Preskočiť na obsah
  |  

Čína v Tibete vybuduje najväčšiu priehradu na svete za gigantických 130 miliárd eur

Priehrada, ktorú chce Čína postaviť na rieke Jarlung Cangpo - najvyššie položenej rieke na svete - bude mať trikrát väčší energetický výkon ako dosiaľ najväčšia svetová priehrada Tri rokliny.

Odhadované náklady na výstavbu novej vodnej elektrárne sú jeden bilión juanov (131,5 miliardy eur).

Podľa odhadu spoločnosti China Power Construction Corp. by priehrada, ktorá sa bude nachádzať na rieke Jarlung Cangpo, mohla vyrábať 300 miliárd kilowatthodín elektrickej energie ročne.

Projekt bude zohrávať významnú úlohu pri plnení čínskych energetických cieľov a takzvanej uhlíkovej neutrality, bude stimulovať súvisiace priemyselné odvetvia, ako napríklad strojárstvo, a vytvorí pracovné miesta v Tibete, uviedla v stredu oficiálna tlačová agentúra Sinchua.

Jarlung Cangpo tvorí najhlbší a najdlhší kaňon na svete. Rieka má veľký spád, keďže počas svojho 50-kilometrového toku klesá o 2 000 metrov, čo ponúka obrovský potenciál pre vodnú energiu a zároveň predstavuje jedinečné technické výzvy. Plánované práce si okrem iného vyžadujú vybudovanie najmenej štyroch vodných tunelov dlhých približne 20 kilometrov cez pohorie Namča Barva.

Rozhodnutie Číny však vyvoláva obavy z núteného vysídlenia Tibeťanov a environmentálnych vplyvov ďalej po prúde rieky v Indii a Bangladéši. Čínske štátne médiá opísali výstavbu ako „bezpečný projekt, ktorý uprednostňuje ochranu životného prostredia“, a uviedli, že zvýši miestnu prosperitu a prispeje k cieľom Pekingu v oblasti takzvanej klimatickej neutrality.

V prípade priehrady Jarlung Cangpo čínske orgány zdôraznili, že projekt nebude mať veľký vplyv na životné prostredie. Neuviedli však, koľko ľudí bude musieť opustiť svoje domovy. Pri priehrade Tri rokliny to bolo 1,4 milióna ľudí.

Odborníci a úradníci v Indii tiež vyjadrili obavy, že priehrada umožní Číne kontrolovať alebo odkloniť tok cezhraničnej rieky, ktorá tečie na juh do indických štátov Arunáčalpradéš a Ásám a ďalej do Bangladéša. Krátko po tom, ako Čína oznámila svoje plány na projekt priehrady v roku 2020, vysokopostavený indický vládny predstaviteľ pre agentúru Reuters uviedol, že indická vláda skúma možnosť výstavby veľkej vodnej priehrady „na zmiernenie nepriaznivého vplyvu čínskych projektov“.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí už predtým reagovalo na obavy Indie v súvislosti s navrhovanou priehradou a uviedlo, že Čína má "legitímne právo" na prehradenie rieky a zvažuje dopady na dolný tok rieky.

(echo24)

  |  

Británia chystá veľkú reformu školských osnov. Priestor má dostať rozmanitosť

Bridget Phillipsonová, ministerka školstva, začala revíziu s cieľom "osviežiť" to, čo sa učí na školách, a sľúbila, že vdýchne nový život do zastaraných kurikulí.

Nové učebné osnovy budú povinné vo všetkých štátnych školách vrátane akadémií, ktoré sa dosiaľ mohli slobodne rozhodnúť, či sa nimi budú riadiť alebo nie.

Telegraph píše, že v zadaní ministerstva školstva pre revíziu sa výslovne uvádza, že cieľom ministerstva je vytvoriť učebné osnovy, ktoré odrážajú "rozmanitosť našej spoločnosti" a pomáhajú vychovávať mladých ľudí, ktorí "oceňujú rozmanitosť" Británie.

Portál má k dispozícii aj návrhy na zmeny predložené odbormi a inými skupinami pedagógov, vrátane návrhov, ako "dekolonizovať" predmety označené za príliš "monokultúrne".

Medzi návrhmi je napríklad aj zavedenie rozmanitejšieho materiálu, najmä vo "väčšinových bielych" triedach, a odklon od anglickej literatúry, ktorá sa považuje za "tradičnú".

Tieto kroky v nedeľu večer kritizovali konzervatívci. "Namiesto toho, aby ministerstvo školstva trávilo čas úpravami našich učebných osnov, ktoré viedli k tomu, že anglické deti sú najlepšie v matematike a angličtine v západnom svete, musí sa sústrediť na zníženie miery absencie a návrat detí do tried," povedala Laura Trottová, tajomníčka pre vzdelávanie.

John Hayes, bývalý konzervatívny minister školstva tvrdí, že tieto zmeny by z ideologických dôvodov "podkopali vzdelávanie mladých ľudí". "Pravda je taká, že existuje kánon anglickej literatúry, učenie má vecný základ a fakty nemôžete prekrúcať tak, aby vyhovovali vašej politickej agende. Ak to robíte, riskujete, že podkopete vzdelávanie mladých ľudí a zle ich pripravíte na život po škole," zhodnotil.

Očakáva sa, že priebežnú správu z príprav reformy zverejnia začiatkom roka 2025 a celkové zmeny by mali byť verejnosti predstavené v priebehu roka.

(max)

  |  

Biden vyhlási kvôli úmrtiu exprezidenta Cartera štátny smútok

Americký prezident vyhlásil, že zosnulý Jimmy Carter "nežil život meraný slovami, ale skutkami".

"Vyzývam Američanov, aby sa 9. januára zhromaždili na svojich miestach, kde si uctia pamiatku prezidenta Jamesa Earla Cartera mladšieho. Pozývam ľudí na celom svete, ktorí prežívajú rovnaký smútok ako my, aby sa k nám pripojili pri tejto slávnostnej spomienke," uviedol Joe Biden vo vyhlásení Bieleho domu.

Carterovi vzdali hold viacerí svetoví lídri vrátane novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, francúzskeho lídra Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera.

Biden najprv vzdal Carterovi poctu prostredníctvom spoločného vyhlásenia s prvou dámou USA Jill, v ktorom ho označili za výnimočného vodcu, štátnika, ale aj drahého priateľa.

"Všetkým mladým ľuďom v tejto krajine a každému, kto hľadá, čo znamená žiť cieľavedomý a zmysluplný život - dobrý život - študujte Jimmyho Cartera, muža zásad, viery a pokory," uviedli Bidenovci.

V neskoršom televíznom prejave, hovoriac z Amerických Panenských ostrovov, kde je na dovolenke, Biden povedal, že niektorí sa na Cartera dívajú ako na muža z "minulej éry - s čestnosťou, charakterom, vierou a pokorou".

"Ale ja si nemyslím, že je to minulá éra. Vidím muža nielen našej doby, ale pre všetky časy, niekoho, kto stelesňoval tie najzákladnejšie ľudské hodnoty, ktoré si nikdy nesmieme nechať vziať. Všetci by sme urobili dobre, keby sme sa snažili byť trochu viac podobní Jimmymu Carterovi," podotkol Biden.

(tasr)

  |  

Juhokórejskí vyšetrovatelia požiadali o zatykač na suspendovaného prezidenta

Jun Sok-jol je podľa agentúry Jonhap prvým úradujúcim prezidentom, ktorému hrozí zatknutie.

Dôvodom žiadosti o vydanie zatykača je nedávne stanné právo, ktoré prezident vyhlásil. Jun pritom ignoroval aj predvolania na výsluch - mal prísť v nedeľu o desiatej hodine miestneho času, predtým 18. a následne 25. decembra. Takisto zabránil prehliadkam vo svojich kanceláriách.

Podľa agentúry AP nie je jasné, či súd vydá zatykač alebo či bude možné Juna napokon prinútiť, aby sa dostavil na výsluch.

Prokuratúra i vyšetrovací tím začali vyšetrovanie Juna a ďalších predstaviteľov na základe podozrenia, že sa dopustili vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov, čo môže mať za následok doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Jun 3. decembra nečakane vyhlásil stanné právo a obvinil opozíciu z protištátnych aktivít. Tá ho následne obvinila zo vzbury a zneužitia moci. Parlament Junovi pozastavil výkon prezidentskej funkcie, kým ústavný súd nerozhodne o jeho odvolaní alebo obnovení jeho prezidentských právomocí.

(tasr)

  |  

Slovenskí hokejisti prehrali s Českom 2 : 4 na MS do 20 rokov

Česi sú na turnaji naďalej stopercentní a v utorok ich čaká súboj o prvenstvo v skupine so Švédskom.

Slováci sa už v 2. minúte dostali k prvej presilovke a hoci sa v nej usadili v pásme, nedokázali prekvapiť obranu súpera. V úvode zápasu sa prezentovali dôslednou defenzívou, ktorá nedovolila Čechom rozvinúť ofenzívne akcie. Slovenskí reprezentanti ubránili oslabenie v 8. minúte a krátko po ňom sa dostali k ďalšej početnej výhode.

V rozohrávke v strednom pásme však Štrbákovu nepresnú prihrávku vystihli Česi, ktorí sa dostali do protiútoku a Hradec otvoril skóre - 1:0. O štyri minúty Šimek upravil na 2:0, keď využil ďalšiu chybu slovenského tímu a po samostatnom úniku prekonal Lenďáka - 2:0.

Český tím v úvode druhej časti aktívne bránil dvojgólový náskok a nedovolil Slovákom vytvoriť si súvislejší tlak. Lenďák podržal Slovákov viacerými zákrokmi a tí sa v 31. minúte skorigovali na 1:2, keď Císar strelou z väčšej vzdialenosti využil zakrytý výhľad brankára Hrabala.

Zverenci Ivana Feneša následne herne ožili, viac sa snažili o ofenzívu, ale Čechom sa darilo eliminovať ich a v 38. minúte získali späť dvojgólový náskok. Jedno z viacerých prečíslení využil kapitán Šalé, keď v úniku dvoch proti jednému zužitkoval prihrávku Maštalířského - 3:1.

V 49. minúte Česi využili presilovku, keď Šalé prestrelil Lenďáka - 4:1. Slováci sa nevzdávali, snažili sa o ofenzívu a po faule Cihářa na Šatana dostali 5-minútovú presilovku. Umocnil ju aj menší trest Felcmana i hra bez brankára a v situácii šiestich proti trom trafil Dvorský upravil na 4:2. Slováci naďalej pokračovali v snahe vyrovnať, no skóre sa už nezmenilo.

Po troch zápasoch majú slovenskí hokejisti na konte tri body za víťazstvo nad Švajčiarskom (2:1) a v tabuľke figurujú na priebežnom 3. mieste. Účinkovanie v základnej skupine uzavrú zápasom s Kazachstanom, ktorý je na programe v pondelok.

(tasr)

  |  

O novom chorvátskom prezidentovi napokon rozhodne až druhé kolo volieb

Z exit pollu zverejneného po zatvorení volebných miestností spočiatku vyplývalo, že Zoran Milanovič v nedeľňajších voľbách novej hlavy štátu získal nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v nedeľňajšom prvom kole volieb novej hlavy štátu napokon nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. O dva týždne sa tak stretne v druhom kole so svojím konzervatívnym súperom Draganom Primoracom. Vyplýva to z oficiálnych takmer úplných výsledkov sčítania, informuje AFP.

Favorizovaný Milanovič, ktorého podporili opoziční sociálni demokrati, dostal 49,2 percenta hlasov a Primorac, kandidát vládnucej konzervatívnej strany Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), ich dostal 19,4 percenta, oznámila štátna volebná komisia po sčítaní hlasov z takmer 99 percent volebných miestností.

Takzvané exit polly zverejnené po zatvorení volebných miestností ešte naznačovali, že Milanovič mohol získať viac ako 50 percent hlasov, čo by znamenalo jeho víťazstvo už v prvom kole prezidentských volieb. Druhé sa bude konať 12. januára 2025.

Milanovič (58) je najpopulárnejším politikom v krajine a podľa portálu Politico ho pre nacionalistický populizmus niekedy nazývajú chorvátskym Donaldom Trumpom. V kampani vystupoval skôr zdržanlivo a prezentoval sa ako jediná bariéra, ktorá krajinu chráni pred jej úplným ovládnutím stranou HDZ premiéra Andreja Plenkoviča, uviedla agentúra APA. Ešte ako líder Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) bol Milanovič v rokoch 2011-16 premiérom.

Pôvodný článok bol aktualizovaný.

(tasr)