Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severná Kórea zrýchľuje výrobu zbraní pre Rusko, ukazujú satelitné dáta

Pchjongjang a Moskva prehlbujú svoju vojenskú spoluprácu, severokórejská vláda zvyšuje dodávky zbraní ruskej armáde výmenou za hotovosť a ropu, píše denník Wall Street Journal.

KĽDR rozširuje zbrojnú výrobu, aby mohla vyrábať zbrane pre Rusko, ktoré už takmer tri roky vedie inváznu vojnu na Ukrajine, tvrdí denník. Vojenská pomoc zo Severnej Kórey – ktorá je objemom väčšia ako západná pomoc Ukrajine – umožňuje Rusku podporovať svoju prevahu na bojisku.

Na druhej strane Pchjongjang už od Ruska dostáva veľmi potrebné finančné prostriedky a ropu. Západní predstavitelia sa obávajú, že Severná Kórea by v prípade vojny na Kórejskom polostrove mohla od Ruska žiadať aj citlivé jadrové technológie a materiálnu podporu.

Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un v novembri ratifikovali zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorého súčasťou je aj vzájomná vojenská podpora. Od septembra 2024 dodal Pchjongjang do Ruska približne päť miliónov delostreleckých nábojov, ako tvrdili juhokórejské a americké bezpečnostné zdroje.

Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Mohlo by Vás zaujímať Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Tieto milióny delostreleckých granátov z KĽDR umožnili Moskve doplniť deficit munície spôsobený takmer troma rokmi intenzívnych bojov, hoci ich domáce výrobné kapacity idú tiež na plný plyn.

Severokórejské rakety bombardujú ukrajinské mestá, zatiaľ čo vlastnú výrobu rakiet v Rusku oficiálne ochromili západné sankcie. Vojenský hardvér vrátane opakovacích raketových systémov prúdi do Ruska vlakmi, pričom železničná doprava cez hranice krajín dosahuje rekordné hodnoty.

Okrem asi 20-tisíc kontajnerov delostreleckej munície kalibru 122 a 152 milimetrov dodáva Severná Kórea do rusko-ukrajinského konfliktu aj novšie balistické rakety Hwasong-11 (KN-23). Tých doteraz dodali asi 100 kusov, ako tvrdia ukrajinskí predstavitelia.

„Môžu byť nepresné, ale ich dolet je impozantný,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej spravodajskej služby o severokórejských raketách poskytnutých Rusku. „Je to hrozba pre naše mestá.“

Nedávno Pchjongjang poslal samohybné húfnice kalibru 170 milimetrov a opakovacie raketomety dlhého dosahu kalibru 240 milimetrov.

Delostrelecké granáty, ktoré KĽDR dodávala na začiatku tohto osobitného hospodárskeho vzťahu, boli staršieho dáta výroby, píše WSJ s tým, že to budilo „podozrenie, že Kimov režim sa zbavuje starej munície“.

„Teraz však Pchjongjang dodáva novšiu muníciu,“ pokračuje Journal. Spomínané opakovacie raketometné systémy kalibru 240 milimetrov boli vybavené novými navádzacími či riadiacimi systémami.

Približne 200 muničných tovární v Severnej Kórei pracuje na plný výkon na výrobu zbraní a Rusko prevádza palivo a vybavenie na podporu výroby zbraní v Pchjongjangu, citoval WSJ predstaviteľov Južnej Kórey.

Podľa satelitných snímok, ktoré denník preskúmal, sa rozširuje aj raketový výrobný komplex, ktorý vyrába balistické rakety krátkeho doletu. Rakety triedy Hwasong-11, na Západe označované ako KN-23 a KN-24, sa vyrábajú v závode na východnom pobreží Severnej Kórey.

„Severokórejské rakety sa vyrábajú na objednávku,“ povedal pre WSJ riaditeľ expedičných operácií v spoločnosti Conflict Armament Research Damien Spleeters s tým, že továrne KĽDR sú schopné vyrábať nové Hwasongy v priebehu pár mesiacov.

(sab)

Minúta  |  

Danka mrzí spochybňovanie zmyslu Ficovej cesty do Ruska

Líder koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko kritizuje vyjadrenia prezidenta SR Petra Pellegriniho voči premiérovi Robertovi Ficovi (Smer).

Lídra národniarov mrzí, že od predsedu vlády žiada vysvetlenie k jeho pracovnej ceste do Moskvy, ako i to, že Ficovi vyčítal nezapájanie sa do rokovaní s lekárskymi či školskými odborármi. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na sociálnej sieti.

"Pýtať si od premiéra vysvetlenie, čo robil v Moskve, mi pripomína nepochopenie alebo nevnímanie situácie, že Slovensko je ohrozené na dodávkach plynu. V Prezidentskom paláci to nejako neregistrujete. Nepáčilo sa mi, ako ste odkazovali Robertovi Ficovi, že sa nestretáva so školskými alebo zdravotníckymi odborármi, čo je problematika vašej politickej strany," odkázal Danko prezidentovi a bývalému lídrovi Hlasu.

On sám cestu predsedu vlády podporil. Teší sa podľa vlastných slov aj na svoju plánovanú návštevu v Moskve.

"Veľmi ma mrzí, že je spochybňovaná zahraničná pracovná cesta Roberta Fica. Som presvedčený, že priamy kontakt s prezidentom Putinom je dôležitý na to, aby sme mali jasné odpovede do budúcna pre našu energetickú bezpečnosť," podotkol.

Danko verí, že v budúcom roku bude dialóg medzi koaličnými stranami Hlas, SNS a Smer lepší. Apeloval na zbavenie sa "dvojtvárky". "Slová, aké dnes vyslal Peter Pellegrini, zneužívajú ľudia ako Samuel Migaľ (Hlas), ktorí oslabujú našu vládu," dodal.

Myslí si, že sa obdobným vyjadreniam treba vyhnúť, aby neprišla vláda terajšieho opozičného hnutia PS. Predseda vlády sa 22. decembra v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovorili o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia, ako aj bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré chce Fico štandardizovať.

Témou rozhovoru bol aj tranzit ruského plynu. Premiér deklaroval, že presadzuje suverénnu politiku na všetky štyri strany, pričom najvyšších predstaviteľov EÚ o svojej ceste a jej účele informoval.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Fico chce oslabiť Európu

Ukrajinský prezident v kritizoval slovenského premiéra za jeho cestu do Moskvy.

V príspevku napísanom aj v slovenčine na sociálnej sieti X Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Robert Fico "chce pomôcť Rusku vytlačiť americký plyn a energetické zdroje iných partnerov z Európy, čo naznačuje, že chce pomôcť Putinovi zarobiť peniaze na financovanie vojny a oslabiť Európu."

Konflikt medzi lídrami SR a Ukrajiny sa zintenzívnil minulý týždeň na stretnutí Európskej rady. Podľa slovenského premiéra sa so Zelenským nezhodli na piatich zásadných témach vrátane členstva Ukrajiny v NATO a tranzite ruského plynu.

Fico sa následne 22. decembra v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovoril s ním o vojenskej situácii na Ukrajine, možnostiach mierového riešenia aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré chce podľa vlastných slov štandardizovať.

Fico rokoval s Putinom. Lídri riešili aj avizované nepredĺženie tranzitu ruského plynu

Mohlo by Vás zaujímať Fico rokoval s Putinom. Lídri riešili aj avizované nepredĺženie tranzitu ruského plynu

"Moskva poskytuje Ficovi výrazné zľavy, no platí ich Slovensko," tvrdí Zelenskyj. "Takéto zľavy nie sú zadarmo - platby do Ruska sa uskutočňujú prostredníctvom suverenity alebo nejasných schém. To by malo byť predmetom záujmu slovenských orgánov činných v trestnom konaní a špeciálnych služieb," uviedol.

"Podrobnosti o takomto financovaní boli odhalené počas nedávneho stretnutia európskych lídrov v Bruseli," napísal Zelenskyj. Podľa neho si európski "lídri všimli, že pán Fico nechce participovať na spoločnej európskej práci na energetickej nezávislosti ani hľadať náhradu za ruský plyn."

Podľa ukrajinského lídra "Fico dokonca odmietol kompenzácie na zmiernenie dôsledkov prechodného obdobia a zbavenie sa závislosti." Takýto prístup podľa neho značí, že to pre Fica "nie je otázka bezpečnosti."

Zelenskyj uviedol, že Fico sa "zaujíma konkrétne o ruský plyn, ktorého hodnota predstavuje 500 miliónov dolárov (481,23 milióna eur) ročne."

Ďalšie zisky v hodnote 500 miliónov dolárov ročne podľa prezidenta pochádzajú z ropovodu, ktorý prechádza cez ukrajinské územie.

[]link url=https://standard.sk/854181/v-bratislave-po-ficovej-ceste-do-moskvy-protestuju-priblizne-tri-tisicky-ludi]

"Preto je jeho (Ficovým) kľúčovým cieľom rokovať s Ruskom, čo mu prináša osobné výhody. Toto je skutočne veľký bezpečnostný problém - pre Slovensko aj celú Európu. Prečo je tento líder taký závislý od Moskvy? Čo sa mu za to platí a čím sa platí?" pýta sa Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenského kritika voči Scholzovi nie je vždy opodstatnená, vyhlásil šéf NATO

Generálny tajomník Aliancie a holandský expremiér Mark Rutte tvrdí, že vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na adresu končiaceho kancelára Olafa Scholza „nie je fér“, píše agentúra DPA.

„Mnohokrát som Zelenskému povedal: ‚Prestaňte kritizovať Olafa Scholza,‘ pretože si myslím, že to nie je fér,“ povedal Rutte v rozhovore pre DPA. To, čo Scholz urobil pre Ukrajinu, je pôsobivé, dodal šéf NATO.

Rutte zdôraznil, že Scholz prispel k tomu, aby Nemecko bolo po USA druhé v objeme vojenskej podpory pre Ukrajinu. Je to úspech, za ktorý môže byť Kyjev vďačný, dodal.

Zároveň dal jasne najavo, že na rozdiel od Scholza by dodal Ukrajine riadené strely dlhého doletu Taurus a ich používanie nijako neobmedzí.

„Vo všeobecnosti vieme, že tento typ spôsobilosti je pre Ukrajinu veľmi dôležitý,“ povedal generálny tajomník. Dodal, že nie je na ňom, aby rozhodoval o tom, čo by mali spojenci Ukrajine posielať.

Zelenskyj skritizoval Scholza za nedávny telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Scholz tiež odmieta poskytnúť Kyjevu strely Taurus nemeckej výroby, ktorými by mohli ukrajinské sily útočiť hlboko v ruskom vnútrozemí.

Scholz vylúčil ich dodanie bez ohľadu na rozhodnutia ostatných spojencov NATO s odôvodnením, že by to predstavovalo veľké riziko eskalácie konfliktu.

Rutte predpokladá, že zvolený americký prezident Donald Trump bude vyvíjať ďalší tlak v diskusii o pomerne nízkych výdavkoch európskych štátov NATO na obranu.

„Bude chcieť, aby sme robili viac,“ povedal Rutte. Pripomenul, že európski spojenci ako celok medzičasom investujú do obrany viac ako dve percentá svojho HDP. Ak však podľa neho nebudú vynakladať viac, za štyri až päť rokov vznikne problém so strategickým odradzovaním Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

V ruskom Tatársku vyhorel sklad s dronmi Šáhid, tvrdí HUR

Ukrajinská vojenská rozviedka vyhodnotila hodnotu poškodeného vojenského materiálu Moskvy na 16 miliónov dolárov, píše denník Ukrajinska pravda.

„V sklade bolo 65 trupov útočných dronov, ako aj motory, navigačné systémy, termovízne kamery na výrobu 400 kusov dronov Šáhid-136 – všetko zhorelo,“ oznámila HUR. Tajná služba nespresnila, kedy sa incident stal ani čo ho spôsobilo.

Dňa 2. apríla 2024 ráno zasiahli drony dva podniky, Jelabuga a Nižnekamsk v Tatárskej republike. Miestne orgány uviedli, že nezaznamenali žiadne vážne škody a technologické procesy podnikov neboli narušené.

Ukrajincom sa podarilo pomocou dračieho dronu zničiť prvý ruský tank

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajincom sa podarilo pomocou dračieho dronu zničiť prvý ruský tank

Zdroj Ukrajinskej pravdy v HUR spresnil, že išlo o „špeciálnu operáciu ukrajinskej rozviedky“. Drony zaútočili na závod, ktorý montuje iránske bezpilotné lietadlá Šáhid a označuje ich ako Geranium-2.

(sab)

Minúta  |  

Šéfka ECB: Eurozóna je veľmi blízko k dosiahnutiu inflačného cieľa

Prezidentka Európskej centrálnej banky poskytla v pondelok rozhovor britskému denníku Financial Times.

Christine Lagardová už krátko po ostatnom znížení úrokových sadzieb spred takmer dvoch týždňov uviedla, že ECB je pripravená úrokové sadzby opätovne znížiť, ak sa inflácia v menovej únii bude naďalej zmierňovať smerom k dvojpercentnému cieľu ECB.

„Dostávame sa veľmi blízko k úrovni, po dosiahnutí ktorej môžeme deklarovať, že sme udržateľne dosiahli strednodobý inflačný cieľ dvoch percent,“ povedala Lagardová pre Financial Times.

Problém však podľa nej stále predstavuje sektor služieb. „Najnovšie údaje o vývoji inflácie poukázali na rast spotrebiteľských cien o 2,2 percenta,“ povedala šéfka ECB. „Avšak služby vykázali infláciu 3,9 percenta, čo je stále veľa,“ dodala s tým, že inflácia v službách sa naďalej drží okolo štyroch percent.

Podobne ako Lagardová aj guvernér írskej centrálnej banky Gabriel Makhlouf upozornil, že niektoré elementy inflácie v oblasti služieb sú znepokojujúce. Vyhliadky na rok 2025 sú však podľa neho neisté, keďže nie je jasné, aké kroky prijmezvolený prezident USA Donald Trump.

K možnému zavedeniu dovozných ciel zo strany Spojených štátov po Trumpovej inaugurácii 20. januára sa vyjadrila aj Lagardová, ktorá však dala najavo, že nesúhlasí s prípadnou odvetou. „Tvrdím, že odveta nie je správny prístup,“ povedala prezidentka ECB s tým, že obchodné vzťahy na báze „oko za oko“ povedú iba k ďalšiemu zhoršovaniu situácie vo svetovej ekonomike.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.