Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Fico chce oslabiť Európu

Ukrajinský prezident v kritizoval slovenského premiéra za jeho cestu do Moskvy.

V príspevku napísanom aj v slovenčine na sociálnej sieti X Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Robert Fico "chce pomôcť Rusku vytlačiť americký plyn a energetické zdroje iných partnerov z Európy, čo naznačuje, že chce pomôcť Putinovi zarobiť peniaze na financovanie vojny a oslabiť Európu."

Konflikt medzi lídrami SR a Ukrajiny sa zintenzívnil minulý týždeň na stretnutí Európskej rady. Podľa slovenského premiéra sa so Zelenským nezhodli na piatich zásadných témach vrátane členstva Ukrajiny v NATO a tranzite ruského plynu.

Fico sa následne 22. decembra v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovoril s ním o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré chce podľa vlastných slov štandardizovať.

"Moskva poskytuje Ficovi výrazné zľavy, no platí ich Slovensko," tvrdí Zelenskyj. "Takéto zľavy nie sú zadarmo - platby do Ruska sa uskutočňujú prostredníctvom suverenity alebo nejasných schém. To by malo byť predmetom záujmu slovenských orgánov činných v trestnom konaní a špeciálnych služieb," uviedol.

"Podrobnosti o takomto financovaní boli odhalené počas nedávneho stretnutia európskych lídrov v Bruseli," napísal Zelenskyj. Podľa neho si európski "lídri všimli, že pán Fico nechce participovať na spoločnej európskej práci na energetickej nezávislosti ani hľadať náhradu za ruský plyn."

Podľa ukrajinského lídra "Fico dokonca odmietol kompenzácie na zmiernenie dôsledkov prechodného obdobia a zbavenie sa závislosti." Takýto prístup podľa neho značí, že to pre Fica "nie je otázka bezpečnosti."

Zelenskyj uviedol, že Fico sa "zaujíma konkrétne o ruský plyn, ktorého hodnota predstavuje 500 miliónov dolárov (481,23 milióna eur) ročne."

Ďalšie zisky v hodnote 500 miliónov dolárov ročne podľa prezidenta pochádzajú z ropovodu, ktorý prechádza cez ukrajinské územie.

[]link url=https://standard.sk/854181/v-bratislave-po-ficovej-ceste-do-moskvy-protestuju-priblizne-tri-tisicky-ludi]

"Preto je jeho (Ficovým) kľúčovým cieľom rokovať s Ruskom, čo mu prináša osobné výhody. Toto je skutočne veľký bezpečnostný problém - pre Slovensko aj celú Európu. Prečo je tento líder taký závislý od Moskvy? Čo sa mu za to platí a čím sa platí?" pýta sa Zelenskyj.

(tasr)

  |  

Zelenského kritika voči Scholzovi nie je vždy opodstatnená, vyhlásil šéf NATO

Generálny tajomník Aliancie a holandský expremiér Mark Rutte tvrdí, že vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na adresu končiaceho kancelára Olafa Scholza „nie je fér“, píše agentúra DPA.

„Mnohokrát som Zelenskému povedal: ‚Prestaňte kritizovať Olafa Scholza,‘ pretože si myslím, že to nie je fér,“ povedal Rutte v rozhovore pre DPA. To, čo Scholz urobil pre Ukrajinu, je pôsobivé, dodal šéf NATO.

Rutte zdôraznil, že Scholz prispel k tomu, aby Nemecko bolo po USA druhé v objeme vojenskej podpory pre Ukrajinu. Je to úspech, za ktorý môže byť Kyjev vďačný, dodal.

Zároveň dal jasne najavo, že na rozdiel od Scholza by dodal Ukrajine riadené strely dlhého doletu Taurus a ich používanie nijako neobmedzí.

„Vo všeobecnosti vieme, že tento typ spôsobilosti je pre Ukrajinu veľmi dôležitý,“ povedal generálny tajomník. Dodal, že nie je na ňom, aby rozhodoval o tom, čo by mali spojenci Ukrajine posielať.

Zelenskyj skritizoval Scholza za nedávny telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Scholz tiež odmieta poskytnúť Kyjevu strely Taurus nemeckej výroby, ktorými by mohli ukrajinské sily útočiť hlboko v ruskom vnútrozemí.

Scholz vylúčil ich dodanie bez ohľadu na rozhodnutia ostatných spojencov NATO s odôvodnením, že by to predstavovalo veľké riziko eskalácie konfliktu.

Rutte predpokladá, že zvolený americký prezident Donald Trump bude vyvíjať ďalší tlak v diskusii o pomerne nízkych výdavkoch európskych štátov NATO na obranu.

„Bude chcieť, aby sme robili viac,“ povedal Rutte. Pripomenul, že európski spojenci ako celok medzičasom investujú do obrany viac ako dve percentá svojho HDP. Ak však podľa neho nebudú vynakladať viac, za štyri až päť rokov vznikne problém so strategickým odradzovaním Ruska.

(tasr)

  |  

V ruskom Tatársku vyhorel sklad s dronmi Šáhid, tvrdí HUR

Ukrajinská vojenská rozviedka vyhodnotila hodnotu poškodeného vojenského materiálu Moskvy na 16 miliónov dolárov, píše denník Ukrajinska pravda.

„V sklade bolo 65 trupov útočných dronov, ako aj motory, navigačné systémy, termovízne kamery na výrobu 400 kusov dronov Šáhid-136 – všetko zhorelo,“ oznámila HUR. Tajná služba nespresnila, kedy sa incident stal ani čo ho spôsobilo.

Dňa 2. apríla 2024 ráno zasiahli drony dva podniky, Jelabuga a Nižnekamsk v Tatárskej republike. Miestne orgány uviedli, že nezaznamenali žiadne vážne škody a technologické procesy podnikov neboli narušené.

Zdroj Ukrajinskej pravdy v HUR spresnil, že išlo o „špeciálnu operáciu ukrajinskej rozviedky“. Drony zaútočili na závod, ktorý montuje iránske bezpilotné lietadlá Šáhid a označuje ich ako Geranium-2.

(sab)

  |  

Šéfka ECB: Eurozóna je veľmi blízko k dosiahnutiu inflačného cieľa

Prezidentka Európskej centrálnej banky poskytla v pondelok rozhovor britskému denníku Financial Times.

Christine Lagardová už krátko po ostatnom znížení úrokových sadzieb spred takmer dvoch týždňov uviedla, že ECB je pripravená úrokové sadzby opätovne znížiť, ak sa inflácia v menovej únii bude naďalej zmierňovať smerom k dvojpercentnému cieľu ECB.

„Dostávame sa veľmi blízko k úrovni, po dosiahnutí ktorej môžeme deklarovať, že sme udržateľne dosiahli strednodobý inflačný cieľ dvoch percent,“ povedala Lagardová pre Financial Times.

Problém však podľa nej stále predstavuje sektor služieb. „Najnovšie údaje o vývoji inflácie poukázali na rast spotrebiteľských cien o 2,2 percenta,“ povedala šéfka ECB. „Avšak služby vykázali infláciu 3,9 percenta, čo je stále veľa,“ dodala s tým, že inflácia v službách sa naďalej drží okolo štyroch percent.

Podobne ako Lagardová aj guvernér írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf upozornil, že niektoré elementy inflácie v oblasti služieb sú znepokojujúce. Vyhliadky na rok 2025 sú však podľa neho neisté, keďže nie je jasné, aké kroky prijmezvolený prezident USA Donald Trump.

K možnému zavedeniu dovozných ciel zo strany Spojených štátov po Trumpovej inaugurácii 20. januára sa vyjadrila aj Lagardová, ktorá však dala najavo, že nesúhlasí s prípadnou odvetou. „Tvrdím, že odveta nie je správny prístup,“ povedala prezidentka ECB s tým, že obchodné vzťahy na báze „oko za oko“ povedú iba k ďalšiemu zhoršovaniu situácie vo svetovej ekonomike.

(tasr)

  |  

V Bratislave po Ficovej ceste do Moskvy protestovali približne tri tisícky ľudí

Protest s názvom „Dosť bolo Ruska“ ohlásilo na obed 23. decembra na Námestí slobody občianske združenie „Mier Ukrajine“, ktoré zároveň podalo podnet na Generálnu prokuratúru.

"Odmietame zneužívanie témy tranzitu plynu proti Ukrajine a Európe za účelom kolaborácie s Ruskom. Putin cez Fica posilňuje slabnúci ruský vplyv, ruskú propagandu, ako aj hybridnú vojnu proti Slovensku a našim skutočným spojencom," vyhlásilo občianske združenie Mier Ukrajine, ktoré protest zvolalo.

Ficovu cestu do Moskvy medzičasom kritizovali opozičné strany. SaS informovala, že zvažuje podanie návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi, podobne sa vyjadrilo aj Progresívne Slovensko.

Predstavitelia združenia na proteste vyhlásili, že občianske združenie podáva na Generálnej prokuratúre (GP) SR žiadosť o preskúmanie dlhodobých krokov predsedu vlády Roberta Fica v súvislosti s postojom k Rusku.

Združenie zdôraznilo, že premiér podľa neho dlhodobo legitimizuje Putina, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Slovensko je zároveň Ruskou federáciou považované za nepriateľskú krajinu. Fico sa teda podľa predstaviteľov združenia stretol s nepriateľom.

Záber z protestu. Foto: TASR / Jaroslav Novák

Premiér SR Robert Fico sa v nedeľu v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovorili o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia, ako aj bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré chce Fico štandardizovať.

Témou rozhovoru bol aj tranzit ruského plynu. Predseda vlády SR deklaruje, že presadzuje suverénnu politiku na všetky štyri strany, pričom najvyšších predstaviteľov EÚ o svojej ceste a jej účele informoval.

(tasr)

  |  

Times: Irán zvažuje pašerácky letecký most do Bejrútu pre šiitské milície

Hlavné mesto Libanonu by sa mohlo stať centrom pre distribúciu zbraní militantným skupinám vrátane Hizballáhu, keďže pozemné trasy cez Sýriu boli prerušené zvrhnutím prezidenta Bašára Asada, píše denník Times.

Teherán uvažuje o pašovaní zbraní pre šíitské militantné hnutie Hizballáh a ďalšie spriaznené milície v rámci takzvanej osi odporu prostredníctvom lietadiel. Priame lety z medzinárodného letiska v iránskej metropole sa obnovili pred niekoľkými dňami, cez sýrsky vzdušný priestor však nelietajú.

Pozemné trasy, ktorými predstavitelia milícií prepravovali iránske rakety a ďalšie zbrane, boli zvrhnutím dlhoročného spojenca Asada prerušené, keď toho na prelome novembra a decembra zvrhli proturecké džihádistické milície okolo skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), povedal britskému denníku anonymný iránsky zdroj.

Takáto letecká zásobovacia trasa by bola porušením nedávno podpísanej dohody o prímerí medzi Izraelom a Libanonom, čo by mohlo viesť k ďalšej eskalácii, pripomenul Times.

Západné bezpečnostné štruktúry majú „obavy, že Irán stratil svoje letisko v regióne na pašovanie zbraní a teraz sa snaží premeniť letisko v Bejrúte na svoje nové logistické centrum, rovnako ako to urobil v Sýrii“, vysvetlil zdroj.

Hizballáh tvrdo zasiahla izraelská kampaň sabotážnych útokov, leteckých útokov a septembrovej pozemnej invázie do južného Libanonu, zatiaľ čo pád Asada oslabil vplyv Iránu v Sýrii, rekapituloval Times.

Ďalšie trasy pre pašerákov môžu prechádzať cez územie šíitských milícií v Iraku a územie Jordánska na Západný breh, ktorý v súčasnosti okupuje Izrael, a tiež bližšie neurčeným spôsobom po mori do libanonských prístavov, dodal zdroj.

(sab)