Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelský minister znovu porušil dohody s moslimami a modlil sa na Chrámovej hore

Krajne pravicový izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir si za svoje konanie tak vyslúžil odsúdenie verejnosti.

„Išiel som sa pomodliť do našej svätyne za našich vojakov a tiež za rýchly návrat všetkých rukojemníkov a s božou pomocou i za víťazstvo (Izraela vo vojne s militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy)," napísal Ben Gvir vo štvrtok v príspevku na sociálnej sieti X.

Podľa dohôd s moslimskými úradmi môžu židia navštevovať miesto zvané Chrámová hora v presne určených časoch. Nemôžu sa tam ale modliť ani vystavovať vlastné náboženské symboly. Podľa DPA však dochádza k opakovanému porušovaniu platných nariadení.

Na vrchole hory stojí Skalný dóm a mešita Al-Aksá, ktoré patria k najposvätnejším moslimským stavbám. Chrámová hora je tiež najposvätnejšie miesto judaizmu, pretože tam stál jeruzalemský chrám zničený Rimanmi v roku 70. Pozostatkom jeho vonkajších hradieb je tzv. Múr nárekov, kam sa prichádzajú modliť židovskí pútnici z celého sveta.

Agentúra DPA pripomína, že minister dohodu porušil opakovane, no zároveň zdôraznila, že jeho konanie zostáva aj naďalej bez vyvodenia následkov. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v reakcii na posledné provokácie Ben Gvira uviedla, že „status quo" týkajúci sa Chrámovej hory sa nezmenil.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

V Lamanšskom prielive zachránili úrady počas stredy 107 migrantov

Úrady počas dňa na pobreží severnej časti Francúzska uskutočnili až 12 záchranných operácií vrátane záchrany lode, ktorá mala problémy s motorom.

Lamanšský prieliv je „obzvlášť nebezpečnou oblasťou, najmä na vrchole zimy, pre nestabilné a preťažené lode," uvádza sa vo vyhlásení. Tento rok pri pokuse o prechod Lamanšského prielivu do Británie zahynulo najmenej 73 migrantov, čím sa stal najsmrteľnejším rokom v histórii takýchto prechodov.

Ďalšie desaťtisíce ľudí sa dostali do Británie, kde vláda prisľúbila, že zakročí proti gangom pašerákov ľudí. V novembri britský premiér Keir Starmer vyzval na väčšiu medzinárodnú spoluprácu v boji proti týmto gangom, ktoré označil za globálnu bezpečnostnú hrozbu podobnú terorizmu.

(tasr, afp, france24)

Minúta  |  

V pohoriach trvá malá lavínová hrozba, množstvo snehu je podpriemerné

Počas štvrtka bude počasie vo všetkých horstvách Slovenska ovplyvňovať mohutná tlaková výš, čo prinesie jasné počasie bez výrazného vetra, postupne sa bude otepľovať.

Poslednú periódu sneženia sprevádzal veľmi silný vietor severovýchodných smerov. Informovalo o tom Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (SLP HZS).

„Hlavným lavínovým problémom je vetrom previaty sneh, a to predovšetkým na južných, juhozápadných, západných a juhovýchodných expozíciách na strmých až extrémne strmých svahoch," priblížilo SLP.

V najvyšších polohách, najmä v žľaboch, muldách a terénnych depresiách, sa podľa neho nachádzajú snehové dosky a vankúše, ktoré ležia na vrstve starej stvrdnutej snehovej pokrývke a sú od nej jasne rozlíšiteľné. „Väzba medzi týmito dvoma vrstvami nie je dostatočná a veľkým dodatočným zaťažením je možné uvoľniť menšiu lavínu. Hrozba takýchto menších lavín predstavuje najmä strhnutie postihnutého do exponovaného terénu," upozornilo.

Množstvo snehu vo všetkých horstvách Slovenska je podpriemerné. Za poslednú periódu sneženia pripadlo do desať centimetrov nového prachového snehu. Sneženie prichádzalo od severovýchodu, preto bol najväčší prírastok vo východnej časti Vysokých Tatier.

V najvyšších polohách, predovšetkým v úzkych žľaboch a zárezoch, môže byť lokálne nafúkané väčšie množstvo snehu na tvrdom až ľadovom podklade. Na takýchto miestach sa nachádzajú menšie dosky a snehové vankúše z previateho snehu, ktoré ležia na starších premrznutých, tvrdých miestami až ľadových, vrstvách. Nový vetrom previaty sneh je nedostatočne zviazaný s podkladom a jeho stabilita je slabá. Na mnohých miestach sa na povrchu nachádza tvrdá až ľadová kôra. Pod touto vrstvou sa vytvorili hranato-zrnné sypké vrstvy a pohyb po nich je ťažký.

(tasr)

Minúta  |  

Za haváriou lietadla v Kazachstane môže byť chyba ruskej protivzdušnej obrany

Havária lietadla Embraer 190 spoločnosti Azerbaijan Airlines, ku ktorej došlo v stredu ráno pri kazašskom meste Aktau, si vyžiadala 38 obetí z celkového počtu 67 osôb na palube. 

Podľa informácií z vyšetrovania, ktoré získala televízia Euronews, preživší pasažieri vypovedali, že krátko pred haváriou počuli explóziu, pričom vyšetrovatelia neskôr na trupe lietadla našli stopy po šrapneloch.

Tieto zistenia korešpondujú so správami azerbajdžanského spravodajského kanála AnewZ, ktorý citoval ruského vojenského blogera. Podľa neho poškodenie lietadla naznačuje, že mohlo byť omylom zasiahnuté ruským raketovým systémom protivzdušnej obrany.

Aj server Meduza si všimol, že v zadnej časti sa nachádzajú diery, ktoré zodpovedajú poškodeniu šrapnelmi z rakiet zem-vzduch.

Zdroje Euronews vo štvrtok popoludní potvrdili, že z predbežného vyšetrovania vyplýva zásah letu ruskou raketou zem-vzduch, ktorej črepina zasiahla cestujúcich a palubný personál pri explózii vedľa lietadla uprostred letu.

Vládne zdroje portálu tiež uviedli, že poškodenému lietadlu nebolo umožnené pristáť na žiadnom ruskom letisku napriek žiadostiam pilotov o núdzové pristátie a bolo mu nariadené preletieť cez Kaspické more smerom na Aktau v Kazachstane.

Raketa bola podľa AnewZ s odvolaním sa na azebrajdžanské vládne zdroje odpálená zo systému protivzdušnej obrany Pantsir-S.

Izraelská letecká spoločnosť El Al vo štvrtok zároveň oznámila, že pozastavuje všetky lety do Moskvy na tento týždeň. Ako dôvod uviedla "vývoj vo vzdušnom priestore Ruska".

Kazašská tlačová agentúra Kazinform s odvolaním sa na oblastného prokurátora počas štvrtka informovala, že dve čierne skrinky lietadla sa už našli. Podľa kazašských úradov boli na palube 37 pasažieri z Azerbajdžanu, šiesti Kazachovia, traja Kirgizi a 16 Rusov. Jedenásť zranených bolo na jednotke intenzívnej starostlivosti, uviedlo kazašské ministerstvo zdravotníctva.

Cieľovou destináciou letu bolo mesto Groznyj, ktoré je pre svoju strategickú polohu silno chránené ruskými jednotkami. Vzhľadom na vojenský konflikt na Ukrajine je Groznyj potenciálnym cieľom ukrajinských dronov, čo zvyšuje pravdepodobnosť aktivácie ruských systémov protivzdušnej obrany.

Ruské protivzdušné systémy sa údajne v deň nehody nachádzali v plnej pohotovosti pre údajnú ukrajinskú dronovú ofenzívu na mesto a ďalšie oblasti na juhu Ruska. Rôzne zdroje potvrdili, že protivzdušná obrana bola aktivovaná na odrážanie dronov, čo mohlo viesť k tragickej chybe.

Let 8432 z Baku do Grozného bol odklonený na letisko v Aktau pre nepriaznivé počasie v Groznom. Podľa údajov z FlightRadar24 lietadlo pred pristátím vykonávalo neobvyklé manévre a jeho výška sa opakovane menila. Služba FlightRadar24 tiež zaznamenala silné rušenie GPS signálu, ktoré mohlo ovplyvniť navigáciu.

Sociálne siete zaplavili videá zachytávajúce lietadlo počas pokusu o núdzové pristátie. Stroj sa po náraze rozpadol a zachvátil ho požiar.

Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev na tlačovej konferencii uviedol, že je priskoro špekulovať o príčinách havárie. Zdôraznil, že lietadlo zmenilo kurz pre zlé poveternostné podmienky a pokúsilo sa pristáť na letisku v Aktau, kde sa tragédia stala.

Spoločnosť Embraer na incident zatiaľ nereagovala. Azerbaijan Airlines vydali vyhlásenie, že verejnosť budú priebežne informovať a na svojich sociálnych sieťach zmenili pozadie na čierne ako prejav smútku.

Azerbajdžanský prezident vyhlásil na štvrtok v krajine deň smútku a zrušil aj plánovanú cestu do Ruska na samit Spoločenstva nezávislých štátov. Ruský prezident Vladimir Putin Alijevovi telefonoval, aby mu vyjadril sústrasť v súvislosti s haváriou, oznámil hovorca Kremľa.

(mm, max)

Minúta  |  

Eurokomisár pre klímu sa zameriava na leteckú dopravu, plánuje zaviesť vyššie dane

Wopke Hoekstra tým vyvolal obavy nielen v leteckom priemysle, ale aj v krajinách EÚ, ktoré sú silne závislé na príjmoch z cestovného ruchu.

Hoekstra, ktorý má na starosti aj daňovú politiku, zdôraznil, že letecké spoločnosti by mali niesť väčší podiel na nákladoch spojených s ochranou životného prostredia.

Letecké spoločnosti doteraz podľa jeho slov využívali výhodné daňové podmienky, keď vo väčšine krajín neplatia daň z leteckého paliva ani DPH z leteniek. Hoci sú súčasťou systému obchodovania s emisnými povolenkami EÚ, dlhodobo boli oslobodené od povinnosti za nich platiť. Táto výnimka sa má skončiť do roku 2026, pričom letecké spoločnosti už začali platiť za emisie z letov v rámci Európy, referuje o tom server Politico.

Hoekstra navrhuje zaviesť daň z fosílneho leteckého paliva, cenu uhlíka na emisie mimoeurópskych leteckých spoločností a ukončiť nulovú sadzbu DPH na medzinárodné lety. „Logika, že znečisťovateľ platí, je základom mnohých našich politík,“ vyhlásil.

Jeho návrhy však narazili na ostrú kritiku zo strany leteckého priemyslu. Šéf Medzinárodnej asociácie leteckej dopravy Willie Walsh označil zdanenie za „nezmysel“, pričom tvrdí, že tieto dane nepovedú k zníženiu emisií, ale iba sťažia prístup k lietaniu. Peniaze z daní nebudú podľa neho investované späť do ekologického zlepšenia odvetvia.

Najväčší odpor voči Hoekstrovým plánom prejavili juhoeurópske krajiny, ako Grécko, Taliansko, Chorvátsko, Cyprus a Malta, ktorých ekonomiky sú silne závislé na cestovnom ruchu. Grécky minister hospodárstva Kostis Hatzidakis upozornil, že daň z paliva by mohla ohroziť konkurencieschopnosť gréckych turistických destinácií voči mimoeurópskym krajinám, kde takéto náklady neexistujú.

„Cestovný ruch predstavuje 20 percent HDP Grécka, pričom na ostrovoch je tento podiel ešte vyšší,“ dodal Hatzidakis.

(mm)

Minúta  |  

Záchranári našli telá všetkých obetí havárie lietadla

Sedem z nich už úrady identifikovali, uviedli vo štvrtok kazašské úrady.

„Tridsaťosem mŕtvych tiel bolo nájdených a odoslaných do forenzného centra vrátane šiestich kazašských občanov a troch členov posádky," uvádza sa vo vyhlásení s tým, že v súčasnosti pokračujú likvidačné práce. Potvrdili sa tak predošlé informácie, že pri havárii lietadla zahynulo 38 ľudí.

V nemocnici po incidente hospitalizovali 29 ľudí. Väčšina z nich utrpela mnohopočetné poranenia vrátane uzavretých poranení hlavy, otrasu mozgu, poranení hrudníka a traumatického šoku, oznámilo vo štvrtok kazašské ministerstvo zdravotníctva.

Lietadlo Embraer 190 spoločnosti AZAL smerovalo z azerbajdžanskej metropoly Baku do čečenského hlavného mesta Groznyj. Podľa aerolínií bolo na palube 67 ľudí vrátane piatich členov posádky. Z toho bolo 42 občanov Azerbajdžanu (vrátane posádky), 16 občanov Ruska, šesť občanov Kazachstanu a traja občania Kirgizska.

Pre hmlu v Groznom lietadlo presmerovali do Machačkaly, metropoly Dagestanu, ale podľa spoločnosti AZAL sa zrútilo pri pokuse o núdzové pristátie tri kilometre od Aktau.

Bezprostredne nebolo jasné, čo nehodu zapríčinilo. Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) tvrdí, že lietadlo sa vo vzduchu zrazilo s vtákmi. Medzičasom sa podarilo nájsť čiernu skrinku, ktorá zaznamenávala komunikáciu posádky a presnú príčinu nešťastia vyšetrujú.

(tasr, tass)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.