Preskočiť na obsah
  |  

V obľúbenej dovolenkovej destinácii vyčíňal žralok, zomrel jeden turista

Egyptské ministerstvo životného prostredia spresnilo, že žralok útočil v Červenom mori pri pobrežnom letovisku Marsá Alam.

Štátnu príslušnosť turistov rezort nezverejnil, podľa zdrojov tlačovej agentúry ANSA a ďalších talianskych médií išlo o mužov z Talianska, ktorí sa v čase útoku potápali.

Útok sa stal neďaleko prístavísk na severe letoviska v hlbokej vode mimo zóny vyhradenej na kúpanie. Oblasť uzavreli pre plavcov na dva dni.

V Červenom mori žijú žraloky, no stretnutia ľudí s nimi sú pomerne zriedkavé, píše Reuters. K poslednému podobnému incidentu prišlo v júni 2023, keď žralok tigrí zabil ruského turistu v letovisku Hurghada ležiacom severnejšie.

Marsá Alam je menšie pobrežné mesto známe koralovými útesmi, morským životom a plážami.

(tasr)

  |  

Letecký útok Izraela na nemocnicu si vyžiadal niekoľko obetí

Izrael tvrdí, že sa pri útoku zameriaval na militantov v už nefunkčnom zariadení.

"Po izraelskom útoku na horné poschodie nemocnice al-Wafá v centre Gazy sa našlo sedem obetí a niekoľko zranených vrátane kritických prípadov," uvádza sa vo vyhlásení Palestínskej civilnej ochrany (PCD).

Armáda Izraela ozrejmila, že uskutočnila "presný úder" zacielený na členov jednotky vzdušnej obrany militantného hnutia Hamas, ktorí riadili operácie z "veliteľského a kontrolného centra v budove bývalej nemocnice".

Izrael tvrdí, že ide o nepoužívané zariadenie, zatiaľ čo ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy kontrolované Hamasom trvá na tom, že nemocnica al-Wafá je v čiastočnej prevádzke a v najbližších dňoch sa pripravovala na plné znovuotvorenie, píše AFP.

Izraelská armáda v nedeľu zároveň uviedla, že zaznamenala približne "päť projektilov" vypálených zo severu Pásma Gazy na izraelské územie. Dva z nich sa podarilo zachytiť a zvyšné podľa jej vyjadrenia zrejme dopadli do neobývaných oblastí.

Od 6. októbra sa izraelské operácie sústreďujú na severnú časť Pásma Gazy, kde sa Izrael snaží zabrániť Hamasu v preskupení. Armáda ale útočí aj v iných oblastiach v rámci boja proti militantom.

(tasr)

  |  

Zelenskyj navrhol kanadskému premiérovi, aby financoval zvýšenie výroby zbraní na Ukrajine

Ukrajinský prezident telefonoval s premiérom Kanady Justinom Trudeauom v predvečer kanadského predsedníctva G7.

Strany podľa Ukrajinskej pravdy diskutovali o kľúčových prioritách vrátane posilnenia sankcií voči Rusku, najmä jeho propagandistickým sieťam a tieňovej flotile.

Zelenskyj poďakoval Trudeauovi a kanadskému ľudu za neochvejnú podporu vrátane dôležitej obrannej pomoci. "Navrhol som tiež zvýšiť financovanie výroby ukrajinských zbraní a zvážiť možnosti lokalizácie výroby určitých druhov zbraní," povedal Volodymyr Zelenskyj.

Úzka koordinácia so spojencami je podľa neho nevyhnutná na zabezpečenie silnej pozície Ukrajiny a na dosiahnutie trvalého mieru a bezpečnosti pre všetkých.

(max)

  |  

Fico bije v Bruseli na poplach. V liste kritizuje jednostranné rozhodnutie Kyjeva stopnúť plyn

Predseda vlády v otvorenom liste požiadal predsedu Európskej rady a predsedníčku Európskej komisie, aby v menej celej EÚ venovali tejto "bezprecedentnej situácii" náležitú pozornosť a "pripísali jej urgentnú dôležitosť".

Na úvod listu Robert Fico (Smer) pripomenul, že ukrajinský prezident "bez akýchkoľvek otvorených konzultácii s orgánmi Európskej únie alebo dotknutými členskými štátmi" oznámil, že po 1. januári 2025 Ukrajina nebude zabezpečovať cez svoje územie žiadny tranzit plynu smerom na Slovenskú republiku a pre ďalších odberateľov v západnej Európe.

"Zdôrazňujem jednostrannosť tohto rozhodnutia, pretože Európska komisia vo svojom liste z decembra tohto roku adresovaného, okrem iných, aj podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Denise Sakovej, jednoznačne konštatovala, že 'uzatváranie zmlúv na dodávku alebo tranzit ruského plynu nie je v tomto štádiu zakázané podľa práva EÚ, keďže nespadá pod sankcie EÚ a dovoz ruského plynu nie je v súčasnosti zakázaný inými ustanoveniami práva Únie'," napísal Fico.

Pripomenul, že Ukrajine boli predložené aj iné varianty tranzitu plynu ako plynu ruského, ale aj tieto boli Volodymyrom Zelenským odmietnuté.

Slovenský predseda vlády v liste konštatoval, že sa na lídrov neobracia len v mene štátu, ktorý bude "výrazne finančne poškodený", ale aj ako predseda vlády krajiny, ktorá sa "aktívne zúčastňuje na životne dôležitej diskusii ako udržať klesajúcu konkurencieschopnosť EÚ vo vzťahu k iným regiónom sveta".

"Je nespochybniteľné, že jednostranné rozhodnutie ukrajinského prezidenta bude mať výrazný negatívny dopad na naše spoločné európske úsilie držať krok s prudko sa rozvíjajúcimi krajinami sveta," dodal Fico.

Zhrnutím analýzy vyčíslil, že jednostranné zastavenie tranzitu cez Ukrajinu smerom na Slovensko oberie európskych občanov, podniky a infraštruktúru o desiatky miliárd eur ročne.

"Ukrajinu takmer o 800 miliónov eur a možnosť dovozu plynu z Európy a Slovensko ročne o viac ako 400 miliónov eur na tranzitných poplatkoch a výrazne nad jednu miliardu eur na cene komodity. Strata spôsobená Ruskej federácii bude predstavovať len okolo dvoch miliárd eur, teda približne len troch percent zo všetkých strát spôsobených 27 členským štátom EÚ," zhodnotil.

Dodal, že takýto malý objem plynu Ruská federácia bez ťažkosti umiestni na iných trhoch, čím sa výška strát pre Rusko môže bližiť k nule.

"Na záver toho otvoreného listu si dovoľujem vysloviť názor, že tiché akceptovanie jednostranného rozhodnutia ukrajinského prezidenta je absolútne iracionálne a nesprávne a bude viesť k napätiu a recipročným opatreniam," napísal v liste Fico.

Je tiež presvedčený, že je v záujme všetkých občanov Únie, aby európske úsilie podporovať Ukrajinu prebiehalo racionálne a nie formou sebadeštruktívnych a Európsku úniu mimoriadne poškodzujúcich gest.

"Z tohto dôvodu si Vás rovnako dovoľujem požiadať, aby ste v nielen v mene Slovenskej republiky, ale predovšetkým v mene celej Európskej únie venovali tejto bezprecedentnej situácii náležitú pozornosť a pripísali jej urgentnú dôležitosť," uzavrel premiér.

(max)

  |  

Rezort zahraničia o otváraní druhého frontu: Slová Zelenského sú prehnané

Ministerstvo zdôraznilo, že slovenská vláda musí predovšetkým hájiť strategické záujmy Slovenska a jeho občanov, ako aj záujmy Európskej únie, čo aj robí - či sa to ukrajinskej strane páči, alebo nie.

"Odmietame akékoľvek nezmysly o otváraní druhého energetického frontu, o ktorom nepodložene fabuluje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ako aj o nejakom vymyslenom spojenectve s Vladimirom Putinom," napísal rezort.

Ministerstvo pripomenulo, že práve súčasná vláda si do cestovnej mapy slovensko-ukrajinskej spolupráce dala ako jednu z priorít projekt posilnenia prepojenia energetickej prenosovej sústavy.

"Áno, elektrickú energiu dodávajú firmy zo Slovenska na komerčnej báze, veď nemôžu financovať ukrajinský štát. Od začiatku konfliktu pomáhame a budeme naďalej humanitárne pomáhať bezbranným, ťažko skúšaným obyvateľom Ukrajiny v rámci našich možností," spresnilo.

"Tiež by naše partnerské ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí nemalo prehliadať fakt, že ruský plyn, ktorý je distribuovaný cez ich územie, prináša vysoké a významné príjmy Ukrajine, ktorá ich veľmi potrebuje. Plne chápeme, že sú vystavení dlhodobému vojnovému konfliktu, ale práve preto by nemali vytvárať nových nepriateľov a fabulovať vznik akéhosi druhého frontu, pretože členské štáty Európskej únie, medzi nimi aj Slovensko, podporujú Ukrajinu a jej ľud," napísal rezort na sociálnej sieti Facebook.

Dodal, že komunikáciu Ukrajiny pozorne a s trpezlivosťou sleduje v záujme rešpektujúcich vzťahov.

"Avšak najskôr ukrajinský prezident počas decembrového rokovania Európskej rady predložil absurdný návrh – kúpiť si od Slovenska súhlas s členstvom v NATO nie za svoje peniaze (hoci ten nie je na predaj!), ale z ruských aktív, a teraz sa vyhráža Slovensku Európskym spoločenstvom, v ktorom jeho krajina ešte ani nie je. Toto všetko sa však môže rýchlo obrátiť proti samotnej Ukrajine," uzavrelo ministerstvo.

(max)

  |  

Export plynu z Ruska do Európy tento rok stúpol

Celkový objem vyvezeného plynu do európskych krajín bol iba mierne vyšší než export do Číny.

Na základe výpočtov agentúry Reuters exportoval Gazprom prostredníctvom plynovodov do Európy tento rok približne 32 miliárd kubických metrov (m3) zemného plynu. V porovnaní s rokom 2023 to predstavuje rast o 13 percent.

Čo sa týka objemu vývozu v poslednom mesiaci roka, ten dosahuje denne v priemere 91,3 milióna m3. To je zhruba rovnaký objem exportu ako v predchádzajúcom mesiaci. Oproti decembru minulého roka však spoločnosť vyviezla o sedem percent plynu viac.

V decembri tak do Európskej únie vyviezol Gazprom podľa predbežných údajov 2,8 miliardy m3 plynu vrátane 1,5 miliardy m3 prepravených cez Turecko. Reuters pri svojich výpočtoch vychádza z údajov európskej spoločnosti na prepravu plynu Entsog a denných údajov Gazpromu o tranzite plynu cez Ukrajinu.

Dodávky plynu cez územie Ukrajiny dosiahli v decembri zhruba 1,3 miliardy m3, opäť približne rovnaký objem ako v novembri, napriek tomu, že Rusko v polovici novembra zastavilo dodávky pre rakúsku OMV. Za celý rok 2024 vyviezol Gazprom cez Ukrajinu 15 miliárd m3 plynu.

Celoročný objem exportovaného plynu od Gazpromu do Európy je tak mierne vyšší než v prípade exportu plynu do Číny. Na čínsky trh vyviezol Gazprom za tento rok podľa predbežných odhadov 31 miliárd m3 plynu. Je to mierny rast oproti jeho očakávaniam, keď firma počítala s vývozom na úrovni 30 miliárd m3.

(tasr)