Preskočiť na obsah
  |  

Rozpočet Ukrajiny tento rok naplnila zahraničná finančná pomoc za viac ako 40 miliárd eur

Približne 30 percent z tejto pomoci tvoria dotácie a zvyšok pôžičky poskytnuté za takzvaných zvýhodnených podmienok.

"V roku 2024 sme boli schopní pokryť všetky prioritné sociálne a humanitárne výdavky," uviedol ukrajinský minister financií Serhij Marčenko, pričom do tejto kategórie zaradil dôchodky, platy štátnych zamestnancov či výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálne služby. Zahraničným partnerom Ukrajiny poďakoval za pomoc.

Za najväčších sponzorov Ukrajiny v tomto smere jeho rezort označil Európsku úniu, Spojené štáty, Medzinárodný menový fond, Japonsko, Svetovú banku, Kanadu a Británia. Ministerstvo financií uvádza, že Ukrajina v tomto roku dostala vôbec prvýkrát rozpočtovú podporu od Kórejskej republiky či Rozvojovej banky Rady Európy.

Medzičasom podľa Marčenka došlo k pokroku v rokovaniach o zahraničných dotáciách pre budúcoročný rozpočet. Minister pritom vyjadril presvedčenie, že tzv. prioritné výdavky sa Kyjevu opäť podarí zafinancovať.

Ukrajinský rezort financií dodal, že od začiatku ruskej invázie poskytli Ukrajine jej medzinárodní partneri vyše 110,5 miliardy eur.

(tasr)

  |  

Čínsky prezident v pozdrave Putinovi vyzdvihol presadzovanie mieru

Obaja prezidenti zdieľajú aj silné osobné väzby - Si Ťin-pching nazýva Vladimira Putina svojím "najlepším priateľom", kým Putin čínsku hlavu štátu označil za svojho "spoľahlivého partnera".

"Bez ohľadu na to, ako sa zmení medzinárodná situácia, Čína bude naďalej vytrvalo uskutočňovať komplexné a hĺbkové reformy... a presadzovať svetový mier a rozvoj," uviedol podľa štátnej televízie CCTV čínsky prezident.                 

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Čína na rozdiel od Spojených štátov a ostatných západných krajín usiluje prezentovať ako neutrálna strana, píše AFP. Napriek tomu však Peking zostáva blízkym politickým i ekonomickým partnerom Ruska, a tak o ňom niektoré členské štáty NATO tvrdia, že umožňuje Rusku v tejto vojne pokračovať. Vojnu Peking napríklad nikdy neodsúdil.

Si tiež v pozdrave Putinovi poznamenal, že v roku 2024 si Čína a Rusko pripomenuli 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov, ktoré sú podľa neho "po trištvrte storočí vzostupov a pádov čoraz vyzretejšie a stabilnejšie," cituje ho CCTV.

V novoročnom posolstve Čínskemu ľudovému politickému poradnému zhromaždeniu zas Si povedal, že krajina musí v budúcom roku uskutočňovať "proaktívnejšiu makroekonomickú politiku".

(tasr)

  |  

Posledný deň v roku sú v niektorých väzniciach naplánované návštevy

Avšak tým, ktorým okolnosti neumožnia osobné stretnutie, môžu využiť telefonovanie na kontakt s rodinou a priateľmi či možnosť spojiť sa prostredníctvom videa.

Program posledného dňa v roku bude obohatený ďakovnou pobožnosťou a prosbami s požehnaním do nastávajúceho roka. Uviedla to hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Anna Bečková Ragasová.

Novoročnú svätú omšu si väznené osoby budú môcť vypočuť prostredníctvom rozhlasu a televízie, ale taktiež sa môžu zúčastniť na sv. omši v ústavných kaplnkách podľa harmonogramu. Svoj voľný čas môžu väznené osoby využívať napríklad na pečenie silvestrovského pečiva, krúžkovú činnosť, kreslenie, písanie novoročných pozdravov, čítanie kníh a časopisov, lúštenie krížoviek či hranie spoločenských hier.

"Tak ako každý rok, silvestrovské a novoročné sledovanie televízie bude prebiehať podľa programu, privítanie nového roka alebo sledovanie novoročného príhovoru prezidenta SR bude realizované individuálne. Ani v tieto dni nebudú chýbať rôzne besedy (tradície, zvyky, legendy o troch kráľoch), prednášky, kvízy, silvestrovské, novoročné a trojkráľové športové turnaje (v stolnom futbale, v stolnom tenise, biliard, kondičné cvičenia)," uviedla hovorkyňa.

Aj počas novoročných sviatkov majú väznené osoby povolené predĺžené sledovanie silvestrovského televízneho vysielania a predĺžené počúvanie ústavného silvestrovského rozhlasového vysielania.

Na sviatok Troch kráľov sa prostredníctvom väzenského kňaza uskutoční trojkráľové požehnanie priestorov ústavov a ciel, ako aj samotné posvätenie trojkráľovej vody.

(tasr)

  |  

Hádka bratov skončila smrťou jedného z nich

Incident si vyžiadal jednu obeť po tom, ako hádka prerástla do fyzickej potýčky v meste Flensburg na severe Nemecka, uviedla v pondelok tamojšia polícia.

K incidentu medzi dvoma bratmi vo veku 50 a 44 rokov došlo ešte v noci na nedeľu, keď medzi nimi vypukla hádka. Mladší z mužov následne bodol nožom staršieho brata do krku. Ten svojim zraneniam po prevoze do nemocnice podľahol.

Políciu zalarmoval tretí, najstarší brat (53). Jeho i útočníka na mieste incidentu zadržala polícia.
Vyšetrovanie prípadu prevzalo oddelenie vrážd a pátra po možnom motíve, ako i príčine hádky medzi oboma mužmi. Nemecké médiá uviedli, že svoju úlohu s najväčšou pravdepodobnosťou zohral alkohol.
Národnosť mužov polícia doposiaľ bezprostredne nezverejnila.

(tasr, dpa, bild)

  |  

Abbás: Exprezident Carter bol mimoriadny štátnik a svetový mierotvorca

Zosnulý americký exprezident Jimmy Carter bol "výnimočný politik", ktorý sa snažil hľadať riešenia na Blízkom východe, povedal v pondelok palestínsky prezident Mahmúd Abbás.

"Smútime nad stratou výnimočného štátnika a svetového mierotvorcu. Išlo o prvého amerického prezidenta, ktorý uznal právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie, a neúnavne sa zasadzoval za spravodlivé a trvalé riešenia na Blízkom východe," uviedol Abbás vo vyhlásení, ktoré priniesla palestínska agentúra Wafá.

V poradí 39. americký prezident a laureát Nobelovej ceny mieru zomrel v nedeľu vo svojom dome v Plains v americkom štáte Georgia, potvrdil pre denník The Washington Post jeho syn James E. Carter III. Bezprostrednú príčinu úmrtia ale neuviedol.

Jimmymu Carterovi v roku 2015 diagnostikovali rakovinu mozgu a pečene a podrobil sa operácii a rádioterapii. Podľa lekárov bola liečba úspešná. V roku 2019 spadol a utrpel zlomeninu v oblasti bedrového kĺbu. V ten istý rok sa 21. marca stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách USA.

(tasr, afp)

  |  

Štátny pohreb exprezidenta Cartera sa uskutoční 9. januára

Smútočný obrat bývalého prezidenta Jimmyho Cartera, ktorý zomrel v nedeľu vo veku 100 rokov, sa uskutoční 9. januára v Národnej katedrále vo Washingtone.

Cartera však pochovajú v rodnej Georgii. Agentúra Reuters o tom informuje podľa denníka New York Times (NYT).

Prezident USA Joe Biden už skôr vyhlásil na 9. januára štátny smútok. Uviedol taktiež, že na pohrebe prednesie smútočný prejav, o ktorý ho v minulosti požiadal sám Carter. Pohreb sa uskutoční po ôsmich dňoch smútočných podujatí v Carterovom rodnom štáte Georgia a v hlavom meste USA.

Kolóna vozidiel najprv odvezie Carterovo telo z jeho rodného mesta Plains v Georgii do Atlanty, kde bude v sobotu a v nedeľu spočívať v Carterovom centre, ktoré založil spolu s manželkou. Následne ho 6. januára letecky prevezú do budovy Kapitolu vo Washingtone. Po bohoslužbe v katedrále exprezidenta prevezú späť do Georgie, kde ho pochovajú.

V poradí 39. americký prezident a laureát Nobelovej ceny mieru zomrel v nedeľu vo svojom dome v Plains, potvrdil pre denník The Washington Post jeho syn James E. Carter III. Bezprostrednú príčinu úmrtia ale neuviedol.

Jimmymu Carterovi v roku 2015 diagnostikovali rakovinu mozgu a pečene a podrobil sa operácii a rádioterapii. Podľa lekárov bola liečba úspešná. V roku 2019 spadol a utrpel zlomeninu v oblasti bedrového kĺbu. V ten istý rok sa 21. marca stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách USA.

(tasr)