Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Scholz nevylučuje spoluprácu s bývalým koaličným partnerom

Olaf Scholz a Christian Lindner sa po rozpadne koalície navzájom obvinili zo zodpovednosti za to, že vláda nedokončila svoje tretie funkčné obdobie

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že po nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách nevylučuje partnerstvo so Slobodnou demokratickou stranou (FDP), ktorá v minulom roku opustila jeho trojkoalíciu.

Predčasné voľby do nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa budú konať 23. februára, vyvolal koniec koalície zloženej zo Scholzovej Sociálnodemokratickej strany (SPD), Zelených a liberálov z FDP po tom, čo Scholz pre nezhody odvolal ministra financií Christiana Lindnera z FDP. Liberáli následne trojkoalíciu opustili, Scholz tak zostal na čele menšinovej vlády.

„Proti FDP vo všeobecnosti nič nemám," povedal nemecký kancelár pre týždenník Stern. "Občania rozhodujú a my politici sa musíme vyrovnať s výsledkom," odpovedal Scholz na otázku, či by zvažoval ďalšiu koalíciu s FDP v prípade, že by Lindner nebol jej súčasťou.

Lindner v reakcii na kancelárove najnovšie tvrdenia na sieti X napísal, že „ho nepresvedčil program a štýl Scholzovej SPD". Stranu zároveň obvinil zo zodpovednosti za zlý stav Nemecka.

Líder FDP povedal, že preferuje koalíciu s konzervatívnym blokom CDU/CSU. FDP v súčasnosti hrozí, že sa po voľbách nedostane do parlamentu. V prieskumoch verejnej mienky totiž dosahuje len tri až štyri percentá. Na to, aby sa dostala do Bundestagu potrebuje minimálne päť percent hlasov.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

NATO vyslalo na ochranu podmorských káblov v Baltiku flotilu lodí

Krok prichádza ako reakcia na pretrhnutie elektrického kábla medzi Fínskom a Estónskom a štyroch telekomunikačných káblov počas Vianoc.

Severoatlantická aliancia vyšle do konca tohto týždňa približne desať plavidiel na ochranu dôležitej podmorskej infraštruktúry v Baltskom mori. Lode zostanú na mori do apríla a budú umiestnené v blízkosti energetických a dátových káblov, aby zabránili prípadným pokusom o sabotáž.

Fínsko v súčasnosti vedie trestné vyšetrovanie ropného tankera Eagle S, ktorý je súčasťou moskovskej „tieňovej flotily“ a ten je podozrivý zo spôsobenia škôd. Fínske orgány vyhlásili, že na morskom dne našli stopy po vlečení kotvy, ktoré zrejme pochádzajú z ruského plavidla.

Estónsko spustilo vlastnú námornú operáciu na ochranu elektrického kábla Estlink-2, ktorým sa prenáša elektrická energia medzi Fínskom a Estónskom.

Incident vyvolal v Európe rozruch a generálny tajomník NATO Mark Rutte prisľúbil „posilnenie vojenskej prítomnosti v Baltskom mori“.

(mja)

Minúta  |  

Vedenie Volkswagenu sa zriekne veľkej časti svojich platov

Programy znižovania nákladov a najnovšia dohoda o mzdách majú znížiť náklady o viac ako 4 miliardy eur ročne, z tejto sumy pripadá 1,5 miliardy eur na úspory na strane mzdových nákladov.

Vedenie automobilky Volkswagen (VW) sa zriekne veľkej časti svojich miezd, aby tým prispelo k celkovému zníženiu nákladov v rámci koncernu.

Vedenie by malo do roku 2030 prispieť celkovou sumou viac ako 300 miliónov eur, informoval člen predstavenstva VW pre ľudské zdroje Gunnar Kilian pre denník Braunschweiger Zeitung. Koľkých manažérov sa rozhodnutie týka, nešpecifikoval, a nevyčíslil ani finančný príspevok predstavenstva. Konštatoval len, že je "neúmerný" vo vzťahu k príspevku manažmentu a zamestnancov.

Krátko pred Vianocami sa spoločnosť a odborová organizácia IG Metall po dlhých vyjednávaniach dohodli na reštrukturalizačnom programe, ktorý počíta so zrušením 35-tisíc pracovných miest v Nemecku do roku 2030. VW zamestnáva v Nemecku celkovo približne 130-tisíc ľudí.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Trump nevylučuje vojenský nátlak na Panamu či Grónsko. Od členov NATO chce na obranu 5 percent HDP

Donald Trump, ktorý bude inaugurovaný 20. januára 2025, to vyhlásil na tlačovej konferencii, keď odpovedal na otázku novinára.

Zvolený americký prezident Donald Trump v utorok odmietol vylúčiť použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na získanie Panamského prieplavu a Grónska. O oboch hovorí, že by mali byť pod kontrolou Spojených štátov, ktoré ich podľa neho potrebujú v záujme svojej "ekonomickej bezpečnosti".

"(K žiadnemu vojenskému zásahu) sa nechystám zaviazať. Môže sa však stať, že bude treba niečo urobiť," povedal na tlačovej konferencii Trump. Na priamu otázku, či vie vylúčiť použitie "vojenského alebo ekonomického nátlaku" na dosiahnutie svojho cieľa získať Panamský prieplav a Grónsko, odpovedal "nie".

Trumpov syn priletel do Grónska. Odmieta, že by ho chcel kúpiť

Mohlo by Vás zaujímať Trumpov syn priletel do Grónska. Odmieta, že by ho chcel kúpiť

Tvrdí, že Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, USA potrebujú "pre účely národnej bezpečnosti". Panamský prieplav zase označil za "životne dôležitý" pre Spojené štáty, avšak "prevádzkuje ho Čína".

Stanica CNN k tomu poznamenala, že Trump sa takto vyjadril aj napriek predvolebným sľubom, že po zložení prísahy sa vyhne vojnám. "Nezačnem žiadnu vojnu," vyhlásil Trump počas svojho víťazného prejavu vo voľbách v roku 2024. "Vojny sa chystám zastaviť," dodal.

Vrátil sa aj ku Kanade

Na utorkovej tlačovej konferencii ďalej vyhlásil, že proti Kanade nepoužije vojenskú silu, pohrozil jej však silou ekonomickou. Trump Kanade už predtým po odstúpení tamojšieho premiéra Justina Trudeaua navrhol, aby sa pripojila k Spojeným štátom.

"Kanada a Spojené štáty, to by bolo niečo. Zbavíte sa tejto umelo nakreslenej hranice... Bolo by to oveľa lepšie aj pre národnú bezpečnosť. Kanadu v podstate chránime my," povedal v utorok.

Trump po Trudeauovej rezignácii opäť vyzval na pripojenie Kanady k USA

Mohlo by Vás zaujímať Trump po Trudeauovej rezignácii opäť vyzval na pripojenie Kanady k USA

O postavení susednej krajiny si Trump robí žarty už od novembrového stretnutia s Trudeauom vo svojej rezidencii Mar-a-Lago na Floride. Táto vopred neohlásená schôdzka sa uskutočnila po tom, ako pohrozil, že zavedie 25-percentné clo na všetok kanadský tovar. Ako dôvod uviedol, že Kanada nedokáže vyriešiť problémy s drogami ani migráciou na spoločnej hranici a Spojené štáty s ňou majú obchodný deficit vo výške 100 miliárd dolárov.

Budúci prezident USA v utorok okrem iného avizoval "zlatý vek Ameriky". Popri tom by rád premenoval aj "Mexický záliv na Americký, ktorý má krásny prstenec, pokrývajúci veľké územie. Americký záliv je krásny názov", zôraznil. Mexiko vyzval, aby zastavilo prílev migrantov do USA.

Členovia NATO by mali dávať na obranu päť percent HDP

Donald Trump tiež v utorok vyhlásil, že členské štáty NATO by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu z dvoch na aspoň päť percent HDP. Tvrdí tiež, že Severoatlantickú alianciu zachránil a bez neho by neexistovala. Informujú o tom agentúra AFP a stanica Sky News.

"Všetci si to môžu dovoliť. Mali by dávať päť percent, nie dve percentá," povedal Trump na tlačovej konferencii.

Novozvolený prezident je podľa AFP dlhodobo skeptický voči spojencom v NATO. V decembri im znova pohrozil, že USA z Aliancie pod jeho vedením odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí. Počas svojej predvolebnej kampane Trump spočiatku hovoril, že členské krajiny NATO by mali dávať na obranu najmenej tri percentá HDP.

Trump v utorok vyhlásil, že počas svojho prvého funkčného obdobia prinútil členské štáty dávať na obranu dve percentá HDP, informuje stanica Sky News. "Keby nebolo mňa, NATO by teraz neexistovalo," pokračoval. Dodal, že členské štáty dovtedy "neplatili svoje účty", ale on z nich "vytiahol" viac ako 680 miliárd dolárov. Podľa vlastných slov NATO zachránil, avšak ostatné členské krajiny Spojené štáty iba využívajú.

"Ak si budú platiť účty a ak budem vidieť, že s nami zaobchádzajú férovo, tak odpoveďou je, že by som určite v NATO zostal," dodal.

Členovia NATO si v roku 2023 stanovili minimálnu úroveň výdavkov vo výške dvoch percent HDP. Vojna Ruska na Ukrajine však podľa AFP prinútila alianciu posilniť svoje východné krídlo a zvýšiť výdavky.

Okrem Trumpa vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. V decembri povedal, že členské krajiny by mali míňať na obranu "oveľa viac ako dve percentá".

Trump zároveň povedal, že k vypuknutiu vojny na Ukrajine prispel svojím konaním aj americký prezident Joe Biden, keď sa rozhodol, že by mala mať možnosť vstúpiť do NATO – hoci ruský prezident Vladimir Putin s tým kategoricky nesúhlasil.

"Keď som počul, ako Biden vyjednáva, povedal som si, že z tohto bude vojna. A nakoniec aj bola," povedal Trump s tým, že to by sa nebolo stalo, ak by bol prezidentom on.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko a Maďarsko zaisťujú dve tretiny ukrajinského dovozu elektriny

Na rozdiel od Slovenska Maďarsko vypnutím dodávok elektrickej energie Kyjevu nehrozí.

Maďarsko a Slovensko zabezpečujú takmer dve tretiny ukrajinského dovozu elektriny, ktorý vlani výrazne vzrástol pre ruské údery na energetickú infraštruktúru. Česko obe krajiny istí – vlani zvýšilo svoj vývoz elektriny na Slovensko, ale aj do Maďarska. Informoval o tom hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, odvolávajúc sa na údaje serveru Portfolio.hu a Český štatistický úrad (ČSÚ).

„Ukrajina vlani výrazne zvýšila dovoz elektriny z EÚ. Jej najväčším dodávateľom sa stalo Maďarsko. Kyjev vlani zvýšil dovoz elektriny z EÚ 5,5-násobne v porovnaní s rokom 2023. Maďarsko zodpovedalo za takmer 40 percent celého ukrajinského dovozu elektriny," informoval podľa Kovandu maďarský finančný server Portfolio.hu.

Maďarsko výrazne zvýšilo svoj vývoz elektriny na Ukrajinu od vlaňajšej jari, keď ukrajinskú energetickú infraštruktúru poškodili ťažké letecké údery ruského vojska.

Slováci sú až druhí

Česko vlani od januára do októbra taktiež zvýšilo svoj vývoz elektriny na Slovensko, hoci mierne. Hodnota tohto exportu medziročne stúpla o 14 percent. Slovensko je pritom druhým najväčším zahraničným dodávateľom elektriny Ukrajine po Maďarsku.

„Budapešť s Bratislavou tak teraz spolu pokrývajú takmer dve tretiny významne navýšeného ukrajinského dovozu elektriny," podčiarkol Kovanda.

Dodal, že Slovensko hrozí Ukrajine vypnutím svojich dodávok elektriny, pretože k 1. januáru ukončila tranzit ruského zemného plynu na Slovensko, z menšej časti aj do Maďarska. Maďarsko však vypnutím elektriny Kyjevu nehrozí. Má prevažnú väčšinu dodávok plynu z Ruska zabezpečenú cez Turecko a Balkán. Ukrajina stále Maďarsku umožňuje tranzit ruskej ropy cez svoje územie.

Poľsko je pripravené

Poľsko je pripravené predávať Ukrajine viac elektriny, ak Slovensko preruší svoje dodávky. V utorok to uviedla poľská ministerka životného prostredia Paulina Hennig-Kloska.

"Poľsko bude schopné zvýšiť predaj elektriny na Ukrajinu za predpokladu, že Ukrajina vyjadrí takéto želanie," povedala ministerka pre verejnoprávnu televíziu TVP Info. Dodala, že správanie slovenského premiéra Roberta Fica "je proti Európe".

Reagovala na vyjadrenia predsedu slovenskej vlády, ktorý opakovane varoval Ukrajinu pred recipročnými opatreniami vrátane prerušenia dodávok elektriny, pretože Kyjev nepredĺžil zmluvu o tranzite ruského plynu do Európy.

Podľa ministerky Poľsko nepoznačilo rozhodnutie Kyjeva nepredĺžiť zmluvu, ktorej platnosť sa skončila 31. decembra. Spresnila, že Varšava má plyn zo Spojených štátov, Nórska a vlastnej produkcie. Ruský plyn už nedováža. Rozhodnutie Kyjeva preto nemá podľa nej na poľský trh negatívne účinky.

(tasr)

Minúta  |  

USA uvalili sankcie na šéfa Orbánovho kabinetu Antala Rogána

Rogán, ktorý je považovaný za najbližšieho spolupracovníka premiéra Viktora Orbána, bol podľa oznámenia rezortu financií USA zaradený na uvedený zoznam pre korupciu.

Meno šéfa kabinetu predsedu maďarskej vlády Antala Rogána sa objavilo na zozname osôb, ktoré majú byť sankcionované ministerstvom financií Spojených štátov, a to pre údajnú korupciu. Napísal to v utorok server telex.hu.

Zoznam zostavuje americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív OFAC, zahŕňa osoby, spoločnosti a organizácie pod kontrolou cieľových krajín, na ktoré boli z rôznych dôvodov uvalené finančné a ekonomické sankcie zo strany vlády USA.

Odchádzajúca administratíva amerického prezidenta Joea Bidena do poslednej chvíle odďaľovala rozhodnutie zaradiť Rogána na sankčný zoznam v rámci Magnitského globálneho sankčného programu. Zoznam pomenovaný po ruskom právnikovi Sergejovi Magnitskom je celosvetovým nástrojom, ktorý využívajú Spojené štáty proti osobám zodpovedným za porušovanie základných ľudských práv alebo za korupciu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.