Čína v Tibete vybuduje najväčšiu priehradu na svete za gigantických 130 miliárd eur

Odhadované náklady na výstavbu novej vodnej elektrárne sú jeden bilión juanov (131,5 miliardy eur).

Podľa odhadu spoločnosti China Power Construction Corp. by priehrada, ktorá sa bude nachádzať na rieke Jarlung Cangpo, mohla vyrábať 300 miliárd kilowatthodín elektrickej energie ročne.

Projekt bude zohrávať významnú úlohu pri plnení čínskych energetických cieľov a takzvanej uhlíkovej neutrality, bude stimulovať súvisiace priemyselné odvetvia, ako napríklad strojárstvo, a vytvorí pracovné miesta v Tibete, uviedla v stredu oficiálna tlačová agentúra Sinchua.

Jarlung Cangpo tvorí najhlbší a najdlhší kaňon na svete. Rieka má veľký spád, keďže počas svojho 50-kilometrového toku klesá o 2 000 metrov, čo ponúka obrovský potenciál pre vodnú energiu a zároveň predstavuje jedinečné technické výzvy. Plánované práce si okrem iného vyžadujú vybudovanie najmenej štyroch vodných tunelov dlhých približne 20 kilometrov cez pohorie Namča Barva.

Rozhodnutie Číny však vyvoláva obavy z núteného vysídlenia Tibeťanov a environmentálnych vplyvov ďalej po prúde rieky v Indii a Bangladéši. Čínske štátne médiá opísali výstavbu ako „bezpečný projekt, ktorý uprednostňuje ochranu životného prostredia“, a uviedli, že zvýši miestnu prosperitu a prispeje k cieľom Pekingu v oblasti takzvanej klimatickej neutrality.

V prípade priehrady Jarlung Cangpo čínske orgány zdôraznili, že projekt nebude mať veľký vplyv na životné prostredie. Neuviedli však, koľko ľudí bude musieť opustiť svoje domovy. Pri priehrade Tri rokliny to bolo 1,4 milióna ľudí.

Odborníci a úradníci v Indii tiež vyjadrili obavy, že priehrada umožní Číne kontrolovať alebo odkloniť tok cezhraničnej rieky, ktorá tečie na juh do indických štátov Arunáčalpradéš a Ásám a ďalej do Bangladéša. Krátko po tom, ako Čína oznámila svoje plány na projekt priehrady v roku 2020, vysokopostavený indický vládny predstaviteľ pre agentúru Reuters uviedol, že indická vláda skúma možnosť výstavby veľkej vodnej priehrady „na zmiernenie nepriaznivého vplyvu čínskych projektov“.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí už predtým reagovalo na obavy Indie v súvislosti s navrhovanou priehradou a uviedlo, že Čína má „legitímne právo“ na prehradenie rieky a zvažuje dopady na dolný tok rieky.

(echo24)