témou rozhovoru bol aj tranzit ruského plynu. Predseda vlády SR deklaruje, že presadzuje suverénnu politiku na všetky štyri strany, pričom najvyšších predstaviteľov EÚ o svojej ceste a jej účele informoval.

(tasr)

  |  

Times: Irán zvažuje pašerácky letecký most do Bejrútu pre šiitské milície

Hlavné mesto Libanonu by sa mohlo stať centrom pre distribúciu zbraní militantným skupinám vrátane Hizballáhu, keďže pozemné trasy cez Sýriu boli prerušené zvrhnutím prezidenta Bašára Asada, píše denník Times.

Teherán uvažuje o pašovaní zbraní pre šíitské militantné hnutie Hizballáh a ďalšie spriaznené milície v rámci takzvanej osi odporu prostredníctvom lietadiel. Priame lety z medzinárodného letiska v iránskej metropole sa obnovili pred niekoľkými dňami, cez sýrsky vzdušný priestor však nelietajú.

Pozemné trasy, ktorými predstavitelia milícií prepravovali iránske rakety a ďalšie zbrane, boli zvrhnutím dlhoročného spojenca Asada prerušené, keď toho na prelome novembra a decembra zvrhli proturecké džihádistické milície okolo skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), povedal britskému denníku anonymný iránsky zdroj.

Takáto letecká zásobovacia trasa by bola porušením nedávno podpísanej dohody o prímerí medzi Izraelom a Libanonom, čo by mohlo viesť k ďalšej eskalácii, pripomenul Times.

Západné bezpečnostné štruktúry majú „obavy, že Irán stratil svoje letisko v regióne na pašovanie zbraní a teraz sa snaží premeniť letisko v Bejrúte na svoje nové logistické centrum, rovnako ako to urobil v Sýrii“, vysvetlil zdroj.

Hizballáh tvrdo zasiahla izraelská kampaň sabotážnych útokov, leteckých útokov a septembrovej pozemnej invázie do južného Libanonu, zatiaľ čo pád Asada oslabil vplyv Iránu v Sýrii, rekapituloval Times.

Ďalšie trasy pre pašerákov môžu prechádzať cez územie šíitských milícií v Iraku a územie Jordánska na Západný breh, ktorý v súčasnosti okupuje Izrael, a tiež bližšie neurčeným spôsobom po mori do libanonských prístavov, dodal zdroj.

(sab)

  |  

Biden zmiernil tresty 37 odsúdeným na trest smrti

Končiaci americký prezident tak učinil v pondelok len necelý mesiac pred návratom jeho predchodcu Donalda Trumpa, píše agentúra AFP.

AFP pripomína, že počas prvého funkčného obdobia republikánskeho prezidenta vzrástol počet popráv prostredníctvom smrtiacej injekcie.

„Tieto zmiernenia trestov sú v súlade s moratóriom, ktoré moja administratíva zaviedla na federálne popravy v prípadoch iných ako terorizmus a masové vraždy motivované nenávisťou,“ oznámil prezident Joe Biden. Vo vyhlásení oznámil, že väzňom sa trest smrti zmierňuje na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.

„Nemýľte sa: odsudzujem týchto vrahov, smútim za obeťami ich ohavných činov,“ doplnil prezident. „Vedený svojím svedomím a skúsenosťami... som však viac ako kedykoľvek predtým presvedčený, že musíme zastaviť uplatňovanie trestu smrti na federálnej úrovni. S čistým svedomím nemôžem stáť bokom a dovoliť novej administratíve, aby obnovila popravy, ktoré som zastavil,“ dodal Biden.

Televízia NBC pripomína, že zvolený prezident Trump počas svojej kampane avizoval, že v prípade víťazstva vo voľbách obnoví federálne popravy a rozšíri počet osôb, ktoré môžu byť potrestané trestom smrti.

Do tejto kategórie by chcel Trump zaradiť páchateľov násilia na deťoch, migrantov, ktorí zabili občanov USA, aj osoby odsúdené za obchod s ľuďmi a drogami.

Počas Trumpovho prvého mandátu popravili federálne orgány 13 ľudí. Išlo o najväčší počet popráv od vlády prezidenta Grovera Clevelanda v 90. rokoch 19. storočia.

(tasr)

  |  

Hlas sa nebude predčasne vyjadrovať k Ficovej pracovnej ceste do Moskvy

Koaličná strana očakáva, že premiér po svojom návrate predstaví na najbližšej koaličnej rade výsledky rokovaní, uviedli v pondelkovom stanovisku.

„Pre stranu Hlas je Slovensko pevne ukotvené v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, čo jasne vyplýva z programového vyhlásenia vlády, ako aj z memoranda, ktoré okrem prezidenta a povereného predsedu Národnej rady SR podpísal aj premiér,“ poznamenali.

Hlas zároveň upozornil na to, že Rusko ešte stále zostáva pre Slovensko strategickým dodávateľom v oblasti nerastných surovín. „Práve preto absolvovala ministerka hospodárstva pracovnú cestu do Ruska s cieľom zabezpečiť strategicky výhodnejšie a lacnejšie suroviny pre SR,“ dodal.

K premiérovej ceste sa individuálne vyjadril aj minister práce Erik Tomáš (Hlas). Označil ju za citlivú z medzinárodného hľadiska.

„Na druhej strane, pán premiér nás informoval, že pre problémy s dodávkami plynu chce v najbližších týždňoch a dňoch navštíviť jednak Rusko, ale aj Ukrajinu. No a my budeme teda zvedaví na to, s akým výsledkom sa tieto rokovania skončili,“ podotkol.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) sa v nedeľu v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovorili o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia, ako aj bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré chce Fico štandardizovať.

Témou rozhovoru bol aj tranzit ruského plynu. Premiér deklaroval, že presadzuje suverénnu politiku na všetky štyri strany, pričom najvyšších predstaviteľov EÚ o svojej ceste a jej účele informoval.

(tasr)