Preskočiť na obsah
  |  

Ozbrojené sily Ukrajiny údajne poškodili veliteľské stanovište na západe Ruska

Ukrajinská armáda vo štvrtok oznámila, že podnikla presný útok na ruské veliteľské stanovište v obci Marjino v Kurskej oblasti, kam v auguste nečakane vpadli ukrajinské sily a ovládli časti územia.

Ukrajinská armáda tvrdí, že prijala všetky potrebné opatrenia, aby pri útoku neboli zasiahnutí civilisti. Podľa vyjadrenia ruskej armády protivzdušná obrana zneškodnila v Kurskej oblasti štyri ukrajinské rakety.

Tamojší gubernátor Alexandr Chinštejn oznámil, že pri útoku bola poškodená výšková obytná budova, škola, lekáreň a obchod v susednej dedine Ivanovskoje.

Ukrajinské sily vpadli do Kurskej oblasti v auguste a naďalej časť územia okupujú. Ruská armáda však tvrdí, že väčšinu strateného územia sa jej podarilo získať späť, píše Reuters.

"Tieto údery narúšajú schopnosť Ruskej federácie vykonávať teroristické útoky proti nevinným ukrajinským civilistom," vyhlásila ukrajinská armáda na sieti Telegram.

Zverejnila tiež video, ktoré podľa nej zachytáva poškodenie ruskej základne v Ivanovskom. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana neskôr v priebehu toho istého dňa zneškodnila niekoľko dronov na svojom území v blízkosti ukrajinských hraníc.

Dva drony zneškodnila nad Belgorodskou a Brianskou oblasťou, jeden nad Kurskou oblasťou. Gubernátor Oriolskej oblasti Andrej Klyčkov uviedol, že nad oblasťou ruské sily zneškodnili štyri ukrajinské drony, píše Reuters.

(tasr)

  |  

Celá vládna koalícia má problém s kvalitou legislatívneho procesu, vytkol prezident

Poslancom parlamentu chce dať Peter Pellegrini, podľa vlastných slov, výstražný prst, že od určitého momentu už bude zákony posudzovať prísnejšie.

S kvalitou legislatívneho procesu má problém celá vládna koalícia. Posledné mesiace prechádzalo množstvo zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Problémom sú aj pozmeňujúce návrhy zákonov, ktoré s pôvodnou legislatívou nesúvisia. V rozhovore pre TASR to uviedol prezident SR Peter Pellegrini, ktorý chce zákony posudzovať prísnejšie.

Tvrdí, že jeho tím striktne posudzuje, či schválená legislatíva je alebo nie je v rozpore s ochranou ľudských práv alebo Ústavou SR. Nepovažuje za náležité, aby prezident zasahoval do kompetencií vlády a išiel do obsahu samotnej novely len preto, že sa mu nepáči.

"Ak by sa mal vracať každý zákon, v ktorom sa počas rokovania parlamentu objaví nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý tam predtým nebol, alebo ktorý úplne priamo nesúvisel s tou novelou, tak by som musel vracať skoro každý jeden," poznamenal Pellegrini.

V súvislosti s legislatívnym procesom chce na vládu a poslancov apelovať aj v Správe o stave republiky, s ktorou sa chystá vystúpiť v pléne parlamentu. Chce im dať, podľa vlastných slov, výstražný prst, že od určitého momentu už bude zákony posudzovať prísnejšie. "Ale nateraz sme sa naozaj viac sústredili na protiústavnosť alebo porušovanie nejakých práv," doplnil prezident.

(tasr)

  |  

Ukrajinec jazdil na povolenej 110-tke vyše 200-kilometrovou rýchlosťou. Prišiel o vodičák

Muži zákona upozornili vodičov, že vysokou rýchlosťou ohrozujú seba a ostatných účastníkov cestnej premávky.

Polícia udelila pokutu a zadržala vodičský preukaz 36-ročnému vodičovi z Ukrajiny. Na diaľnici D1 v smere na Trnavu mu namerala rýchlosť 201 kilometrov za hodinu. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

"Vodič prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť stanovenú dopravným značením, teda túto prekročil o 91 kilometrov za hodinu," uviedli policajti. Pripomeňme, že na predmetnom úseku je cez deň povolená maximálna rýchlosť 110 kilometrov za hodinu.

Upozornili vodičov, že vysokou rýchlosťou ohrozujú seba a ostatných účastníkov cestnej premávky. "Dodržujte dopravné predpisy a jazdite bezpečne," dodali.

(tasr)

  |  

Biden udelil vysoké vyznamenanie republikánskej kritičke Trumpa podporujúcej Harrisovú

Liz Cheneyová dokonca v predvolebnej kampani vlani podporila demokratku Kamalu Harrisovú.

Končiaci americký prezident Joe Biden vo štvrtok udelil 20 osobám druhé najvyššie civilné vyznamenanie, Prezidentskú občiansku medailu. Medzi ocenenými sú aj bývalá republikánska poslankyňa Liz Cheneyová a kongresman z Mississippi Bennie Thompson, ktorí v Kongrese viedli výbor vyšetrujúci útok na Kapitol zo 6. januára 2021.

V záverečnej správe kongresového výboru sa tvrdí, že Donald Trump sa dopustil "trestného činu sprisahania pozostávajúceho z viacerých častí" s cieľom zvrátiť výsledky volieb v roku 2020, v ktorých zvíťazil Biden, a nezakročil, aby zabránil svojim stúpencom v útoku na Kapitol. Thompson napísal, že Trump "rozdúchal tento požiar".

Biden Cheneyovú, ktorá je ostrou kritičkou Trumpa, ocenil za to, že sa "ozvala ... na obranu krajiny a ideálov, ktoré zastávame: slobody, dôstojnosti a slušnosti". Demokrat Thompson bol ocenený za svoju "celoživotnú oddanosť ochrane ústavy USA".

Okrem nich medailu získali aj Američania, ktorí bojovali za právo na uzavretie manželstva pre všetkých, priekopník v liečbe zranených vojakov i dvaja dlhoroční priatelia prezidenta Bidena - bývalí demokratickí senátori Ted Kaufman a Chris Dodd.

"Spoločne ste stelesnením hlavnej pravdy: Sme skvelý národ, pretože sme dobrí ľudia. Naša demokracia sa začína a končí občianskymi povinnosťami. To je naša práca na veky vekov a vy všetci ju stelesňujete.“

Cheneyová sa po útoku na Kapitol od Trumpa dištancovala, v dôsledku čoho prišla aj o kreslo v Kongrese. V predvolebnej kampani vlani podporila demokratku Kamalu Harrisovú.

Podľa Bieleho domu sa Prezidentská občianska medaila udeľuje občanom USA, ktorí vykonali príkladné činy pre svoju krajinu alebo spoluobčanov. Po Prezidentskej medaile slobody ide o druhé najvyššie občianske vyznamenanie v USA.

(tasr)

  |  

Arabský influencer v Berlíne odpálil pyrotechniku na obytný dom. Ten začal horieť

Atallaha Younesa na Instagrame sleduje približne 300-tisíc používateľov.

Muž s migračným pôvodom si svoje konanie navyše nahral na video a zdieľal ho na svojom profile. „Video má berlínska polícia k dispozícii. Informácie o zranených nemôžeme zatiaľ zverejniť,“ potvrdil berlínsky policajný hovorca nemeckému denníku Tagesspiegel.

Younes záznam medzitým zmazal. Pravdepodobne tak urobil kvôli mnohým negatívnym reakciám, ktoré používatelia sociálnej siete zanechali.

Younes sa na Instagrame vo štvrtok ospravedlnil. „To, čo sa stalo, bola chyba. Majiteľovi domu sme sa ospravedlnili,“ napísal. Na ďalšej fotografii na Instagrame je vidieť, ako sedí na pohovke medzi starším a mladším mužom a hovorí po arabsky: „Dnes sme boli u Haga Abu Mohamada a prosili sme ho o odpustenie,“ dodal na videu Younes.

Incident, ktorý sa odohral vo štvrti Neukölln, kde žije veľké množstvo cudzincov, už vyšetruje tamojší hasičský komisár.

(tod)

  |  

Počet Ukrajincov ochotných znášať bremeno vojny za rok klesol až o 16 percent

Bremeno niesť náklady vojny je podľa prieskumu nižšie v najviac ohrozených regiónoch na východe Ukrajiny a medzi menej majetnými ľuďmi.

Počet Ukrajincov, ktorí sú ochotní niesť bremeno vojny, sa znižuje. Vypovedajú o tom dáta prieskumu zverejneného Kyjevským medzinárodným sociologickým inštitútom (KIIS). V decembri roku 2024 to bolo 57 percent opýtaných, čo je o 16 percentuálnych bodov menej ako rok predtým.

„Od začiatku invázie na Ukrajinu až do februára roku 2024 sa názory respondentov prakticky nemenili,“ uvádza Anton Hrušeckyj, výkonný riaditeľ KIIS. „Asi 71 – 73 percent opýtaných uvádzalo, že je pripravených vydržať vojnu tak dlho, ako bude treba,“ dodal.

Minulý rok ale ukázal, že naši východní susedia sú Ruskom vedenou vojnou stále viac unavení. V období februára do októbra minulého roku číslo kleslo na 63 percent a údaje zozbierané medzi októbrom a decembrom 2024 poukazujú na výrazný pokles na 57 percent.

Podľa sociológov sa počet tých, ktorí sú ochotní vydržať šesť alebo menej mesiacov, zvýšil od októbra 2024 o tri percentuálne body. Počet respondentov, ktorí nie sú schopní špecifikovať, ako dlho ešte vojnu zvládnu, sa zvýšil z 12 na 18 percent.

Ochota niesť bremeno vojny je podľa prieskumu nižšia v najviac ohrozených regiónoch na východe Ukrajiny a medzi menej majetnými ľuďmi.

Prieskum zozbieral odpovede celkom 985 respondentov nad 18 rokov žijúcich na území Ukrajiny kontrolovanom tamojšou vládou a teda nezahŕňa okupované územia.

(tod)