Novozvolený prezident sa dožadoval, aby newyorský sudca Juan Merchan nevyhlásil trest v prípade podplácania pornoherečky Stormy Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť pred jeho inauguráciou.
Súd, v ktorom majú väčšinu konzervatívni sudcovia, rozhodol najtesnejšou väčšinou päť ku štyrom. Proti žiadosti Donalda Trumpa teda hlasovali aj konzervatívci: predseda súdu John Roberts a sudkyňa Amy Coneyová Barrettová.
Sudcovia v stanovisku väčšiny podľa AFP uviedli, že Trumpovo odsúdenie nebude predstavovať vážnu prekážku pre vykonávanie jeho právomocí, keďže Merchan vopred uviedol, že Trumpovi neudelí trest odňatia slobody, pokutu ani podmienku. Trumpove argumenty proti rozsudku sa pritom podľa nich môžu riešiť v rámci riadneho odvolacieho konania.
Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade vyplatenia 130-tisíc dolárov Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov. Trump všetky obvinenia v prípade odmieta.
Najvyšší súd USA v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú "absolútnu imunitu" v súvislosti s výkonom funkcie a "prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností".
Sudca Merchan však v predošlom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o imunite v súvislosti s výkonom oficiálnych aktov sa na tento prípad nevzťahuje, keďže súdny proces sa týkal "plne neoficiálneho správania, v ktorom nemá nárok na imunitu", uviedla svojho času stanica CNN.
Odchádzajúci minister zahraničných vecí USA sa vo štvrtok v Ríme na svojej poslednej zahraničnej ceste vo funkcii stretol s viacerými rezortnými kolegami z európskych štátov.
Na rokovaniach v Ríme sa zúčastnili aj minister zahraničných vecí Británie David Lammy a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová spolu s vysokými predstaviteľmi Francúzska a Nemecka.
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani pred začiatkom rokovaní uviedol, že západné mocnosti sa mesiac po zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada usilujú o "stabilnú a jednotnú Sýriu."
AFP však pripomína, že obavy v uplynulých týždňoch vyvolávajú najmä hrozby Turecka voči sýrskym milíciám, ktoré kontrolujú rozsiahle územia na severe a východe Sýrie. Iba vo štvrtok zahynulo pri útokoch Turecka a ním podporovaných skupín na pozície Kurdov 37 ľudí.
Antony Blinken už skôr uviedol, že ďalší konflikt "by bol v hlbokom rozpore so všetkým pozitívnym, čo sa v Sýrii deje." Odchádzajúci šéf americkej diplomacie ozrejmil, že USA budú "tvrdo pracovať" na tom, aby sa predišlo ďalšej eskalácii.
Jednou z diskutovaných tém boli aj sankcie uvalené na Sýriu. "Musíme sa zaoberať otázkou sankcií. Nie sú samozrejmosťou, pretože politická situácia sa zmenila," vyhlásil Tajani.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot v stredu deklaroval, že niektoré sankcie "by sa mohli rýchlo zrušiť." Spojené štáty tento týždeň uviedli, že zmiernia sankcie týkajúce sa základných služieb. Pred akýmkoľvek širším zrušením sankcií si však počkajú na ďalší vývoj.
Blinken, ktorý viedol americké ministerstvo zahraničných vecí počas celého štvorročného funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena vo funkcii skončí po inaugurácii Donalda Truma 20. januára. Ten za šéfa americkej diplomacie nominoval floridského senátora Marca Rubia.
Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko.
Americký miliardár Elon Musk vo štvrtok vyzval Nemcov, aby v predčasných voľbách 23. februára volili Alternatívu pre Nemecko (AfD). Urobil tak počas živého vysielania na svojej sieti X s líderkou AfD Alice Weidelovou. Rozhovor prebiehal v angličtine.
Najbohatší muž sveta Weidelovú počas vysielania predstavil ako "hlavnú kandidátku na post kancelárky Nemecka". AfD má však zanedbateľnú šancu zostaviť vládu vzhľadom na skutočnosť, že s ňou odmietli spolupracovať ostatné strany, aj keď má podľa prieskumov silnú podporu.
Obaja sa zhodli na tom, že Nemecko brzdí "šialená" energetická politika, nadmerná byrokracia a nekontrolovaná migrácia. Musk už predtým ako generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Motors, ktorá má pri Berlíne veľký závod, tvrdil, že jeho investície v Nemecku mu dávajú právo vyjadrovať sa k stavu krajiny.
"Nemecko môže zachrániť len AfD. Bodka. Ľudia naozaj musia podporiť AfD, inak sa situácia v Nemecku veľmi, veľmi zhorší," povedal Musk a Weidelovú označil za veľmi rozumnú osobu, ktorej strana "nenavrhuje nič poburujúce".
Weidelová povedala, že príležitosť hovoriť s Muskom bola prvou za uplynulých desať rokov, keď mohla povedať svoj názor pre prerušovania zo strany médií, ktoré sú podľa jej slov voči nej zaujaté.
"Ľudia radi cenzurujú veci, s ktorými nesúhlasia," tvrdil Musk, keď sa s Weidelovou zhodol po tom, čo obaja prirovnali zaobchádzanie médií a nemeckých politikov s AfD k zaobchádzaniu nacistického vodcu Adolfa Hitlera s ľuďmi, ktorí obhajovali Židov.
Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko. Vyčítala jej predovšetkým rozhodnutia v oblasti migračnej politiky v roku 2015 v čase prílevu migrantov zo Sýrie a iných krajín. Merkelová podľa nej hranice údajne otvorila proti vôli Nemcov.
Weidelová takisto kritizovala aj Merkelovej politiku v oblasti energetiky vrátane kroku postupne ukončiť využívanie jadrovej energie v Nemecku. Musk sa v tejto súvislosti označil za veľkého zástancu obnoviteľných zdrojov energie a rozhodnutie zatvoriť jadrové elektrárne označil za "tragické". Naopak, Nemecko by podľa jeho slov malo zmeniť smer a výrobu atómovej energie zvýšiť.
Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti.
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vo štvrtok schválila návrh zákona, na základe ktorého majú byť uvalené sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC). Tento návrh schválila na protest proti vydaniu zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.
Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti. Na základe zákona budú uvalené sankcie na každého cudzinca, ktorý vyšetruje, zatkne, zadrží alebo stíha občanov USA alebo občanov ich spojeneckých krajín vrátane Izraela, ktoré nie sú členmi ICC.
"Tento súd sa prostredníctvom vykonštruovaného procesu usiluje zatknúť premiéra nášho významného spojenca Izraela," vysvetlil dôvod návrhu pred hlasovaním Brian Mast, republikánsky predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov.
Líder republikánskej väčšiny v Senáte John Thune avizoval, že zákon čoskoro pôjde na hlasovanie do Senátu, aby ho mohol zvolený prezident Donald Trump podpísať čo najskôr po nástupe do funkcie.
ICC v novembri minulého roka oznámil, že vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na Netanjahua, Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Muhammada Dajfa. ICC zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na odmietavý postoj Izraela k jurisdikcii súdu na svojom území.
Izrael odmieta obvinenia, že by počas vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy páchal vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Snemovňa reprezentantov odhlasovala rovnaký návrh zákona ešte v júni, avšak Senát, ktorý v tom čase ovládala demokratická väčšina, sa týmto návrhom nikdy nezaoberal.
Herečka svoj postoj odôvodnila stavom kultúry na Slovensku, ktorý považuje za alarmujúci.
„Oslovili ma, slušne som sa poďakovala a odmietla. Nemám potrebu prevziať toto ocenenie v situácii, v akej sa momentálne nachádza kultúra na Slovensku,“ uviedla Studenková pre Denník N.
Studenková patrí medzi kritikov aktuálnej situácie v kultúre, ktorú označila za „neriešenú a stále sa zhoršujúcu“.
„Keby to bolo za iných okolností, považovala by som to za česť, ale v súčasnej situácii som to urobiť nemohla,“ zdôraznila herečka, ktorá bola dlhoročnou členkou Činohry Slovenského národného divadla.
Po prvom odvolaní Mateja Drličku z funkcie riaditeľa SND však z divadla odišla, pričom poukázala na údajný politický vplyv na vedenie kultúrnych inštitúcií.
Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen vo štvrtok na platforme X oznámil, že so slovenským premiérom Robertom Ficom mali „dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu".
„O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni so Slovenskom a Ukrajinou," uviedol Jörgensen na platforme X, čím v podstate potvrdil Ficove slová z tlačovej konferencie. Aj Fico spomenul zriadenie pracovnej skupiny, v ktorej záujmy Slovenska bude zastupovať ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Ministerka sa vo štvrtok rovnako zúčastnila na rokovaniach v Bruseli s eurokomisárom Jörgensenom a zástupcami Generálneho direktoriátu Európskej komisie pre energetiku.
Jörgensen vo svojom vyhlásení zdôraznil, že „zatiaľ čo pre EÚ neexistuje žiadny problém s bezpečnosťou dodávok plynu", s Ficom na bilaterálnom stretnutí diskutoval práve o ekonomických obavách Slovenska a upozornil, že spolu s premiérom SR pripravili k tejto otázke spoločné vyhlásenie.
„Mali sme dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni medzi Slovenskom a Európskou komisiou. V tejto súvislosti sme sa dohodli, že zriadime pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá bude sledovať a identifikovať možnosti na základe spoločného hodnotenia situácie s cieľom zistiť, ako môže EÚ pomôcť," tak znie kompletný text spoločného vyhlásenia komisára Jörgensena a premiéra Fica.
Predseda vlády SR v tejto súvislosti pripomenul, že jeho vláda je pripravená po 24 hodín a sedem dní v týždni „dať do toho všetku energiu". Saková v Bruseli novinárom pripomenula, že počas vlaňajška jej ministerstvo vyvinulo maximálne úsilie na zaistenie dodávok plynu tranzitom cez Ukrajinu, a zdôraznila, že jej rezort túto nádej nestráca.
„Chceme, aby Slováci a slovenský priemysel mali dostatok energií a za dostupné ceny. Na túto sezónu a na tento rok sme pripravení, máme dostatok plynu v zásobníkoch, máme podpísané diverzifikačné kontrakty na dodávky plynu cez rôzne tranzitné sústavy. Nie, nevzdávame sa, naopak, ďalej budeme rokovať, aj na úrovni Európskej komisie, aj s ukrajinskou stranou, aj s inými partnermi, aby sa dodávky a tranzit plynu cez Ukrajinu obnovili," opísala situáciu Saková. Dodala, že obnovenie dodávok plynu touto cestou bude aj v prospech ďalších krajín strednej Európy.
Odkázala, že slovenská strana je od budúceho pondelka pripravená diskutovať o tejto situácii „na každom možnom stretnutí", pričom „bude hľadať riešenie, ktoré je výhodné pre Ukrajinu, pre Slovensko a pre celý stredoeurópsky región".
Podľa kontroverzného influencera má strana Bruv "obnoviť hodnoty Británie"
Medzi hlavné body programu patrí reforma verejnoprávnej stanice BBC, národná bitcoinová rezerva a zavedenie referend na týždennej báze. Zároveň plánuje zriadenie deportačných centier pre migrantov, ktorí spáchajú trestné činy. V oblasti boja proti kriminalite strana presadzuje „nulovú toleranciu“ voči násilným trestným činom.
Bruv je britský slangový výraz pre slovo „brat," no Tate za písmena dosadil slová „Britain restoring underlying values," teda Británia obnovuje základné hodnoty.
Tate, ktorý má rovno premiérske ambície a v minulosti voči nemu vzniesli obvinenia zo znásilnenia a obchodovania s ľuďmi, za štart svojej politickej kariéry zinkasoval veľkú vlnu kritiky a posmechu.
Mnohí označili návrhy za bizarné a populistické, pričom upozorňovali na Tateovu minulosť a jeho problémy so zákonom. Napriek kritike má Tate stále veľkú podporu medzi mladými ľuďmi, ktorí ho vnímajú ako rebela bojujúceho proti tradičným politickým štruktúram.
Labouristická poslankyňa Emily Darlingtonová, ktorú cituje portál London Economic, sa voči Tateovým plánom ostro ohradila. „Británia nepotrebuje premiéra, ktorý bol obvinený z takých závažných činov. Jeho program je výsmechom skutočných problémov našej krajiny," vyhlásila.
Andrew Tate, ktorý žije v Rumunsku, už predtým naznačil svoju ambíciu vstúpiť do politiky. Na sociálnej sieti X sa opýtal svojich sledovateľov, či by mal kandidovať na britského premiéra. Jeho strana Bruv však zatiaľ nie je registrovaná v britskej volebnej komisii.
Budúcnosť tohto projektu zostáva neistá, no už teraz je podľa mnohých pozorovateľov jasné, že Tateova politická kariéra bude sprevádzaná kontroverziami.
V Národnej katedrále vo Washingtone sa vo štvrtok konal štátny pohreb exprezidenta USA Jimmyho Cartera, ktorý zomrel 29. decembra 2024 vo veku 100 rokov.
Štvrtok bol v Spojených štátoch vyhlásený za deň smútku, pričom federálne úrady zostali zatvorené.
Hlavný smútočný prejav na štátnom pohrebe vo washingtonskej katedrále predniesol úradujúci prezident Joe Biden, ktorý vyzdvihol najmä Carterov „charakter, ktorý sa zdal byť z minulej éry, ale v skutočnosti ním videl jasne do budúcnosti."
Biden v prejave nepriamo kritizoval populistickú rétoriku republikána Donalda Trumpa, ako aj jeho snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb z roku 2020. „Máme povinnosť neposkytnúť nenávisti bezpečný prístav a postaviť sa... najväčšiemu hriechu zo všetkých - zneužitiu moci," zdôraznil Biden, ktorý 20. januára odovzdá úrad v Bielom dome Trumpovi.
S príhovormi vystúpili aj viacerí členovia Carterovej rodiny: jeden z jeho vnukov, Jason, opísal exprezidentovu lásku k prírode v rodnom štáte Georgia a dodal, že jeho starý otec „oslavoval majestát každého živého tvora".
Zaznela aj pocta od Carterovho republikánskeho predchodcu na poste prezidenta USA Geralda Forda. Ford síce zomrel v roku 2006, ale zanechal príhovor na počesť Cartera - svojho politického rivala, s ktorým sa časom spriatelili. Fordov príhovor prečítal jeho syn Steven.
Druhý podobný prejav v mene Carterovho už zosnulého viceprezidenta Waltera Mondalea prečítal jeho syn Ted.
Carterov štátny pohreb bol výnimočný aj tým, že sa na ňom zúčastnilo všetkých päť žijúcich amerických prezidentov: okrem Bidena aj George W. Bush, Bill Clinton, Barack Obama a Donald Trump. Prítomná bola aj viceprezidentka Kamala Harrisová a jej predchodca v úrade Mike Pence. Prítomný bol aj kanadský premiér Justin Trudeau.
Rakvu s telom z Washingtonu prevezú letecky do mesta Plains v štáte Georgia, kde Cartera pochovajú po boku jeho zosnulej manželky Rosalynn, ktorá zomrela v novembri 2023. Pochovaniu bude predchádzať súkromný pohrebný obrad v baptistickom kostole Maranatha, kde bývalý prezident vyučoval náboženstvo v nedeľnej škole.
Štátnym pohrebom sa v USA končí takmer týždeň smútku vyhláseného po Carterovej smrti. V súlade so zvyklosťami boli dňom Carterovej smrti štátne vlajky na 30 dní spustené na pol žrde na znak úcty. Zostanú tak aj počas Trumpovej inaugurácie - 20. januára, čo zvolený prezident kritizoval.
AFP pripomenula, že Carter bol počas svojho jediného funkčného obdobia v rokoch 1977 - 1981 vnímaný ako naivný a slabý prezident, no s odstupom rokov sa do popredia pri jeho hodnotení dostala jeho slušnosť a úspechy v zahraničnej politike - najmä vyjednanie prvej mierovej dohody medzi Izraelom a arabským štátom - Egyptom.
Známy bol aj podporou projektu Habitat for Humanity a obhajobou občianskych práv, práv žien a ochrany životného prostredia.
Za svoje projekty v humanitárnej oblasti a na ochranu ľudských práv a demokracie dostal Carter v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.
Belgický premiér Alexander De Croo vo štvrtok vyzval Európu, aby zachovala pokoj v súvislosti s „kontroverznými" tvrdeniami zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Jednou z lekcií z prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa je, že by ste nemali reagovať na všetko," povedal belgický predseda vlády. „Veľa vecí sa spustí len s cieľom začať diskusiu, ktorá nikam nevedie," upozornil De Croo.
Budúci americký prezident vyvolal v utorok rozruch, keď na tlačovej konferencii na novinársku otázku nevylúčil vojenský nátlak na získanie Panamského prieplavu a Grónska, ktoré je súčasťou Dánska už 600 rokov.
„Musíme si zachovať chladnú hlavu," povedal De Croo belgickým poslancom. „Nemali by sme reagovať na každú provokáciu, robili by sme to každý deň," pokračoval.
Belgický premiér bol podľa AFP dôraznejší, keď prišla reč na údajné zasahovanie amerického podnikateľa a Trumpovho spojenca Elona Muska do európskej politiky.
Agentúra Belga konštatuje, že americký miliardár využíva svoju sociálnu sieť X, aby prezentoval svoje politické preferencie. Napríklad vyzval Nemcov, aby v nadchádzajúcich parlamentných voľbách hlasovali za Alternatívu pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za krajne pravicovú či pravicovo extrémistickú stranu.
De Croo upozornil, že Európa je neustále vystavená útokom. Podľa jeho vyjadrenia Rusko už nejaký čas zasahuje do západných demokracií a teraz sa k tomu pridávajú aj „bohatí a mocní ľudia". Belgický premiér si myslí, že Belgicko a Európa by to nemali tolerovať.
„Slobodné organizovanie volieb je základom pre náš politický a sociálny systém. Musí sa uskutočňovať bez zasahovania krajín alebo mocných ľudí," vyhlásil De Croo a vyzval Európsku komisiu (EK), aby presadzovala reguláciu týkajúcu sa online dezinformácií.
„Musíme veriť našim obyvateľom, väčšina obyvateľov našich krajín vidí rozdiel medzi tým, čo je informácia a čo dezinformácia," povedal belgický premiér.
Agentúra Belga pripomína, že EK v decembri 2023 začala s vyšetrovaním siete X. V júli túto sieť obvinila z porušovania Aktu o digitálnych službách (DSA). Platforma podľa EK zavádza používateľov modrými fajočkami pri neoverených účtoch, nedisponuje vhodnou databázou reklám a neposkytuje prístup k verejným údajom.
Predsedovia koaličných strán Robert Fico (Smer), Andrej Danko (SNS) a Matúš Šutaj-Eštok (Hlas) budú verejnosť informovať o výsledkoch rokovaní po jej skončení.
„Ako som avizoval po rokovaní vládnej delegácie v Bruseli vo veci tranzitu plynu cez Ukrajinu, zvolal som koaličných partnerov, aby sme dohodli ďalší postup. O prijatých rozhodnutiach budete včas informovaní," uviedol premiér v stanovisku.
Fico vo štvrtok po rokovaniach s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) v Bruseli priblížil možné recipročné opatrenia proti Kyjevu za zastavenie tranzitu ruského zemného plynu. Hovoril o možnom zastavení humanitárnej pomoci Ukrajine, o možnosti rozhodnúť o výraznom znížení alebo úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojenských utečencov na Slovensku či o zastavení dodávok elektrickej energie v havarijných situáciách, informoval osobitný spravodajca TASR. K týmto krokom však SR podľa premiéra pristúpi, len ak nebude mať inú možnosť.
Predseda vlády tiež oznámil, že okamžite vzniká skupina na riešenie súčasného sporu, ktorá bude zahŕňať predstaviteľov Slovenska, EK a zrejme aj Ukrajiny.
Pôvodné rokovania sa mali v Bruseli uskutočniť už v utorok (7. 1.) aj za účasti ukrajinskej delegácie. Eurokomisia ich však podľa vyhlásenia Úradu vlády SR zrušila pre neúčasť ukrajinskej strany a preplánovala na štvrtok.
Na konci roka 2024 vypršala platnosť zmluvy o tranzite ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny. Kyjev sa rozhodol zmluvu nepredĺžiť. Fico viackrát varoval pred stratou pol miliardy eur ročne pre Slovensko a pre Európsku úniu ako celok vyčíslil finančnú záťaž na 60 až 70 miliárd eur.
V piatok sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretne aj s prezidentom Sergiom Mattarelom.
Jeho hovorca Serhyj Nykyforov spresnil, že rokovania v Taliansku sa budú okrem iného týkať podpory obrany a obnovy Ukrajiny, medzinárodného úsilia o mier a ambícií Kyjeva na vstup do NATO.
Zelenskyj do Ríma prišiel po stretnutí spojencov Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Išlo o poslednú takúto schôdzku pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára.
Melionová, ktorá stojí na čele talianskej vlády od októbra 2022, Ukrajinu v jej boji proti Rusku výrazne podporuje, zároveň má ale politicky blízko k Trumpovi, napísala AFP. Trump dlhodobo kritizuje rozsah americkej pomoci Kyjeva a tvrdí, že vojnu dokáže rýchlo ukončiť. Dosiaľ však nespresnil, ako by to dosiahol.
Talianska premiérka v utorok na bilančnej tlačovej konferencii v Ríme vyjadrila presvedčenie, že zvolený americký prezident sa Ukrajiny nevzdá. Trump, s ktorým sa nedávno stretla v jeho floridskom sídle Mar-a-Lago, podľa nej "jasne povedal, že pretože chceme mier, Ukrajinu nezavrhneme".
Meloniová sa tiež vyslovila v prospech takých možností mieru, ktoré podporí samotná Ukrajina. Taliansko za jej vlády poskytlo Ukrajine zbrane aj iné formy pomoci, aby sa dokázala brániť voči invázii ruských síl, ktorá trvá už takmer tri roky. Rím ale zatiaľ neumožnil Kyjevu používať zbrane pri útokoch na ruskom území.
Dosluhujúci prezident Joe Biden napriek tomu, že ešte neprijal konečné rozhodnutie, priznal, že kroky jeho nástupcu môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie.
V rozhovore pre USA Today prezident Biden zdôraznil, že zloženie Trumpovej novej vlády by mohlo zohrávať kľúčovú úlohu. „Trochu záleží na tom, koho dosadí na aké miesta,“ uviedol.
Na otázku, či by preventívne udelil milosť Anthonymu Faucimu, bývalému hlavnému odborníkovi na infekčné choroby, alebo Liz Cheneyovej, ktorá čelila ostrým útokom zo strany Trumpa za svoju úlohu pri vyšetrovaní útoku na Kapitol, Biden odpovedal, „že existujú ľudia, pri ktorých by to mohlo dávať zmysel“.
Biden prezradil, že po voľbách strávil dve hodiny s Trumpom v Oválnej pracovni, kde na neho apeloval, aby sa vyhol politickým odvetám. „Snažil som sa vysvetliť, že je to zbytočné a kontraproduktívne,“ uviedol Biden.
Bidenov tím už mesiace skúma možnosti preventívnych milostí vrátane ich právnych aspektov. Trump medzitým verejne vyhlásil, že plánuje trestné stíhanie niektorých členov kongresového výboru, ktorý vyšetroval útok na Kapitol, pričom Cheneyová a Fauci patria medzi jeho časté ciele kritiky.
S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa administratívy USA to vo štvrtok napísala agentúra Reuters.
Končiaci americký prezident Joe Biden chce podľa nej týmto krokom posilniť vojnové úsilie Kyjeva proti Moskve ešte pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Spojené štáty sú vôbec najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Americký minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok na stretnutí podporovateľov Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku oznámil, že Bidenova administratíva pripravuje ďalší balík v hodnote 500 miliónov dolárov. Ten by mal podľa amerického predstaviteľa obsahovať rakety pre systémy vzdušnej obrany, strely vzduch-zem a ďalšie podporné vybavenie pre stíhačky F-16.
Návrat Trumpa do prezidentského úradu 20. januára vyvolal nádej na diplomatické riešenie, ktoré by mohlo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Na druhej strane sa však v Kyjeve obávajú, že rýchle ukončenie vojny a mier, ako sľuboval Trump, by boli za vysokú cenu vrátane odstúpenia časti ukrajinského územia Rusku, ako to naznačili spolupracovníci budúceho prezidenta USA, píše Reuters.
Naopak, Bidenovi poradcovia tvrdia, že chcú, aby Ukrajina mala čo najsilnejšiu pozíciu na bojisku a získala tak výhodu na prípadné rokovania s Ruskom v tomto roku.
Podrobnosti o nových sankciách, ktoré chce Biden zaviesť počas svojich posledných dní v Bielom dome, neboli bezprostredne známe. Zdroj Reuters ale povedal, že predstavitelia súčasnej administratívy o krokoch, ktoré podnikajú, informujú aj Trumpov tím.
Agentúra už začiatkom tohto týždňa - s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov - informovala, že USA majú v pláne ďalšie sankcie zamerané na príjmy Ruska z ropy, ktoré pomáhajú financovať jeho ťaženie na Ukrajine.
Jeden z citovaných zdrojov tvrdil, že sankcie budú namierené proti dvom ruským ropným spoločnostiam, viac ako 100 tankerom, obchodníkom s ropou a ruským poisťovniam. O aké konkrétne subjekty pôjde, nepovedal.
Ohlásená návšteva podpredsedu parlamentu a šéfa SNS Andreja Danka v Moskve sa začne už cez víkend. Sprevádzať ho budú aj poslanci Smeru bez účasti zástupcu Hlasu.
Danko nebude prvým, ale druhým vysokopostaveným ústavným činiteľom Slovenska, ktorý od vypuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou navštívi Moskvu. Predbehol ho premiér Robert Fico. Ten sa pred vianočnými sviatkami nečakane stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Informácia o návšteve Danka je známa od novembra minulého roka. O súhlas so zahraničnou cestou požiadal povereného predsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas). Napokon súhlas dostal. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil vlani túto cestu „za vydupanú“.
Pôvodne mal ísť Danko na návštevu ešte vlani v lete. Pozývací list dostal od predsedu ruskej Štátnej dumy Viačeslava Volodina, s ktorým ho viažu dlhoročné priateľské vzťahy. Cestu však musel odložiť z dôvodu rokovania parlamentu o novele Trestného zákona.
V delegácii dominuje Smer
Spolu s Dankom budú v delegácii podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), šéfovia zahraničného výboru Marián Kéry (Smer), výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück (Smer). Ďalšími majú byť poslanci Ján Mažgút (Smer) a Adam Lučanský (SNS).
V koaličnej delegácii nie je poslanec Hlasu. Podľa informácií Štandardu však boli aj takí, ktorí záujem mali.
Poslanci odcestujú zo Slovenska v nedeľu 12. januára a vrátiť sa majú v stredu, povedal Štandardu podpredseda Národnej rady Gašpar.
Okrem rokovania s predsedom Štátnej dumy sa očakáva tiež stretnutie s predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu Valentinou Matvijenkovou, s ministrom priemyslu Denisom Manturovom a pravdepodobne aj s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
O čom chcú hovoriť v Moskve
Pred Vianocami sa s ruským prezidentom stretol premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému krátko predtým vytkol, že ak nepustí plyn na Slovensko, môže vyvolať vážny konflikt. Od 1. januára Ukrajina následne zastavila tranzit ruského plynu po vypršaní zmluvy medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom. Fico pohrozil, že Slovensko môže zastaviť dodávky elektriny na Ukrajinu a najnovšie aj humanitárnu pomoc.
Opozícia premiéra kritizovala, že ak by mu išlo o tranzit, tak mal rokovať s Kyjevom. Progresívne Slovensko hovorilo o hanebnom a zbytočnom stretnutí s Putinom.
Otázkou je, čo si od návštevy sľubujú poslanci, keď len nedávno bol v Moskve Fico. Podpredseda Národnej rady Gašpar povedal, že premiér tam bol za výkonnú zložku rokovať o dodávkach plynu a „my sme parlament“. Hovoriť preto budú nielen o tejto téme, ale aj o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, jej možnom ukončení a „ako k tomu môžu prispieť stanoviská Slovenska v rámci komunikácie v EÚ a NATO“.
„Je jasné, že nie sme svetový hráč, ale rád by som aj zo slovenskej pozície vyslal signál, že v Európe nutne nemusíme viesť takú rozsiahlu vojnu, o ktorú sa niektorí usilujú. Je dobré, ak si v Rusku vypočujú aj náš postoj a my budeme vedieť informovať, ako sa na tieto veci pozerajú v Rusku,“ zhodnotil Gašpar. Zdôraznil, že sa najviac obáva toho, aby sa vojenský konflikt nepreniesol aj na Slovensko.
Fica možno čaká odvolávanie v parlamente
Opozícia iniciovala mimoriadnu schôdzu parlamentu k zahraničnej politike po Ficovej ceste do Moskvy a jeho vyjadreniach o situácii v krajinách EÚ.
Schôdza parlamentu je naplánovaná na utorok 14. januára. S veľkou pravdepodobnosťou sa neuskutoční. „My sa nezúčastníme na otvorení schôdze. To znamená, že nebudú mať dosť hlasov,“ podotkol Gašpar.
Tibor Gašpar. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Opozícii by nepomohlo ani to, keby sa k nej pridali štyria poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa. Po opakovaných pokusoch o otvorenie schôdze si Gašpar myslí, že opozícia možno navrhne odvolanie samotného premiéra.
V orientácii na EÚ a NATO sa nič nemení, hovorí Gašpar
Zatiaľ je otázne, ako dopadne iniciatíva Fica, aby najvyšší ústavní činitelia a predsedovia vládnych strán prijali spoločné stanovisko k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Podľa premiéra má ísť o reakciu na iné názory, ako presadzuje Brusel, a tiež o popieranie základných demokratických pravidiel.
Traja najvyšší ústavní činitelia prezident Peter Pellegrini, premiér Fico a podpredseda parlamentu Peter Žiga pritom vlani v septembri podpísali memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenskej republiky. Prihlásili sa k ukotveniu v EÚ a NATO a okrem iného aj k tomu, že budú odmietať snahy o vytváranie rozdielnych prístupov k štátom, pretože „zahraničnopolitická orientácia Slovenska je otvorená na všetky štyri svetové strany“.
Prezident Pellegrini aktuálne vyhlásil, že vlaňajšie memorandum je dostačujúce. Pripustil však rokovania v tejto veci. Opozícia hovorí o možnom odklone od spojencov v EÚ a v NATO.
Poslanec Smeru Gašpar poukázal na zmenu situácie v členských krajinách EÚ. Konkrétne v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku či v Rumunsku. „To by malo byť zachytené v memorande ako aktualizácia a v reakcii na to by sa potvrdilo aj naše prihlásenie sa k členstvu v EÚ a v NATO,“ priblížil.
Odmietol úvahy spochybňujúce členstvo Slovenska v spomínaných zoskupeniach. Zdôraznil, aby NATO nezmenilo prívlastok z obrannej aliancie na útočnú. Dodal, že ak je rozpočet štátu závislý aj od financií EÚ, tak to „nemôže byť prostriedok na vydieranie pri vynucovaní si rozhodnutí“. Takto by podľa neho EÚ nemala fungovať.
Prvou témou koaličných rokovaní bude rozpočet, pretože ten je vždy základom pre zostavenie vlády, uviedla Rakúska ľudová strana (ÖVP).
„Vstupujeme do rokovaní so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Najdôležitejšími piliermi sú pre nás suverenita Rakúska voči zahraničným vplyvom, najmä Rusku, Rakúsko ako spoľahlivý partner v EÚ a naša západná liberálna demokracia," uviedol dočasný predseda ÖVP Christian Stocker.
Vyjednávací tím ľudovcov tvoria okrem neho predseda poslaneckého klubu ÖVP August Wöginger, generálny tajomník Alexander Pröll, predseda Rakúskej hospodárskej komory (WKO) Harald Mahrer, predsedníčka mládežníckej organizácie (JVP) Claudia Plakolmová a šéf Rakúskeho zväzu pôdohospodárov (BB) Georg Strasser.
Vo vyjednávacom tíme slobodných majú byť podľa zatiaľ nepotvrdených informácií okrem predsedu FPÖ Herberta Kickla vedúci jeho kancelárie a dlhoročný dôverník Reinhard Teufel a šéf poslaneckého klubu slobodných Norbert Nemeth.
Oznámenie o začatí koaličných rokovaní prišlo v čase, keď sa na námestí Ballhausplatz v rakúskej metropole Viedeň zišlo niekoľko tisíc ľudí na proteste proti vládnej účasti FPÖ, označovanej za populistickú a krajne pravicovú. Protest pod mottom 'Poplach pre republiku' zvolali mimovládne organizácie ako Volkshilfe, Greenpeace a SOS Mitmensch. Stovky ľudí protestovali aj v Grazi, Innsbrucku a ďalších mestách.
FPÖ vyhrala parlamentné voľby z 29. septembra so ziskom takmer 29 percent hlasov, nasledovaná ÖVP s vyše 26 percentami a sociálnymi demokratmi s vyše 20 percentami. Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen však zostavením novej vlády poveril vtedajšieho predsedu ľudovcov Karla Nehammera, čo zdôvodnil tým, že všetky ostatné parlamentné strany odmietli so slobodnými spolupracovať. Koaličné rozhovory medzi ÖVP, sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS, ako aj následne medzi ÖVP a SPÖ však koncom minulého týždňa stroskotali.
Poverenie na zostavenie vlády dostal Kickl v pondelok. Na druhý deň s ponukou oslovil ľudovcov.
Ľudovci už so slobodnými vládli v rokoch 2017 – 2019 pod vedením kancelára Sebastiana Kurza (ÖVP). Koalícia sa rozpadla po prepuknutí škandálu Ibizagate.
Podľa ruských vojnových blogerov špeciálny pluk na Krymskom polostrove začal fungovať najneskôr počas uplynulého víkendu.
Ukrajinské spravodajské služby už v lete minulého roka informovali o nasadení systémov protivzdušnej obrany S-500 na Ukrajine, avšak vtedy nešlo o ochranu konkrétneho cieľa, akým je Krymský most, referuje denník Kyiv post.
K nasadeniu systému S-500 pristúpilo Rusko z obavy pred zničením tejto rozhodujúcej dopravnej tepny, ktorá je v dostrele západných striel ATACMS a Storm Shadow.
Podľa ruských tvrdení má byť systém schopný čeliť všetkým vzdušným hrozbám vrátane stealth lietadiel, medzikontinentálnych balistických striel či dokonca satelitov na obežnej dráhe.
Napriek týmto tvrdeniam sa podľa niektorých kritikov ukázalo, že systém nedokáže zachytiť americké strely ATACMS, čo vraj spochybňuje jeho efektivitu.
Ruská armáda začala používať systém S-500 v roku 2021, pričom prvé testy prebehli v roku 2018.
Talianska premiéra Georgia Meloniová vo štvrtok vyjadrila presvedčenie, že americký miliardár Elon Musk svojimi výrokmi o politickom dianí v iných krajinách nepredstavuje hrozbu pre tamojšiu demokraciu.
Naopak, podľa nej do politiky iných štátov "nebezpečne zasahuje" kontroverzný finančník s maďarskými koreňmi George Soros. Informovala o tom agentúra ANSA, podľa ktorej sú Musk a Meloniová priatelia.
„Je problém (s Muskom) v tom, že je bohatý a vplyvný, alebo v tom, že nie je ľavičiar?," pýtala sa Meloniová novinárov na tlačovej konferencii v Ríme. „Musk nie je nebezpečenstvom pre demokraciu. Zasahovanie existuje v iných prípadoch, keď bohatí ľudia využívajú zdroje na financovanie strán a združení po celom svete s cieľom ovplyvňovať politiku, ako je to v prípade Sorosa," dodala s tým, že ona od Muska peniaze nedostala, ale od Sorosa iní áno.
Novinári tiež Meloniovú požiadali, aby sa vyjadrila k Muskovej podpore Alternatívy pre Nemecko (AfD), označovanej za krajne pravicovú či pravicovo extrémistickú stranu, a jeho kritike spolkového kancelára Olafa Scholza.
„Chcela by som tu pripomenúť zasahovanie z Nemecka do talianskej (predvolebnej) kampane," reagovala Meloniová, čím podľa podľa agentúry ANSA narážala na obavy niektorých nemeckých politikov z jej pravicových postojov.
Musk podľa nej iba vyslovuje svoj názor. „Môže sa vám to páčiť alebo nie, ale keď niekto tvrdí, že tu hrozí nebezpečenstvo zasahovania zvonka, tak hovorím, že to nie je prvýkrát, keď známi a bohatí ľudia vyjadrujú svoj názor. Zažila som to viackrát a často aj na vlastnej koži a nikto sa nepohoršoval," zdôraznila talianska premiérka.
Najbohatší muž sveta vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti X okrem iného vyzval britského premiéra Keira Starmera, aby odstúpil z funkcie pre svoju údajnú neschopnosť potrestať väčšinou pakistanské gangy, ktoré systematicky znásilňovali deti, keď bol v rokoch 2008 až 2013 na čele britskej prokuratúry.
Musk podľa ANSA už niekoľkokrát komentoval taliansku politiku. Napríklad v novembri ostro kritizoval sudcov, ktorí zrušili zadržiavanie prvých malých skupín migrantov v azylových centrách v Albánsku, kam ich úrady dopravili z Talianska.
Predtým kritizoval aj prokurátorov, ktorí v roku 2019 žiadali šesťročný trest pre bývalého talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho za údajné 'únosy' migrantov, keď zabránil lodi s migrantmi zakotviť v Taliansku. Salviniho, ktorý je tiež Muskov priaznivec a kritik Sorosa, bol nakoniec súdom oslobodený, doplnila talianska agentúra.
Budúci americký prezident Donald svoju výzvu zvýšiť výdavky na obranu zo súčasných dvoch na päť percent HDP vyslovil v utorok na tlačovej konferencii.
Podľa neho si to môžu dovoliť všetky členské štáty NATO. Tvrdí, že ich už počas svojho prvého funkčného obdobia prinútil dávať na obranu dve percentá HDP. Podľa vlastných slov NATO zachránil, avšak ostatní členovia Spojené štáty iba využívajú.
Na splnenie Trumpovej požiadavky by Nemecko podľa Scholza muselo ušetriť alebo si požičať 150 miliárd eur ročne.
„To je veľa peňazí. A preto si myslím, že je lepšie sústrediť sa na cestu, na ktorej sa NATO už dávno dohodlo," dodal nemecký kancelár s tým, že v Aliancii momentálne funguje „veľmi jasný postup", pokiaľ ide o rozhodovanie, a to aj v otázke výdavkov.
Spolkový kancelár na druhej strane pripustil, že Nemecko musí pre bezpečnosť urobiť viac. Pripomenul, že Berlín v posledných rokoch približne zdvojnásobil ročné výdavky na obranu na takmer 80 miliárd eur. Scholz krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 takisto ohlásil vytvorenie fondu na posilnenie nemeckých obranných síl v hodnote 100 miliárd eur.
Trump je podľa AFP dlhodobo skeptický voči spojencom v NATO. V decembri im znova pohrozil, že USA pod jeho vedením z Aliancie odídu, ak zvyšní členovia nebudú dávať na obranu viac peňazí. Počas svojej predvolebnej kampane Trump spočiatku hovoril, že členské krajiny NATO by mali dávať na obranu najmenej tri percentá HDP.
Oznámil to vo štvrtok britský minister obrany John Healey.
„Dronová koalícia", ktorá vznikla v roku 2024, poskytne Kyjevu drony v hodnote 45 miliónov libier. Britské ministerstvo neuviedlo, kedy tieto drony pošle na Ukrajinu.
Financie na drony pochádzajú z Británie, Dánska, Holandska, Lotyšska a Švédska, píše AFP.
Healey informoval o tejto dodávke počas štvrtkového stretnutia spojencov Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein.
„Odvaha ukrajinského ľudu naďalej inšpiruje svet," povedal Healey. „Toto stretnutie viac ako 50 krajín posiela jasný odkaz (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi o neochvejnej podpore medzinárodnej komunity pre Ukrajinu," dodal britský minister.
Podľa ministerstva pôjde o najmodernejšie drony typu FPV, ktoré umožnia ukrajinským ozbrojeným silám „manévrovať okolo ruskej protivzdušnej obrany a zamerať sa na nepriateľské pozície a obrnené vozidlá".
Británia v novembri oznámila, že do spoločného fondu "dronovej koalície" investuje 7,5 milióna libier. Do fondu prispela už celkovo 15 miliardami libier. Fond dosiaľ získal približne 73 miliónov libier, píše AFP.
Healey na stretnutí v Ramsteine uviedol, že Britániou spravovaný Medzinárodný fond pre Ukrajinu, ktorý obstaráva vojenské vybavenie vrátane systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva, má v súčasnosti k dispozícii viac ako 1,3 miliardy libier.
Británia podľa AFP do tohto fondu prispela 500 miliónmi libier, spojenci a partneri poskytli viac ako 190 miliónov libier.
Labouristická vláda Keira Starmera po júlových parlamentných voľbách prisľúbila, že do roku 2030 alebo 2031 ročne poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške troch miliárd libier.
Predsedovia opozičných parlamentných strán Michal Šimečka (PS), Milan Majerský (KDH) a Branislav Gröhling (SaS) žiadosť o stretnutie odôvodňujú znepokojením, ktoré podľa nich v zahraničí svojimi činmi a vyjadreniami prezentuje súčasná vláda.
„Ako osobitne vážne vnímame nedávne zahraničné cesty predsedu vlády Slovenskej republiky a spôsob ich realizácie, vrátane cesty do Ruskej federácie. So znepokojením sme zaznamenali aj slová predsedu vlády o nutnosti nového stanoviska najvyšších ústavných činiteľov, vrátane Vás, k zahraničnej politike," deklarovali predsedovia.
Lídri PS, KDH a SaS sú zároveň presvedčení, že predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) nemá žiadny mandát od občanov ani od Národnej rady SR, aby menil základné nastavenie zahraničnej politiky SR.
„Sme presvedčení, že pevné ukotvenie SR v priestore slobodných a demokratických štátov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie je garanciou slobody, bezpečnosti a prosperity našich občanov," uzavreli Šimečka, Majerský a Gröhling.
Donald Trump vyvolal v utorok rozruch, keď na tlačovej konferencii na novinársku otázku nevylúčil vojenský nátlak na získanie Panamského prieplavu a Grónska, ktoré je súčasťou Dánska už 600 rokov.
Budúci americký prezident podľa AFP už predtým špekuloval o uvalení ciel na Dánsko, ak odmietne odstúpiť svoje autonómne územie.
„Pozorne sledujeme tento dramatický vývoj situácie, ktorý je, vďakabohu, zatiaľ len na úrovni vyjadrení," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
„Zaujímame sa o zachovanie mieru a stability v tejto oblasti a sme pripravení spolupracovať so všetkými stranami v záujme mieru a stability," pokračoval hovorca Kremľa.
Peskov taktiež navrhol, aby sa s Grónčanmi diskutovalo o tom, čo chcú, a poukázal na ruskú anexiu štyroch ukrajinských oblastí v roku 2022 na základe referend, píše AFP. „Mali by sme preukázať rovnaký rešpekt voči názoru tamojších ľudí," dodal.
Grónsko je najväčším ostrovom sveta. Ako súčasť Dánskeho kráľovstva získalo v roku 2009 autonómiu a nezávislosť pri rozhodovaní o záležitostiach domácej politiky. Ostrov má asi 56-tisíc obyvateľov a bohaté náleziská nerastných surovín vrátane ropy, plynu a nerastov vzácnych zemín.
Agentúra Reuters konštatovala, že Dánsko sa síce snaží bagatelizovať vážnosť Trumpovho vyhlásenia, avšak Trumpom otvorene vyjadrená ambícia rozšíriť územie USA vyvolala u európskych spojencov prekvapenie.
Trump v utorok nevylúčil ani vojenský tlak na získanie Panamského prieplavu, ktorý USA odovzdávali Paname postupne od vlády nedávno zosnulého prezidenta Jimmyho Cartera a zavŕšili ho po dvoch desaťročiach v roku 1999.
Na utorkovej tlačovej konferencii sa Trump vyjadril aj o možnom pripojení Kanady, ktoré by však chcel podľa vlastných dosiahnuť nie vojenskou, ale ekonomickou silou.
„Celkový vývoz LNG z USA by sa mohol do roku 2030 minimálne zdvojnásobiť na 190 miliónov ton ročne. To by umožnilo USA zvýšiť svoj podiel na medzinárodnom obchode s LNG zo súčasných 22 percent na viac ako 30 percent," uviedol vo štvrtok Alexej Belogorjev, riaditeľ oddelenia výskumov v ruskom Inštitúte pre energetiku a financie. „Kanada a Mexiko by mohli do roku 2030 pridať ďalších 25 miliónov ton LNG ročne zo súčasnej takmer nulovej úrovne," dodal.
Kanada a Mexiko zaznamenajú podľa ruských odborníkov maximálny nárast kapacít pravdepodobne v rokoch 2026 a 2027, zatiaľ čo v Spojených štátoch by mali do roku 2030 pribúdať pomerne stabilným tempom v rozsahu 12 až 18 miliónov ton ročne.
„Koľko z tohto objemu pôjde do Európy, je ťažké povedať vzhľadom na veľký podiel spotového predaja, regionálne cenové arbitráže a neistotu týkajúcu sa dlhodobého dopytu po LNG v samotnej Európe. Je pravdepodobné, že až 50 % všetkého severoamerického vývozu v rokoch 2025 až 2030 bude orientovaných najmä na Európu, ale koľko LNG sa do Európy dostane, závisí od mnohých faktorov," priblížil Belogorjev.
Miliardová spoločnosť si chce získať priazeň zvoleného prezidenta USA a jeho administratívy, ktorá po 20. januári prevezme obžalobu vo veci internetového monopolu, píše denník Washington Post.
Spoločnosť Google okrem jedného milióna dolárov do inauguračného fondu Donalda Trumpa plánuje naživo vysielať záznam z jeho skladania slávnostnej prísahy na dcérskej platforme YouTube, pričom na svojej domovskej stránke uvedie priamy odkaz.
Riaditeľ oddelenia vládnych záležitostí spoločnosti Karan Bhatia vo štvrtok vyhlásil, že firma „s potešením“ podporuje Trumpovu inauguráciu.
Republikánsky víťaz volieb z 5. novembra 2024 prevezme v rámci kabinetu ministerstvo spravodlivosti, ktoré pod vedením končiaceho prezidenta Joea Bidena vyvíjalo nátlak na Google, aby predal svoj prehliadač Chrome a prijal viaceré ďalšie protimonopolné opatrenia nariadené federálnym súdom.
Trumpova administratíva však bude prijímať vlastné rozhodnutia o ďalšom postupe a sám Trump nedávno vyjadril určitú skepsu voči myšlienke rozbitia spoločnosti, pričom sa odvolával na obavy z prenechania pozícií technologickým gigantom z Číny.
Google – ktorého materská spoločnosť Alphabet má hodnotu vyše dvoch biliónov dolárov – uskutočňuje podobné kroky ako ďalšie technologické giganty zo Silicon Valley, keď vychádza v ústrety Trumpovi. Firmy ako Amazon, Meta (ktorá vlastní platformy Facebook či Instagram) či Uber, a šéfovia spoločností OpenAI a Apple darovali inauguračnému fondu Donalda Trumpa po milióne dolárov.
Ukrajinský minister národnej jednoty Olexij Černyšov oznámil ponuku pracovných miest v priemysle výmenou za oslobodenie od vojenskej služby pre občanov v zahraničí, citovala ho televízia BBC.
Minister dodal, že niektoré ukrajinské priemyselné odvetvia teraz potrebujú špecialistov „ako soľ“, pričom britská televízia spresnila, že nedostatok pracovnej sily je najmä vo vojensko-priemyselnom sektore.
Černyšov objasnil, že Kyjev plánuje otvárať na Ukrajine i v zahraničí centrá podobné úradom práce, ktoré pomôžu Ukrajincom pri hľadaní voľných pracovných miest.
Ukrajinský predstaviteľ vedie nové ministerstvo, ktorého zriadenie oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 19. novembra. Nový rezort má na starosti aj záležitosti týkajúce sa návratu občanov. Predtým Černyšov zastával post ministra komunitného a územného rozvoja.
V rozhovore pre stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) Černyšov dodal, že jeho rezort začína zavádzať stratégiu národnej jednoty, identity, viacnásobného občianstva a množstvo ďalších opatrení, ktoré umožnia vybudovať štát, kam sa jeho občania z cudziny vrátia.
Priblížil, že podľa rôznych odhadov v súčasnosti žije na Ukrajine 32 miliónov Ukrajincov. Mimo územia krajiny ich je od 25 do 30 miliónov, pričom sú medzi nimi aj také osoby, ktoré z Ukrajiny emigrovali ešte pred vojnou.
„Sme 60-miliónový národ... musíme vytvoriť a ponúknuť také podmienky, aby sa Ukrajinci vrátili domov, a tí, ktorí zostanú v zahraničí, aby naďalej udržiavali kontakt s Ukrajinou a pracovali v jej prospech a na jej budúcnosti,“ vysvetlil minister.
Christian Lindner, ktorého liberálna FDP nominovala za kandidáta na post spolkového kancelára do volieb 23. februára, organizoval v meste Greifswald na severe krajiny predvolebný míting.
Denník Bild k štvrtkovému incidentu priblížil, že išlo len o maketu torty, ktorú mládežnícka aktivistka strany Ľavica (Die Linke) vyrobila z peny na holenie. Počas vystúpenia bývalého ministra ho oslovila slovami: „Vážený pán Lindner,“ a hodila mu tortu do tváre.
Lindner najprv zareagoval tým, že časť peny nabral do rúk a hodil ju aktivistke na vlasy. Tú medzitým zrazila k zemi ochranka. Predseda liberálov následne látku ochutnal a vyjadril sklamanie. „Nanešťastie to nebola šľahačka, ale len nejaké mydlo. Mohli to urobiť lepšie, aby som z toho niečo mal aj ja,“ prehlásil.
Na spodnej strane tácky bolo napísané heslo „Z lásky k slobode“, čo malo byť podľa Bildu ironickým vyjadrením voči Slobodnej nemeckej strane (FDP). Polícia páchateľku menom Christiane K. obvinila z ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a bude ju vyšetrovať na slobode.
Hovorca krajinskej pobočky strany Ľavica v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko Hennis Herbst pre médiá potvrdil, že Christiane K. je členkou mládežníckeho krídla strany a pôsobí v aktivistickom spolku na miestnej univerzite. Hovorkyňa FDP incident odsúdila ako „neakceptovateľný fyzický útok“.
Na nasledujúcom mítingu v hlavnom meste Meklenburska-Predpomoranska Rostock Lindner na tému tortového incidentu povedal, že ho to „netrápi“.
Policajti, ktorí o preukazy prejavili záujem, ich začnú dostávať na pracovisku v najbližších dňoch.
"Budú slúžiť ako cestovný lístok. Policajti sa nimi vo vlaku budú preukazovať spolu so služobným preukazom," uviedla polícia s tým, že vo výrobe je aktuálne takmer dvetisíc preukazov. Preukaz bude platný do konca kalendárneho roka a potom sa predĺži.
Ministerstvo vnútra a Železničná spoločnosť Slovensko sa v minulom roku dohodli, že policajti budú môcť po zakúpení preukazu cestovať vlakmi zadarmo.
Cena preukazu je 48 eur, policajt zaplatí 20 eur a zvyšok dopravcovi doplatí rezort vnútra. Ministerstvo si so železnicami od tohto kroku sľubuje aj nárast bezpečnosti vo vlakoch, pretože v prípade incidentu bude musieť policajt zasiahnuť.
Slovenská banková asociácia (SBA) vo štvrtok oznámila, že je aktuálnou situáciou znepokojená.
SBA upozornila, že v dôsledku nefunkčnosti katastra nehnuteľností nie je v súčasnosti možné vykonávať kľúčové úkony, ako sú prevody vlastníckych práv, zápisy a výmazy záložných práv alebo zriadenie a zrušenie vecných bremien.
"Tým je značne obmedzená schopnosť bánk poskytovať kľúčové bankové úverové produkty, ako sú hypotekárne úvery a iné komerčné produkty zabezpečené nehnuteľnosťami. Tento stav postihuje klientov bánk, ktorí tak nemôžu realizovať svoje majetkové a finančné transakcie," zdôraznila SBA.
Asociácia sa v tejto súvislosti obracia na Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, aby ju informoval o aktuálnom stave riešenia situácie a odhade časového rámca, v ktorom očakáva obnovu plnej funkčnosti systémov v plnej kvalite údajov. Ak by trvalé vyriešenie problému vyžadovalo dlhší časový rámec, žiada o prijatie dočasných opatrení, ktoré by umožnili vykonávanie aspoň obmedzených úkonov.
"Aktuálna situácia predstavuje zásah do práv klientov bánk, ktorí sú obmedzení v realizácii svojich transakcií s nehnuteľnosťami. SBA považuje obnovu funkčnosti katastra nehnuteľností za nevyhnutnú pre zachovanie dôvery vo fungovanie štandardných ekonomických procesov v Slovenskej republike," podčiarkla asociácia.
Deklarovala, že SBA a jej členovia sú pripravení ponúknuť odbornú pomoc pri riešení tejto situácie. Cieľom je minimalizovať vplyvy na klientov bánk, ako aj širšiu verejnosť.
Polícia podľa košického krajského policajného riaditeľa Štefana Mulika obvinila 48-ročného Košičana zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a zločinu niektorých foriem účasti na terorizme.
Obvinený sa v súčasnosti nachádza v cele policajného zaistenia. Krajský policajný vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na podanie návrhu na jeho vzatie do vyšetrovacej väzby. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody na 15 rokov.
"Dozor nad týmto skutkom vykonáva Krajská prokuratúra Košice, ale rozhodovať bude sudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok," uviedol Mulik.
Vyšetrovanie v prípade pokračuje, polícia vykonala domové prehliadky v Košiciach aj v obci na Zemplíne. Znalci budú teraz podľa Mulika skúmať zaistené chemikálie, rôzne prekurzory, komponenty, zbrane či výbušniny, čo všetko by sa z nich dalo vyrobiť.
"Odborníci, ktorí boli na mieste, nám potvrdili, že je možné z toho vytvoriť aj jedy aj nejaké výbušniny, nástražný výbušný systém, dokonca rúrkovú bombu, takže preto bola taká vážnosť z našej strany k tomuto prípadu," informoval riaditeľ.
V Košiciach na jednej z ulíc v mestskej časti Dargovských hrdinov 7. januára prebiehala policajná akcia zameraná na zadržanie páchateľa podozrivého zo spáchania trestného činu terorizmu a iných trestných činov.
Jednu podozrivú osobu policajti zadržali. Na akcii sa zúčastnili kukláči, pracovníci Kontrolného chemického laboratória Jasov, príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), pyrotechnici i chemici kriminalistického a expertízneho ústavu či 103. pluk vojska. Výraznou mierou k objasneniu prispela podľa polície aj Slovenská informačná služba (SIS).
Televízia JOJ informovala, že všetko sa dialo od skorých ranných hodín v byte na šiestom poschodí. V tom sa údajne nachádzalo niekoľko chemikálií.
Muža pritom už v roku 2021 v Košiciach zadržali príslušníci vtedajšieho elitného útvaru. Pri sebe mal rôzny chemický materiál a veľké množstvo chemikálií, nebezpečných látok i látok na výrobu nástražného výbušného systému, dokonca i strelivo či nefunkčnú muníciu, ktorú polícia našla počas domovej prehliadky. Podľa televízie všetko chodil testovať do prihľahlých lesov.
Výsledkom vtedajších procesných úkonov bolo obvinenie zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Obžalovaný dostal na súde podmienečný trest s päťročnou podmienkou.
Ako uviedla policajná hovorkyňa Lenka Ivanová, zadržaný Marián sa s pribúdajúcimi rokmi radikalizoval a jeho činnosť postupne nadobúdala kontúry súvisiace s terorizmom.
Najmä prostredníctvom odborných článkov voľne prístupných na internete a vedeckej literatúry o energetických materiáloch a z ďalších zdrojov získal podľa polície znalosti, techniky a zručnosti na výrobu a použitie výbušnín, strelných zbraní, chemických látok a jedov, o čom následne informoval na vlastných sociálnych komunikačných platformách.
Prípadom podozrenia z neoprávneného zásahu do počítačového systému katastra nehnuteľností sa zaoberá Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), riešiť sa bude aj na parlamentnom výbore na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).
"Ja som komunikoval so všetkými zainteresovanými. Myslím si, že v priebehu dopoludnia dostali jasné pokyny, že majú komunikovať s verejnosťou a majú poskytnúť verejnosti potrebné správy," uviedol premiér Robert Fico (Smer). Dodal, že žiadna krajina sa takýmto útokom nevie vyhnúť.
Bližšie informácie k situácii avizoval po piatkovej bezpečnostnej rade štátu aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Ministerstvo vnútra aj Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR v stredu potvrdili, že informačný systém úradu, ktorý využívajú katastrálne odbory okresných úradov, zasiahol rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia. Pracoviská katastrálnych odborov sú preto preventívne dočasne zatvorené.
Predseda ÚGKK SR Juraj Celler vo štvrtok vyhlásil, že k zásahom do databázy katastra nedochádza, nemenia sa vlastníci ani vlastnícke vzťahy.
Rezort vnútra deklaroval, že za činnosť úradu nenesie žiadnu zodpovednosť. Reagoval tak na obvinenia opozície, že zodpovednosť nesie Šutaj Eštok. Progresívne Slovensko vyzvalo premiéra, aby ministra vnútra odvolal, avizujú tiež jeho odvolávanie v parlamente.
Hnutie Slovensko označilo kyberútok na kataster nehnuteľností za "najväčší bezpečnostný incident v histórii Slovenska". Bezpečnostnú radu podľa strany zvolali koaliční predstavitelia až po tom, keď bolo jasné, že "tento problém sa už nepodarí ututlať".
Hovorca hnutia Matúš Bystriansky vo štvrtok poobede podotkol, že opozícia žiada aj zvolanie zasadnutia výboru pre obranu a bezpečnosť. "Je nehorázne, ako ministerstvo vnútra pôvodne klamalo o dôvodoch tejto paralýzy, keď tvrdilo, že dôvodom sú nevyhnutné úpravy informačných systémov ÚGKK SR," uviedol poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ).
Dodal, že ministra vnútra Šutaja Eštoka (Hlas) a predsedu ÚGKK SR Cellera by sa poslanci na zasadnutí chceli opýtať, čo presne sa stalo.
Verejný ochranca práv považuje správu Generálnej prokuratúry SR za dôležitú, nakoľko podľa neho veľmi presne pomenúva zásadné materiálne, personálne, praktické, ale aj právne problémy, pred ktorými pri výkone ochranného liečenia a detencie stojíme.
"So záujmom som sa oboznámil so zhodnotením generálneho prokurátora o stave zákonnosti v zariadeniach vykonávajúcich ochranné liečenie a detenciu. Vzhľadom na rozsah správy a závažnosť zistení generálneho prokurátora si jej komplexné zhodnotenie vyžaduje hĺbkovú analýzu, na ktorú nadviažeme aj na spoločných stretnutiach s prokurátormi Generálnej prokuratúry SR," napísal Róbert Dobrovodský na Facebooku.
Za mimoriadne znepokojujúce považuje zistenie generálneho prokurátora, z ktorého vyplýva, že Slovenská republika napriek svojim medzinárodným záväzkom, nemá komplexnú právnu úpravu výkonu ochranných liečení.
"A dokonca ani štandardné postupy, na základe ktorých by sa ochranné liečenia vykonávali. Ochranné liečenia sa preto často vykonávajú nejednotne, čo môže mať vplyv aj na ich účinnosť," spresnil verejný ochranca práv.
Zistenia Generálnej prokuratúry SR, ktoré sa týkajú nedostatočných kapacít pre výkon ochranných liečení a materiálno-technického vybavenia, môže podporiť aj vlastnými zisteniami z výkonu ochranných liečení vo väzenskom prostredí.
"Sám som preskúmaval prípady, kedy odsúdení z dôvodu nedostatočnej kapacity ochranných liečení nestihli toto liečenie absolvovať počas výkonu trestu a následne naň museli nastúpiť po svojom prepustení. Aj s touto témou plánujem v najbližšej dobe osloviť rezort zdravotníctva," dodal Dobrovodský.
Plne sa stotožňuje ako s hodnotením generálnej prokuratúry o miere závažnosti zistení, ktoré sú zhrnuté v jej správe, tak aj s potrebou ich akútneho riešenia.
"Vzhľadom na komplexnosť problematiky detencie a ochranných liečení, si riešenie bude vyžadovať širokú medzirezortnú spoluprácu, pričom som pripravený Generálnej prokuratúre SR v rozsahu svojich kompetencií pomôcť sa zasadiť o zvýšene ľudskoprávnych garancií v Slovenskej republike," uzavrel ombudsman.
Joseph Aoun, doterajší náčelník generálneho štábu, presvedčil dostatočný počet poslancov libanonského parlamentu, ktorí ho zvolili na post hlavy štátu, píše CNN.
Aouna zvolil zákonodarný zbor po dvoch kolách hlasovania a fakticky odstúpil z vojenskej funkcie. Na zloženie prezidentskej prísahy prišiel ako generál vo výslužbe v civilnom oblečení, všimla si CNN.
Funkčné obdobie predošlého prezidenta Michela Naíma Aouna – ktorý so súčasným lídrom zdieľa iba priezvisko – sa skončilo 30. októbra 2022, odvtedy bol Libanon bez hlavy štátu. Prezidenta volí tamojší parlament, čo umožnilo šíitskému politickému hnutiu Hizballáh blokovať všetkých potenciálnych kandidátov.
Parlament od skončenia mandátu predošlého prezidenta uskutočnil 12 pokusov o zvolenie nástupcu. Podporoval ho Hizballáh, ktorý vnímal všetkých nasledujúcich kandidátov ako potenciálnych protivníkov.
Libanonský prezident musí byť podľa ústavy z roku 1920 maronitským kresťanom, mnohí vhodní kandidáti však tiež odmietli vstúpiť do politických šarvátok so svojimi šíitskými kolegami. Zastupujúcim prezidentom tak bol predseda vlády Nadžíb Mikátí – ktorý podľa ústavy musí byť sunnitský moslim.
CNN tvrdí, že Aoun má blízko k Saudskej Arábii a Spojeným štátom, práve tieto mocnosti skrze OSN najviac tlačili na voľbu nového libanonského prezidenta.
Premiér Robert Fico (Smer) a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) sa dnes zúčastnili v Bruseli na bilaterálnych rokovaniach s predstaviteľmi Európskej komisie (EK).
Môžeme Ukrajine zastaviť všetku humanitárnu pomoc, rozhodnúť o výraznom znížení alebo úplnom odňatí dávok pre ukrajinských vojenských utečencov na Slovensku či zastaviť dodávky elektrickej energie v havarijných situáciách.
Na politickej úrovni môže SR využiť pri viacerých rozhodnutiach v Európskej únii právo veta. Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) priblížil vo štvrtok v Bruseli po rokovaniach s predstaviteľmi EK možné recipročné opatrenia proti Kyjevu za nepredĺženie zmluvy o tranzite ruského plynu, informuje osobitný spravodajca TASR.
Vážny problém
K týmto krokom však SR podľa premiéra pristúpi, len ak nebude mať inú možnosť. Podľa jeho slov ide o príležitosť ukázať, ako sa má správať líder suverénnej krajiny.
Vláda podľa Fica vyvinula maximálne úsilie, aby zabezpečila pokračovanie tranzitu plynu cez územie Ukrajiny na Slovensko. Pripomenul, že na túto tému SR rokovala s ruskou aj ukrajinskou stranou a tiež s predstaviteľmi iných krajín, napríklad Azerbajdžanom.
Premiér zdôraznil, že s ukrajinskou stranou boli rokovania blízko k dohode. "Po technickej stránke bola na mnohé možnosti pripravená aj ukrajinská strana," dodal. Preto ho prekvapilo oznámenie prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ktoré prvýkrát formuloval na zasadnutí Európskej rady, kde principiálne odmietol akýkoľvek tranzit plynu cez územie Ukrajiny.
Fico na tlačovej konferencii oznámil, že okamžite vzniká skupina na riešenie súčasného sporu, ktorá bude zahŕňať predstaviteľov Slovenska, Európskej komisie (EK) a zrejme aj Ukrajiny. „Ide o vážny problém a uvedomuje si to aj komisár pre energetiku Dan Jörgensen," s ktorým viedla slovenská vládna delegácia rokovania, uviedol premiér. Ocenil štvrtkové "konštruktívne rokovania" s EK, ktorá má podľa neho veľký záujem o vyriešenie problému.
Premiér SR tiež odkázal na list EK, podľa ktorého údajne neexistujú žiadne právne a sankčné prekážky, ktoré by ohrozovali tranzit ruského plynu do Európy. Zopakoval, že rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je čisto politické a bude mať veľký dosah na zvýšené ceny plynu a konkurencieschopnosť EÚ.
Ministerka hospodárstva doplnila, že Slovensko má síce zabezpečené diverzifikačné kontrakty na plyn, no problémom by mohli byť úzke miesta plynovodov na hraniciach medzi Nemeckom a Českom a tiež na trase cez Maďarsko.
Kritika SaS
Poslanci SaS skritizovali výstupy z rokovania v Bruseli. Vláda mala podľa nich dostatok času zabezpečiť alternatívne trasy dodávok plynu na naše územie. Ak by došlo k prijatiu recipročných opatrení voči Ukrajine, doplatilo by na to podľa nich iba Slovensko.
"Je úplne nemysliteľné, aby deň pred týmto stretnutím, pred stretnutím s eurokomisárom pre energetiku, Robert Fico povedal, že Rusko je spoľahlivý partner," povedal predseda SaS Branislav Gröhling, ktorý si myslí, že premiér je pri presadzovaní názorov pred Európskou komisiou ovplyvnený rétorikou Moskvy.
Tímlíder strany pre energetiku Karol Galek upriamil pozornosť na fakt, že Ukrajina v prípade zastavenia tranzitu ruskej ropy na naše územie nevypovedala zmluvu samovoľne, ale došlo k riadnemu ukončeniu platnosti päťročnej dohody medzi krajinami. Prioritnou úlohou vlády malo byť podľa neho zabezpečiť iné trasy dodávok plynu na Slovensko do ukončenia platnosti koncom roka 2024.
Drahšia elektrina pre Slovákov
V súvislosti s premiérom navrhovaným recipročným opatrením vo forme zastavenia dodávok elektrickej energie na Ukrajinu Galek povedal, že poškodení by v tomto prípade boli najmä slovenskí obyvatelia. "Ak prestane cez Slovensko tiecť elektrina na Ukrajinu, tak elektrina pre Slovákov zdražie. To vám hovorím s plnou vážnosťou," zdôraznil.
Z dodávania elektrickej energie na Ukrajinu podľa neho totiž profitujú slovenskí výrobcovia a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS). "Pokiaľ prídeme o tieto kapacity, tak jednak nebudeme mať financie z týchto kapacít, a tiež budeme musieť kompenzovať tých dodávateľov, ktorým boli tieto kapacity predané," vysvetlil Galek.
Pôvodné rokovania sa mali v Bruseli uskutočniť už v utorok aj za účasti ukrajinskej delegácie. Eurokomisia ich však podľa vyhlásenia Úradu vlády SR zrušila pre neúčasť ukrajinskej strany a preplánovala na štvrtok.
Na konci roka 2024 vypršala platnosť zmluvy o tranzite ruského zemného plynu cez územie Ukrajiny. Kyjev sa rozhodol zmluvu nepredĺžiť. Fico viackrát varoval pred stratou pol miliardy eur ročne pre Slovensko a pre Európsku úniu ako celok vyčíslil finančnú záťaž na 60 až 70 miliárd eur.
Ukrajinský prezident vo štvrtok podporil nasadenie vojsk Západu na Ukrajine, čo označil za jeden z „najlepších nástrojov“ na dosiahnutie mieru s Ruskom, píše agentúra AFP.
Európa vstupuje do „novej kapitoly“ spolupráce a bude mať „nové príležitosti“ po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.
Na základni sa vo štvrtok stretli predstavitelia Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny. „Naším cieľom je nájsť čo najviac nástrojov, ktorými dotlačíme Rusko k mieru,“ vyhlásil.
Nasadenie „partnerských kontingentov je jedným z najlepších nástrojov“, reagoval na potenciálnu možnosť vyslať vojská NATO na Ukrajinu. Zelenskyj však bližšie nešpecifikoval, či pôjde o vyslanie jednotiek Západu alebo mierových síl v prípade ukončenia takmer trojročného konfliktu.
Zvolený prezident USA Donald Trump prisľúbil rýchle ukončenie bojov a opakovane kritizoval doterajšiu americkú vojenskú podporu Kyjeva. Končiaci minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok oznámil, že USA poskytnú novú pomoc Ukrajine vo výške približne 500 miliónov dolárov.
„Je jasné, že pre Európu a celý svet sa začína nová kapitola, a to už o 11 dní. Nastane čas, keď musíme ešte intenzívnejšie spolupracovať, ešte viac sa spoliehať jeden na druhého a spoločne dosahovať ešte lepšie výsledky,“ povedal Zelenskyj. „Vnímam to ako príležitosť.“
Na stretnutí zároveň „vyzval“ ukrajinských spojencov, aby Kyjevu pomohli vybudovať „zásobu bezpilotných lietadiel“ na boj proti ruským silám na fronte i mimo neho. „Drony… zmenili charakter vojny. Bezpilotné lietadlá odstrašujú nepriateľa a udržujú od neho odstup,“ povedala ukrajinská hlava štátu.
Vedenie Fakultnej nemocnice Trnava sa rozhodlo zaviesť hygienické opatrenia z dôvodu zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie akútnych respiračný infekcií.
"Od 9. januára 2025 je nutné pri návštevách pacientov použiť rúško a pred vstupom na oddelenie vykonať dezinfekciu rúk. Platnosť tohto opatrenia je do odvolania," napísala nemocnica na sociálnej sieti.
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) tak učinila z bezpečnostných a preventívnych dôvodov v dôsledku kybernetického útoku na informačné systémy Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR.
V tejto súvislosti sa môže vyskytnúť problém pri odosielaní elektronického podania do elektronických schránok ÚGKK SR a orgánom štátnej správy na úseku katastra.
"Z tohto dôvodu je pozastavené doručovanie elektronických správ do elektronických schránok ÚGKK SR a orgánom štátnej správy na úseku katastra až do odvolania. V prípade odoslaných podaní aktuálne nie sú vygenerované doručenky o doručení elektronického podania," upozornila NASES.
Všetky podania, ktoré sú odoslané, budú po odstránení technických problémov na informačných systémoch ÚGKK SR spracované a následne bude vygenerovaná elektronická doručenka potvrdzujúca doručenie elektronického podania.
Spomedzi predstaviteľov štátov, ktoré vystupujú ako sprostredkovatelia medzi Izraelom a Hamasom, sa tentoraz nezúčastnili zástupcovia Egypta, povedal anonymný izraelský člen tímu vyjednávačov pre denník Times of Israel (TOI).
V posledných dňoch nenastal v rozhovoroch o dohode o prímerí a rukojemníkoch v katarskej metropole Dauha žiadny dramatický vývoj, povedal vo štvrtok predstaviteľ, ktorý sa zúčastňoval na rokovaniach s ubezpečením, že rozhovory pokračujú.
Egypt sa na rozhovoroch nezúčastňuje, dodal zdroj. „Pomáhajú, keď sa vyskytnú určité prekážky. Je možné, že ak dôjde k pokroku, privedieme Egypťanov fyzicky. Zatiaľ pomáhajú zo strany,“ vysvetlil.
Predstaviteľ Tel Avivu priblížil, že v poslednom období sa diskusie sústredili na požiadavku palestínskeho militantného hnutia Hamas na ukončenie izraelských bojových operácií, aby mohli militanti prepustiť rukojemníkov, ktorých neoslobodili počas prvej „humanitárnej“ fázy prímeria v novembri 2023.
„Snažíme sa nájsť jazyk, ktorý by bol dostatočne dvojzmyselný na to, aby sme uskutočnili kvadratúru kruhu,“ dodal úradník s odkazom na neriešiteľný matematický problém.
Nezhody podľa neho panujú aj v otázke prepustenia mužských rukojemníkov vo veku 50 až 65 rokov. „Hamas hovorí, že je ochotný ich prepustiť, ale chce, aby bolo prepustených veľa ‚cenných‘ teroristov, teroristov s krvou na rukách,“ vyhlásil.
Anonymný predstaviteľ izraelskej vlády tiež poprel medializované tvrdenia, že Tel Aviv je otvorený krátkodobému prímeriu na zostavenie zoznamu žijúcich rukojemníkov Hamasu.
