Ani Severná Kórea nie je takto šialená, hovorí o univerzitách v USA utečenka z KĽDR

Politická korektnosť, rodová agenda či otupovanie kritického myslenia. Ako veľmi zlá je situácia na amerických vysokých školách? Aktivistka za ľudské práva Jon-mi Paková, ktorá spolu s rodinou v roku 2007 utiekla zo Severnej Kórei, tvrdí, že Spojené štáty americké majú pred sebou rovnako bledú budúcnosť ako KĽDR.

Jon-mi Paková. Foto: Wikipedia/Caseylartigue Jon-mi Paková. Foto: Wikipedia/Caseylartigue

Svoje zhrozenie z amerického vysokého školstva opísala aktivistka pre americkú televíziu Fox News. Paková rozprávala o skúsenostiach z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, kde študovala od roku 2016 po prestupe z juhokórejskej vysokej školy.

„Keď som zaplatila celý majetok, obetovala tomu všetok ten čas a energiu, očakávala som, že sa naučím myslieť. Namiesto toho vás nútia, aby ste rozmýšľali podľa ich predstáv,“ hovorí aktivistka, ktorá svoj čas na americkej škole prirovnala k životu v Severnej Kórei.

„Uvedomila som si, toto je šialené,“ opisuje svoje prvé pocity Paková. Podľa jej slov boli na americkej univerzite podobné protizápadné nálady, systém skupinovej viny či obrovský tlak politickej korektnosti ako v KĽDR. Problémy začali hneď, ako prišla na školu.

Klasickí autori sú persona non grata

Počas orientačnej hodiny ju zamestnanec univerzity pokarhal, pretože povedala, že obľubuje klasické knihy, ako tie od spisovateľky Jane Austenovej. „Povedala som, že tie knihy zbožňujem. Myslela som si, že je to dobré,“ uviedla Paková, na čo jej bolo zamestnancami vysvetlené, že klasickí autori mali „koloniálne myslenie“ a že to boli „rasisti“ či „svätuškári“.

Ešte horšie boli pre Jon-mi bežné predmety, ktoré boli podľa nej prelezené protiamerickou propagandou – vraj nápadne podobnou tej, s ktorou vyrastala v KĽDR. Iný problém predstavovala problematika rodovej rovnosti, ktorá sa na amerických univerzitách dostala všade – aj do jazyka.

„Angličtina je môj tretí jazyk. Naučila som sa ho až ako dospelá. Niekedy sa pomýlim pri ‚on‘ a ‚ona‘, a teraz odo mňa žiadajú, aby som niekoho nazývala ‚oni‘? Ako to mám dočerta vložiť do svojich viet?“ pýta sa aktivistka, ktorá celú situáciu označila za chaos a spoločenský rozklad.

Šialenosť horšia ako v KĽDR

„Ani Severná Kórea nie je takto šialená. KĽDR bola veľmi šialená, ale nie až takto,“ myslí si Paková, ktorá sa podľa svojich slov jednoducho naučila „držať hubu“, aby si nerobila na škole problémy a mohla ju úspešne vyštudovať.

Skritizovala tiež všadeprítomné vyhlásenia amerických študentov o tom, ako sú utláčaní a koľko nespravodlivosti sa im deje. „Nevedia, aké ťažké je to byť slobodný,“ podotýka aktivistka, ktorej rodina zažila peklo, aby sa dostala zo Severnej Kórei.

Jon-mi Paková prešla ako 13-ročná s matkou cez zamrznutú rieku Ja-lu, tvoriacu hranicu medzi KĽDR a Čínou. Tam ich zajali prevádzači ľudí, ktorí ich predali do otroctva. S pomocou kresťanských misionárov sa im podarilo utiecť do Mongolska, kde pešo prešli cez púšť Gobi. Následne sa im podarilo nájsť útočisko v Južnej Kórei.

Komunistický raj

„Ja som sama nič nedokázala, mnoho ďalších ľudí bojovalo tvrdšie ako ja, a neprežili to,“ spomína Paková. O svojej ceste na slobodu napísala i pamäte nazvané Aby som prežila, ktoré vydala v roku 2015.

Americké vysoké školstvo obvinila, že ničí schopnosť ľudí myslieť kriticky. Opisuje, ako v KĽDR verila, že ich vodca Kim Jong-un hladuje, napriek tomu, že patrí medzi najtučnejších ľudí v krajine. Nemala potrebné kritické myslenie, aby si spojila dve a dve dohromady.

„Toto sa presne deje v Amerike. Ľudia vidia veci, ale úplne stratili schopnosť kriticky myslieť,“ podotýka Paková. Považuje za šokujúce, že aj keď majú ľudia v USA prístup k internetu, prístup k mnohým veľkým mysliteľom, napriek tomu si podľa jej slov dobrovoľne nechajú vymyť mozgy.

„Zákony tu neplatia, nie je tu žiadna morálka, nič nie je už dobré ani zlé, je to úplný chaos. To je zrejme to, čo chcú, zničiť každú jednu vec a prestavať to na komunistický raj,“ zakončila aktivistka.


Dosah konsolidačného balíčka najviac zaujíma rodiny. K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispejú zmeny, ktoré nesporne patrili v poslednom období k tým najdiskutovanejším – úprava rodičovského dôchodku, zmeny v DPH…
Prejsť na článok