Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinské firmy mieria cez Poľsko do západnej Európy

Po presune aktivít do strednej Európy začali ukrajinské podniky oslovovať miestnych zákazníkov a plánujú expanziu do západnej Európy.

Ukrajinské podniky, ktoré po ruskej invázii v roku 2022 prišli do strednej Európy, presúvajú svoju pozornosť prevažne z utečencov na miestnych zákazníkov, keďže sa stávajú etablovanejšími. Niektoré z nich dokonca plánujú expanziu ďalej na západ kontinentu.

Keď vojna zastavila ich aktivity doma na Ukrajine a na východe vrátane Ruska, otvorili si pobočky v susedných krajinách. Spočiatku sa zameriavali na svojich vysídlených krajanov, ktorým ponúkali potraviny, nápoje a služby. V Poľsku, kde podľa odhadov našlo útočisko viac ako 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny, vlastnili Ukrajinci v roku 2024 každý desiaty nový podnik.

Firma Lviv Croissants (Ľvovské croissanty) bola založená pred dvoma rokmi. Momentálne má 12 pobočiek v Poľsku a v októbri otvorila svoju prvú predajňu v Česku v rámci stratégie pokračovať v expanzii smerom na západ a za hranice diaspóry, uvádza agentúra Reuters.

„Aj keď je komunita ukrajinských utečencov v Európe významná, spoliehanie sa výlučne na túto zákaznícku základňu nie je udržateľnou dlhodobou stratégiou," povedal Andrij Halyckyj, majiteľ firmy.

Kultúrne podobnosti s Ukrajinou pomohli urobiť z Poľska prirodzenú základňu pre ukrajinské firmy. Mnohé sa však pozerajú za hranice najväčšej postkomunistickej ekonomiky v Európskej únii (EÚ), k oveľa väčšiemu okruhu zákazníkov.

Ukrajinské firmy vnímajú Poľsko ako most alebo odrazový mostík na trhy EÚ, povedal Dariusz Szymczycha, prvý viceprezident Poľsko-ukrajinskej obchodnej komory. „Chcú sa naučiť normy, predpisy a pravidlá fungovania v EÚ," dodal

Sieť barov Piana Vyshnia je tematicky zameraná na tradičný čerešňový likér z Ukrajiny, ale za svoj hlavný cieľ považuje miestnych zákazníkov. Jej vlastník, skupina reštaurácií !FEST, rozšíril značku do 15 miest v Poľsku a deväť v ďalších pobaltských a východoeurópskych krajinách vrátane Slovenska.

Skupina najnovšie plánuje otvorenie pobočiek v Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku v roku 2025 a opätovné spustenie prevádzky v Londýne, keďže tieto bary priťahujú nových zákazníkov a sú ziskové. Zároveň, príchod ukrajinských pracovníkov zmiernil tiež napätú situáciu na trhu práce v susedných krajinách

Spoločnosť Deloitte v správe z marca 2024 odhadla, že utečenci z Ukrajiny v roku 2023 mohli pridať k hrubému domácemu produktu (HDP) Poľska až 1,1 percenta. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo byť 1,35 percenta.

Olga Kopylova, ďalšia ukrajinská podnikateľka, pre agentúru Reuters povedala, že pred vojnou neplánovala preniesť svoju značku Chornomorka do zahraničia, ale teraz má tri predajne s názvom Czarnomorka v Poľsku a po dve v Bratislave a vo Viedni.

Kaviarenský reťazec Aroma Kava sa v roku 2022 presťahoval do Poľska a odvtedy sa rozšíril do desiatich miest, zatiaľ čo ukrajinský výrobca zmrzliny a mrazených výrobkov Three Bears kúpil poľskú spoločnosť Nordis.

V novootvorenej pobočke Lviv Croissants v Prahe personál obsluhoval zmes turistov, miestnych obyvateľov a Ukrajincov. „Je to prvýkrát, čo som tu jedla, ale je to pre mňa ako pocit domova," povedala 20-ročná ukrajinská študentka Tatiana Melnyková.

(tasr)

  |  

Proruskí hekeri zaútočili na weby talianskych ministerstiev

Novú vlnu hekerských útokov zo strany proruskej skupiny Noname057(16) zaznamenali v sobotu ráno webové stránky talianskych ministerstiev a inštitúcií, informuje TASR podľa agentúry ANSA.

Rozsiahle kybernetické DDoS útoky viedli k dočasným pozastaveniam dotknutých webových stránok.

Terčom útoku sa stali stránky talianskeho ministerstva zahraničných vecí, ako aj infraštruktúry a dopravy, ale aj námorníctva, letectva, polície Carabinieri či regulátora akciových trhov Consob.

Zasiahnuté boli aj verejné dopravné spoločnosti vrátane spoločnosti Atac v Ríme, Amat v Palerme a Amt v Janove, dodáva ANSA.
 
Kyberútoky vyšetruje talianska agentúra pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá zároveň poskytuje podporu zasiahnutým inštitúciám pri obnove fungovania ich webov, uvádza agentúra APA.

Pri ohlásení útoku na weby talianskych ministerstiev kritizovali hekeri na platforme Telegram taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. "Meloniová počas jednej schôdzky s (ukrajinským prezidentom) Volodymyrom Zelenským potvrdila plnú podporu Talianska pre Ukrajinu. Podľa Meloniovej bude Taliansko Ukrajine pomáhať brániť jej záujmy a dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. Taliansko by malo začať s tým, že bude pomáhať sebe a predovšetkým v oblasti svojej kybernetickej bezpečnosti," uvádza sa vo vyhlásení hekerov.

(tasr)

  |  

Fico potvrdil, že strávil dovolenku vo Vietname

Premiér odmietol, že by dva týždne strávil v luxusnom hoteli v Hanoji prezentovanom v médiách.

Robert Fico (Smer) potvrdil, že bol nedávno na dovolenke vo Vietname, kde strávil deväť dní a býval v rezorte. Na sociálnej sieti tak reagoval na medializované informácie.

Na konci pobytu vo Vietname ho podľa svojich slov zahraniční partneri pozvali do Hanoja na neformálne stretnutie. „Vietnamská strana zabezpečovala dopravnú logistiku, bezpečnosť a miesto rokovania. Miesto rokovania, ktoré bolo spojené aj s jedlom, bol hotel, ktorý je dnes predmetom takého obrovského záujmu," vysvetlil Fico.

(tasr)

  |  

Železničnú dopravu na východe Slovenska sa podarilo znovu obnoviť

Dopravu v úseku Margecany - Krompachy prerušili v skorých ranných hodinách v dôsledku poruchy trakčného vedenia.

Hovorkyňa Železníc SR Petra Lániková pre TASR potvrdila, že dopravu sa podarilo obnoviť pred 11:30 s tým. Vlaky v Margecanoch zatiaľ premávajú po jednej koľaji.

"Pri vchádzaní vlaku R 681 do stanice Margecany došlo v sobotu ráno o 4:15 k poškodeniu zberača hnacieho koľajového vozidla (HKV), a zároveň k poškodeniu trakčného vedenia (TV). Vlaky boli následne stiahnuté do stanice a začalo sa s opravou poškodeného trakčného vedenia," objasnila hovorkyňa.

Viaceré spoje medzi Popradom a Košicami preto meškali, niektoré musel národný dopravca aj odrieknuť a vlaky nahradiť autobusmi. Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Dominik Drevický avizoval, že po obnovení dopravy na jednej koľaji sa situácia postupne zlepší. "Súpravy sa popresúvajú a aj personál a tie obehy sa nastavia na štandardný stav," dodal.

(tasr)

  |  

Švajčiarsko požaduje vyšetrovanie smrti občana zadržaného v Iráne

Švajčiarsky turista, ktorého v Iráne zadržali pre podozrenie zo špionáže, zomrel vo väzení, kde údajne spáchal samovraždu.

Švajčiarsko požiadalo v piatok o podrobné vyšetrovanie v súvislosti s úmrtím svojho občana, ktorého zadržali v Iráne pre obvinenia zo špionáže a následne tam zomrel vo väzení. Úrady v Iráne vo štvrtok vyhlásili, že muž vo väzení spáchal samovraždu.

„Švajčiarsko žiada od iránskych úradov poskytnutie detailných informácií o dôvode jeho zadržania a úplné vyšetrenie okolností jeho smrti," uviedlo vo vyhlásení švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí „Repatriácia tela do Švajčiarka je takisto najvyššou prioritou," dodal rezort diplomacie v Ženeve.

Teherán informoval Švajčiarsko o úmrtí jeho občana vo štvrtok. Podľa švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí ide o 64-ročného muža, ktorý do Iránu vycestoval ako turista. Takmer dve desaťročia predtým žil v južnej Afrike. Meno muža nezverejnili, pripomína agentúra AFP.

Švajčiarske veľvyslanectvo v Teheráne žiadalo o prístup k zadržanému vo väzení, Irán to však neumožnil s tým, že obvinenia voči jeho osobe sa týkali špionáže a národnej bezpečnosti.

V Iráne zadržiavajú viacero Európanov alebo osôb s dvojakým občianstvom vrátane francúzskeho páru Cécile Kohlerovej a Jacquesa Parisa, ktorí sú takisto obvinení zo špionáže, píše AFP.

Taliansku novinárku Ceciliu Salovú, ktorú v Iráne väznili od decembra, prepustili na slobodu a vrátila sa do Ríma tento týždeň.

Omán ešte v roku 2023 vyjednal prepustenie šiestich Európanov vrátane belgického humanitárneho pracovníka Oliviera Vandecasteeleho, ktorý pre obvinenia zo špionáže strávil v iránskom väzení viac než rok.

(tasr)

  |  

V Pakistane sa začal samit o vzdelávaní dievčat v moslimskom svete, Taliban nedorazil

Nositeľka Nobelovej ceny Malála Júsufzajová na podujatí vyzýva na zodpovednosť za porušovanie práv afganských žien a dievčat.

Vláda afganského Talibanu sa nezúčastňuje na globálnom samite o vzdelávaní dievčat v moslimskom svete, ktorý sa začal v susednom Pakistane. V sobotu to oznámil Islamabad.

„Poslali sme pozvanie do Afganistanu, ale nikto z afganskej vlády nebol na konferencii," povedal minister školstva Chalid Makbúl Siddiqui pre agentúru AFP.

„Moslimský svet vrátane Pakistanu čelí významným výzvam pri zabezpečovaní spravodlivého prístupu k vzdelaniu pre dievčatá," povedal pakistanský premiér Šehbáz Šaríf na otvorení samitu. Podporuje ho Svetová moslimská liga (MWL), mimovládna organizácia na presadzovanie skutočného posolstva islamu presadzovaním umiernených hodnôt so sídlom v Mekke.

„Odopieranie vzdelania dievčatám sa rovná popieraniu ich hlasu a ich voľby, čím ich zbavujeme práva na svetlú budúcnosť," dodal Šaríf. Na podujatí sú lídri v oblasti vzdelávania z krajín s moslimskou väčšinou s výnimkou Afganistanu, kde ako v jedinej krajine na svete majú dievčatá zakázané chodiť do školy.

Od návratu k moci v roku 2021 zaviedol Taliban v Afganistane svoju verziu islamského práva, ktorú Organizácia Spojených národov nazvala „rodovým apartheidom".

Na samit do vlasti pricestovala aj nositeľka Nobelovej ceny za mier Malála Júsufzajová. V roku 2012 sa ju ako 15-ročnú pokúsila zavraždiť pakistanská odnož Talibanu, keď sa autobusom vracala zo školy v odľahlom údolí Svát. Islamský radikál ju postrelil do hlavy. S ťažkým poranením krku a lebky ju neskôr letecky previezli do Británie, kde podstúpila niekoľko náročných zákrokov, vrátane plastickej operácie tváre.

V piatok na sociálnej sieti zverejnila, že bude hovoriť o tom, „prečo musíme vodcov Talibanu brať na zodpovednosť za ich zločiny voči afganským ženám a dievčatám". Na konferencii vystúpi v nedeľu.

Pakistan čelí vlastnej vážnej kríze v oblasti vzdelávania. Podľa vládnych údajov viac ako 26 miliónov detí nechodí do školy, čo je jedno z najvyšších čísel na svete.

(tasr)