Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump varoval Hamas pred vypuknutím pekla

Donald Trump žiada aby Hamas do jeho inaugurácie 20. januára prepustil zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.

„Nebude to dobré pre Hamas, úprimne povedané, nebude to dobré pre nikoho. Vypukne peklo. Nemusím viac hovoriť, ale je to tak," povedal Trump na tlačovej konferencii. Dodal, že k útoku palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra 2023 nemalo nikdy dôjsť.

Trumpov budúci vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff novinárom povedal, že pri rokovaniach o dohode, ktorá by viedla k prepusteniu rukojemníkov zadržiavaných v Gaze, dochádza k veľkému pokroku. V tejto súvislosti takisto podľa svojich slov dúfa, že dobré správy budú už pred Trumpovou inauguráciou 20. januára.

Októbrový útok Hamasu na Izrael vyvolal vojnu v Pásme Gazy, ktorá trvá už približne 15 mesiacov. Palestínske komandá vedené Hamasom vtedy podľa izraelských údajov zabili na juhu Izraela okolo 1200 ľudí a 251 ďalších uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy. Z nich 96 naďalej zostáva v palestínskej enkláve a približne tretina je podľa Izraela už po smrti.

(tasr, cnn)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že v Kurskej oblasti vedie bojové operácie

Ruská armáda cez víkend vyhlásila, že Ukrajina pripravuje "protiútok" v tejto oblasti, kam ukrajinské sily v auguste vpadli a obsadili časti územia.

Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že jej sily počas operácií v ruskej Kurskej oblasti podnikli "presný" útok na tamojšie ruské vojenské veliteľské stanovište.

Armáda Kyjeva vo svojom vyhlásení uviedla, že podnikla presný útok neďaleko dediny Belaja. Generálny štáb ukrajinskej armády v pôvodnej verzii vyhlásenia zverejneného na sieti Telegram oznámil, že Ukrajina "začala nové útočné operácie" v Kurskej oblasti. Toto vyhlásenie následne upravil a zmienku o "novej ofenzíve" odstránil.

„Tento útok je neoddeliteľnou súčasťou bojových operácií jednotiek ukrajinských obranných síl, ktoré vedú bojové operácie" v Kurskej oblasti, uviedol generálny štáb v upravenej verzii vyhlásenia.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho sily útočia na ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti. Vo svojom vyhlásení uviedlo šesť miest, kde údajne ruské jednotky porazili ukrajinské, a sedem ďalších vrátane jedného na ukrajinskej strane hranice, kde podľa tvrdenia ministerstva uskutočnili útoky na ukrajinské jednotky a techniku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na sieti X v súvislosti s bojmi v Kurskej oblasti vyhlásil, že Ukrajina „udržiava nárazníkovú zónu na ruskom území a aktívne tam ničí ruský vojenský potenciál".

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Zamestnanci McDonald's podávajú sťažnosti na obťažovanie, sú ich stovky

McDonald's v súčasnosti čelí týždenne až dvom žalobám za sexuálne zneužívanie.

Zamestnanci pobočiek spoločnosti McDonald's začali otvorene hovoriť, že už viac ako rok čelia sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu.

Jeden z 19-ročných pracovníkov, Matt, povedal pre britskú televíziu BBC, že niektorí jeho kolegovia sa báli chodiť do práce a že manažéri obchytávali iných zamestnancov.

Žena, ktorá vystupuje pod pseudonymom Claire, povedala, že vedúci zmeny ju požiadal o sexuálny styk výmenou za viac zmien. „Mala som 17 rokov a on mal vyše 30. Nečakala som, že sa niečo také stane. Bolo to úplne nevhodné,“ opísala Claire. Pracovala na základe zmluvy o výkone, čo ju podľa jej slov robilo závislou od rozhodnutí manažérov.

Britský úrad pre dohľad nad rovnosťou doposiaľ vypočul tristo nahlásených prípadov obťažovania.

Hovorca spoločnosti McDonald's však povedal, že spoločnosť v uplynulom roku vykonala „rozsiahle opatrenia“, aby zabezpečila, že má zavedené špičkové postupy na zaistenie bezpečnosti svojich zamestnancov.

(mja)

Minúta  |  

Scholz nevylučuje spoluprácu s bývalým koaličným partnerom

Olaf Scholz a Christian Lindner sa po rozpadne koalície navzájom obvinili zo zodpovednosti za to, že vláda nedokončila svoje tretie funkčné obdobie

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že po nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách nevylučuje partnerstvo so Slobodnou demokratickou stranou (FDP), ktorá v minulom roku opustila jeho trojkoalíciu.

Predčasné voľby do nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa budú konať 23. februára, vyvolal koniec koalície zloženej zo Scholzovej Sociálnodemokratickej strany (SPD), Zelených a liberálov z FDP po tom, čo Scholz pre nezhody odvolal ministra financií Christiana Lindnera z FDP. Liberáli následne trojkoalíciu opustili, Scholz tak zostal na čele menšinovej vlády.

„Proti FDP vo všeobecnosti nič nemám," povedal nemecký kancelár pre týždenník Stern. "Občania rozhodujú a my politici sa musíme vyrovnať s výsledkom," odpovedal Scholz na otázku, či by zvažoval ďalšiu koalíciu s FDP v prípade, že by Lindner nebol jej súčasťou.

Lindner v reakcii na kancelárove najnovšie tvrdenia na sieti X napísal, že „ho nepresvedčil program a štýl Scholzovej SPD". Stranu zároveň obvinil zo zodpovednosti za zlý stav Nemecka.

Líder FDP povedal, že preferuje koalíciu s konzervatívnym blokom CDU/CSU. FDP v súčasnosti hrozí, že sa po voľbách nedostane do parlamentu. V prieskumoch verejnej mienky totiž dosahuje len tri až štyri percentá. Na to, aby sa dostala do Bundestagu potrebuje minimálne päť percent hlasov.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

NATO vyslalo na ochranu podmorských káblov v Baltiku flotilu lodí

Krok prichádza ako reakcia na pretrhnutie elektrického kábla medzi Fínskom a Estónskom a štyroch telekomunikačných káblov počas Vianoc.

Severoatlantická aliancia vyšle do konca tohto týždňa približne desať plavidiel na ochranu dôležitej podmorskej infraštruktúry v Baltskom mori. Lode zostanú na mori do apríla a budú umiestnené v blízkosti energetických a dátových káblov, aby zabránili prípadným pokusom o sabotáž.

Fínsko v súčasnosti vedie trestné vyšetrovanie ropného tankera Eagle S, ktorý je súčasťou moskovskej „tieňovej flotily“ a ten je podozrivý zo spôsobenia škôd. Fínske orgány vyhlásili, že na morskom dne našli stopy po vlečení kotvy, ktoré zrejme pochádzajú z ruského plavidla.

Estónsko spustilo vlastnú námornú operáciu na ochranu elektrického kábla Estlink-2, ktorým sa prenáša elektrická energia medzi Fínskom a Estónskom.

Incident vyvolal v Európe rozruch a generálny tajomník NATO Mark Rutte prisľúbil „posilnenie vojenskej prítomnosti v Baltskom mori“.

(mja)

Minúta  |  

Vedenie Volkswagenu sa zriekne veľkej časti svojich platov

Programy znižovania nákladov a najnovšia dohoda o mzdách majú znížiť náklady o viac ako 4 miliardy eur ročne, z tejto sumy pripadá 1,5 miliardy eur na úspory na strane mzdových nákladov.

Vedenie automobilky Volkswagen (VW) sa zriekne veľkej časti svojich miezd, aby tým prispelo k celkovému zníženiu nákladov v rámci koncernu.

Vedenie by malo do roku 2030 prispieť celkovou sumou viac ako 300 miliónov eur, informoval člen predstavenstva VW pre ľudské zdroje Gunnar Kilian pre denník Braunschweiger Zeitung. Koľkých manažérov sa rozhodnutie týka, nešpecifikoval, a nevyčíslil ani finančný príspevok predstavenstva. Konštatoval len, že je "neúmerný" vo vzťahu k príspevku manažmentu a zamestnancov.

Krátko pred Vianocami sa spoločnosť a odborová organizácia IG Metall po dlhých vyjednávaniach dohodli na reštrukturalizačnom programe, ktorý počíta so zrušením 35-tisíc pracovných miest v Nemecku do roku 2030. VW zamestnáva v Nemecku celkovo približne 130-tisíc ľudí.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.