Preskočiť na obsah
  |  

Rusi vyhlásili, že obsadili strategické mesto Kurachove. Kyjev to zatiaľ nepotvrdil

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že dobytie mesta umožní ruským silám „urýchlene" obsadiť zvyšok ukrajinskej Doneckej oblasti.

Ministerstvo obrany Ruskej federácie na sieti Telegram napísalo, že ruské jednotky „úplne oslobodili mesto Kurachove – najväčšiu obývanú oblasť v juhozápadnej časti Donbasu".

Získanie kontroly nad mestom Kurachove v Doneckej oblasti podľa ruského ministerstva „výrazne sťažilo logistickú a technickú podporu" ukrajinských jednotiek.

Ruský rezort obrany vyhlásil, že ukrajinské sily z mesta vytvorili „silnú opevnenú oblasť s rozvinutou sieťou dlhodobých palebných pozícií a podzemných komunikácií," píše AFP. Mesto nazývajú „dôležitým logistickým uzlom".

Kyjev však túto informáciu nepotvrdil. Ukrajinský server RBK-Ukrajina v pondelok ráno napísal, že ruské invázne jednotky v Kurachove útočia. "Prebiehajú opatrenia na odhalenie a zničenie nepriateľských útočných skupín, ktoré sa snažia preniknúť do našich bojových útvarov," vyhlásila ukrajinská armáda, informuje AFP.

Ukrajinský generálny štáb na sociálnej sieti Facebook oznámil, že jeho jednotky "odrazili 27 útokov v sektore Kurachove".

Toto priemyselné mesto, ktoré malo pred začiatkom ruskej invázie približne 22-tisíc obyvateľov, sa nachádza pri vodnej nádrži.

Kurachove leží približne 30 kilometrov od Pokrovska, dôležitého ukrajinského logistického uzla, ku ktorému ruské jednotky už niekoľko mesiacov postupujú, píše Reuters.

Agentúra Reuters tvrdí, že Rusko po takmer troch rokoch vojny kontroluje približne pätinu ukrajinského územia. Avšak nečakaný úspech ukrajinských jednotiek, ktoré v auguste vpadli do ruskej Kurskej oblasti a obsadili tam časti územia, môže podľa Reuters posilniť pozíciu Ukrajiny v prípadných budúcich rokovaniach.

(tasr, lup)

  |  

V niektorých zariadeniach sociálnych služieb sa situácia nemení k lepšiemu

Za závažné zistenia pri monitorovacích návštevách zameraných na dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím (ZP) považuje Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím Stavrovská (ÚKOZP) neplnenie navrhnutých opatrení.

„Ako opakované nedostatky sa ukázali aj v minulom roku používanie obmedzovacích prostriedkov tak v zdravotníckych zariadeniach, ako aj zariadeniach sociálnych služieb, obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony klientov zariadení sociálnych služieb, obmedzovanie klientov v slobode pohybu a nerešpektovanie súkromia klientov," vysvetlila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.

V minulom roku vykonal ÚKOZP celkovo 21 monitorovacích návštev zameraných na dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím, z toho deväť v zdravotníckych zariadeniach (ústavnej psychiatrickej starostlivosti), deväť v zariadeniach sociálnych služieb (s celoročným pobytom) a tri v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody.

Z deviatich monitorovacích návštev v zariadeniach sociálnych služieb bolo šesť opakovaných a zameraných na monitorovanie plnenia opatrení na nápravu zistených porušení práv osôb so zdravotným postihnutím navrhnutých už v minulosti z predchádzajúcich monitoringov.

Cieľom ÚKOZP je podľa Stavrovskej reflektovať čo najlepší záujem a dosah na osoby so ZP, ktorým je poskytovaná sociálna služba.

(tasr)

  |  

Väčšinou ide o spaľovanie oblečenia z atómových elektrární, hovorí Taraba o likvidácii jadrového odpadu

Zrušenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu zo zahraničia nebolo podľa šéfa rezortu aktivitou ministerstva životného prostredia.

„Ide o poslaneckú iniciatívu, ku ktorej sa ministerstvo životného prostredia nepripája," poznamenal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Vysvetlil, že medzi štátmi platí zákon, že množstvo rádioaktívneho odpadu, ktoré príde na územie nejakého štátu, sa musí rovnať radiácii, ktorá štát opustí. „Ak dochádza k spracovávaniu rádioaktívneho odpadu, že sa napríklad zmenší jeho objem, ale nezmenší sa radiácia, tak je to proces mechanického charakteru a nepredstavuje žiaden následok pre životné prostredie. Nič nejde do okolia," priblížil. Taraba doplnil, že ide poväčšine o spaľovanie oblečenia z jadrových elektrární.

Slovensko podľa ministra investovalo v minulosti veľké peniaze do vybudovania zariadenia na spracovanie rádioaktívneho odpadu. „Vydanie EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa udialo za Jána Budaja v roku 2022. Tí, ktorí sa dnes k tomu vyjadrujú a kritizujú toto rozhodnutie, tak sú presne tí istí, ktorí tento proces v minulosti povolili a schválili," tvrdí.

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) mala zo spracovania rádioaktívneho odpadu miliónové príjmy, ktoré šli do štátnych rúk, povedal šéf envirorezortu. „Tie zariadenia tu sú, len sa teraz nevyužívajú napriek tomu, že majú povolenia a používajú sa zariadenia v iných štátoch. Slovensko prichádza o veľké príjmy vo veci, kde bolo niekedy veľkým lídrom," podotkol.

Parlament v novembri schválil návrh, podľa ktorého sa bude môcť na Slovensko opäť dovážať rádioaktívny odpad zo zahraničia. Zmena prišla cez pozmeňujúci návrh k zákonu o kritickej infraštruktúre. Dovoz rádioaktívneho odpadu je podľa poslancov bežnou podnikateľskou aktivitou, „ktorá za dodržania prísnych bezpečnostných opatrení nie je žiadnym medzinárodným alebo európskym právnym aktom explicitne zakázaná".

Na Slovensku sa veľkým priemyselným spracovávaním rádioaktívnych odpadov zaoberá len JAVYS, ktorá spaľovala tento odpad z Talianska, Česka a Nemecka. Zákaz dovozu zaviedlo MŽP v roku 2021 po dohode s rezortom hospodárstva.

(tasr)

  |  

Taiwan podozrieva Čínu z útoku na podmorský kábel. O pomoc už požiadal EÚ

K incidentu došlo neďaleko severného pobrežia Taiwanu, keď ľudia z lode Shunxin-39, ktorá má registráciu v Kamerune, prerezali medzinárodný podmorský kábel.

Taiwanská pobrežná stráž sa pokúsila nalodiť na plavidlo, ale nepriaznivé počasie im to znemožnilo, a loď pokračovala v plavbe do Južnej Kórei.

Aj keď loď pláva pod kamerunskou vlajkou, je prepojená so spoločnosťou Jie Yang Trading Limited, ktorá patrí čínskemu občanovi Guo Weniemu. Tento incident je jedným z mnohých, ktoré Taiwan zaznamenal v posledných rokoch, pričom krajina ešte nedokázala definitívne určiť pôvodcu útokov na podmorské káble.

Taiwanské telekomunikačné spoločnosti, ako napríklad Chunghwa Telecom uviedli, že napriek poškodeniu kábla Trans-Pacific Express sa podarilo presmerovať telekomunikačnú prevádzku na iné trasy, a služby pokračujú bez prerušenia.

Podobné útoky na podmorské káble sa v poslednom období čoraz častejšie vyskytujú, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu. V súvislosti s tým Taiwan požiadal Európsku úniu o pomoc pri vyšetrovaní týchto incidentov.

(lup)

  |  

Blinken: Rusko vymenilo rozširovanie vesmírnej spolupráce so Severnou Kóreou za vojenskú pomoc

Zopakoval tiež nedávne tvrdenie veľvyslankyne USA pri OSN o tom, že podľa Washingtonu Rusko „môže byť blízko" oficiálnemu uznaniu Severnej Kórey ako jadrovej veľmoci.

„KĽDR už dostáva ruské vojenské vojenské vybavenie a výcvik. Teraz máme dôvod domnievať sa, že Moskva má v úmysle poskytnúť Pchjongjangu pokročilú vesmírnu a satelitnú technológiu," povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na tlačovej konferencii v Soule.

Blinken spolu s juhokórejským rezortným kolegom Čcho Tche-julom odsúdil pondelkové odpálenie balistickej rakety KĽDR. Konštatoval, že ide o ďalšie porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Šéf americkej diplomacie tiež povedal, že pozícia Ukrajiny v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti, kde Kyjev podľa Moskvy spustil novú protiofenzívu, je veľmi dôležitá pre prípadné budúce rokovania.

Vyjadril okrem toho presvedčenie, že dohoda o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy sa dosiahne, no možno až po odchode doterajšieho amerického prezidenta Joea Bidena z funkcie 20. januára.

Podľa Blinkena, ktorý sa vlani opakovane, no neúspešne pokúsil prímerie sprostredkovať, bude Bidenova administratíva pracovať „každú minútu každého dňa" na dohode o prepustení izraelských rukojemníkov zadržiavaných militantmi v Gaze.

(tasr)

  |  

Voľby na Ukrajine budú až po vojne alebo legislatívnych zmenách, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident vyhlásil, že parlamentné voľby na Ukrajine nie sú možné počas vojnového stavu.

V rozhovore pre amerického podcastera Lexa Friedmana Zelenskyj vysvetlil, že spoločnosť voľby počas vojny nepodporuje. Upozornil aj na praktické prekážky, ako zabezpečenie možnosti hlasovania pre 8,5 milióna Ukrajincov v zahraničí či pre ľudí na okupovaných územiach.

„Milióny ľudí na okupovaných územiach. Čo robiť s týmito ľuďmi? A ako hlasovať bez milióna vojakov? To je nemožné,“ povedal prezident.

Zelenskyj tiež poznamenal, že alternatívou by mohlo byť zavedenie hlasovania cez internet. Táto myšlienka však čelí obavám z kybernetických útokov a bezpečnostných rizík.

Voľby podľa prezidenta môžu prebehnúť len v súlade so zákonom, a to buď po ukončení vojnového stavu, alebo po dohode poslancov na zmenách volebného systému, čo však považuje za náročné.

(lup)