Preskočiť na obsah
  |  

Reakcia na Trumpa: Poslankyňa vyzvala tri štáty USA na pripojenie ku Kanade

Elizabeth Mayová, členka kanadskej Dolnej snemovne, ktorá vedie opozičnú kanadskú stranu Zelených, ponúkla prevzatie Kalifornie, Oregonu a Washingtonu s prísľubom niektorých výhod ako bezplatná zdravotná starostlivosť a prísnejšie zákony o zbraniach.

"Máme pre vás ponuku. Myslíte si, že chceme byť 51. americkým štátom? Nie. Možno by Kalifornia chcela byť 11. (kanadskou) provinciou. Čo poviete na to? Kalifornia, Oregon, Washington?" uviedla Mayová podľa Daily Beast.

Pokračovala s odkazom pre guvernérov troch štátov, Gavina Newsoma za Kaliforniu, Tinu Kotekovú za Oregon a Jaya Insleeho za Washington: "Chcete vypísať referendum pre svojich občanov?"

Reagovala tak na vyhlásenia nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovanie vyhlásil, že Kanada by sa mohla stať ďalším štátom Spojených štátov. Využiť pri dosiahnutí tohto cieľa však chce ekonomickú silu, nie nasadenie armády.

"Donald, zamysli sa nad tým. Mohol by si sa zbaviť všetkých týchto štátov, ktoré vždy volia demokratov," povedala Mayová. "Vieš, čo ešte? Zbavíme ťa Bernieho Sandersa [demokratický senátor, pozn. red]."

Mayová nie je prvým kanadským predstaviteľom, ktorý sa v tomto smere obul do nového prezidenta. Premiér Ontária Doug Ford v pondelok povedal, že namiesto toho, aby sa Kanada stala súčasťou USA, by krajina mohla kúpiť Aljašku a Minnesotu.

"Čo keby sme si kúpili Aljašku? A zároveň k tomu prihodíme Minnesotu a Minneapolis. Viete, to nie je reálne," povedal Ford o Trumpových návrhoch. Neskôr spresnil, že pri tejto poznámke žartoval.

(max)

  |  

Biden: V rokovaniach o prímerí medzi Izraelom a Hamasom sme dosiahli skutočný pokrok

Agentúra AFP konštatuje, že dosluhujúci prezident sa v posledných dňoch v úrade pokúša o uzavretie dohody, o ktorú sa vyjednávači usilujú už niekoľko mesiacov.

"Dosiahli sme istý skutočný pokrok, dnes som sa stretol s vyjednávačmi," vyhlásil Joe Biden. "Stále dúfam, že sa nám podarí uskutočniť výmenu väzňov. Hamas je ten, kto tejto výmene momentálne stojí v ceste, ale myslím si, že sa nám to môže podariť, musíme to dosiahnuť," uviedol odchádzajúci prezident.

Katar, Egypt a Spojené štáty sa už viacero mesiacov pokúšajú sprostredkovať dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Doposiaľ sa im však nepodarilo zastaviť ničivý konflikt v Pásme Gazy, ktorý sa začal v októbri 2023 po útoku palestínskych militantov na Izrael.

Nastupujúci prezident USA Donald Trump, ktorý sa funkcie chopí 20. januára, na nedávnej tlačovej konferencii vyhlásil, že ak Hamas do jeho inaugurácie neprepustí zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy, tak na Blízkom východe "vypukne peklo".

(tasr)

  |  

Trump potvrdil prípravu stretnutia s Putinom. Ten s tým súhlasí

Donald Trump počas kampane často vyzdvihoval svoj vzťah s ruským prezidentom a tvrdil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť "do 24 hodín", nikdy však nekonkretizoval, ako to chce dosiahnuť.

V piatok ráno nastupujúci prezident Spojených štátov uviedol, že stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ohľadom vojny na Ukrajine je v štádiu prípravy.

"Chce sa stretnúť a my to pripravujeme," uviedol pred stretnutím s republikánskymi guvernérmi vo svojej rezidencii Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride.

"Prezident Putin sa chce stretnúť. Povedal to dokonca aj verejne a tú vojnu musíme mať za sebou. To je krvavý chaos," povedal Trump o rusko-ukrajinskom konflikte.

Trump už počas tlačovej konferencie v Mar-a-Lago na Floride pred pár dňami navrhol, že stretnutie s Putinom sa môže konať po jeho prezidentskej inaugurácii 20. januára. Presný dátum však neuviedol.

Trump počas kampane často vyzdvihoval svoj vzťah s ruským prezidentom a tvrdil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť "do 24 hodín", nikdy však nekonkretizoval, ako to chce dosiahnuť.

"Prezident Putin sa chce stretnúť, povedal to dokonca verejne, a my musíme skoncovať s touto krvavou vojnou," vyhlásil. Trump opakovane tvrdil, že môže rýchlo ukončiť takmer trojročný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.

Zmena politiky USA

AFP pripomína, že staronový prezident v kampani pravidelne kritizoval masívnu vojenskú pomoc Ukrajine zo strany administratívy prezidenta Joea Bidena.

Vo svojich prejavoch kritizoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého označil za "obchodníka". Ruského prezidenta naopak kritizoval zriedkavo a dokonca sa o ňom niekedy vyjadroval s obdivom.

Spojené štáty pod vedením Bidena patrili k najväčším podporovateľom Ukrajiny. Od februára 2022 jej poskytli vojenskú pomoc v hodnote viac ako 65 miliárd dolárov.

Ruský náprotivok súhlasil

Kremeľ v piatok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený rozhovorom s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom bez predbežných podmienok ohľadom jeho uskutočnenia.

Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako Trump informoval o prípravách stretnutia oboch predstaviteľov.

"Prezident opakovane uviedol, že je otvorený styku s medzinárodnými lídrami vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň uvítal Trumpovu "pripravenosť riešiť problémy prostredníctvom dialógu". Peskov podľa agentúry TASS však doplnil, že takéto stretnutie sa pravdepodobne môže naplánovať až po Trumpovej inaugurácii 20. januára.

(tod/tasr)

  |  

Najvyšší súd USA odmietol Trumpovu žiadosť o odklad vynesenia rozsudku

Novozvolený prezident sa dožadoval, aby newyorský sudca Juan Merchan nevyhlásil trest v prípade podplácania pornoherečky Stormy Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť pred jeho inauguráciou.

Súd, v ktorom majú väčšinu konzervatívni sudcovia, rozhodol najtesnejšou väčšinou päť ku štyrom. Proti žiadosti Donalda Trumpa teda hlasovali aj konzervatívci: predseda súdu John Roberts a sudkyňa Amy Coneyová Barrettová.

Sudcovia v stanovisku väčšiny podľa AFP uviedli, že Trumpovo odsúdenie nebude predstavovať vážnu prekážku pre vykonávanie jeho právomocí, keďže Merchan vopred uviedol, že Trumpovi neudelí trest odňatia slobody, pokutu ani podmienku. Trumpove argumenty proti rozsudku sa pritom podľa nich môžu riešiť v rámci riadneho odvolacieho konania.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade vyplatenia 130-tisíc dolárov Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov. Trump všetky obvinenia v prípade odmieta.

Najvyšší súd USA v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú "absolútnu imunitu" v súvislosti s výkonom funkcie a "prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností".

Sudca Merchan však v predošlom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o imunite v súvislosti s výkonom oficiálnych aktov sa na tento prípad nevzťahuje, keďže súdny proces sa týkal "plne neoficiálneho správania, v ktorom nemá nárok na imunitu", uviedla svojho času stanica CNN.

(tasr)

  |  

Blinken počas poslednej zahraničnej cesty rokoval najmä o Sýrii

Odchádzajúci minister zahraničných vecí USA sa vo štvrtok v Ríme na svojej poslednej zahraničnej ceste vo funkcii stretol s viacerými rezortnými kolegami z európskych štátov.

Na rokovaniach v Ríme sa zúčastnili aj minister zahraničných vecí Británie David Lammy a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová spolu s vysokými predstaviteľmi Francúzska a Nemecka.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani pred začiatkom rokovaní uviedol, že západné mocnosti sa mesiac po zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada usilujú o "stabilnú a jednotnú Sýriu."

AFP však pripomína, že obavy v uplynulých týždňoch vyvolávajú najmä hrozby Turecka voči sýrskym milíciám, ktoré kontrolujú rozsiahle územia na severe a východe Sýrie. Iba vo štvrtok zahynulo pri útokoch Turecka a ním podporovaných skupín na pozície Kurdov 37 ľudí.

Antony Blinken už skôr uviedol, že ďalší konflikt "by bol v hlbokom rozpore so všetkým pozitívnym, čo sa v Sýrii deje." Odchádzajúci šéf americkej diplomacie ozrejmil, že USA budú "tvrdo pracovať" na tom, aby sa predišlo ďalšej eskalácii.

Jednou z diskutovaných tém boli aj sankcie uvalené na Sýriu. "Musíme sa zaoberať otázkou sankcií. Nie sú samozrejmosťou, pretože politická situácia sa zmenila," vyhlásil Tajani.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot v stredu deklaroval, že niektoré sankcie "by sa mohli rýchlo zrušiť." Spojené štáty tento týždeň uviedli, že zmiernia sankcie týkajúce sa základných služieb. Pred akýmkoľvek širším zrušením sankcií si však počkajú na ďalší vývoj.

Blinken, ktorý viedol americké ministerstvo zahraničných vecí počas celého štvorročného funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena vo funkcii skončí po inaugurácii Donalda Truma 20. januára. Ten za šéfa americkej diplomacie nominoval floridského senátora Marca Rubia.

(tasr)

  |  

Nemecko môže zachrániť len AfD, povedal Musk v rozhovore so šéfkou strany

Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko.

Americký miliardár Elon Musk vo štvrtok vyzval Nemcov, aby v predčasných voľbách 23. februára volili Alternatívu pre Nemecko (AfD). Urobil tak počas živého vysielania na svojej sieti X s líderkou AfD Alice Weidelovou. Rozhovor prebiehal v angličtine.

Najbohatší muž sveta Weidelovú počas vysielania predstavil ako "hlavnú kandidátku na post kancelárky Nemecka". AfD má však zanedbateľnú šancu zostaviť vládu vzhľadom na skutočnosť, že s ňou odmietli spolupracovať ostatné strany, aj keď má podľa prieskumov silnú podporu.

Obaja sa zhodli na tom, že Nemecko brzdí "šialená" energetická politika, nadmerná byrokracia a nekontrolovaná migrácia. Musk už predtým ako generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Motors, ktorá má pri Berlíne veľký závod, tvrdil, že jeho investície v Nemecku mu dávajú právo vyjadrovať sa k stavu krajiny.

"Nemecko môže zachrániť len AfD. Bodka. Ľudia naozaj musia podporiť AfD, inak sa situácia v Nemecku veľmi, veľmi zhorší," povedal Musk a Weidelovú označil za veľmi rozumnú osobu, ktorej strana "nenavrhuje nič poburujúce".

Weidelová povedala, že príležitosť hovoriť s Muskom bola prvou za uplynulých desať rokov, keď mohla povedať svoj názor pre prerušovania zo strany médií, ktoré sú podľa jej slov voči nej zaujaté.

"Ľudia radi cenzurujú veci, s ktorými nesúhlasia," tvrdil Musk, keď sa s Weidelovou zhodol po tom, čo obaja prirovnali zaobchádzanie médií a nemeckých politikov s AfD k zaobchádzaniu nacistického vodcu Adolfa Hitlera s ľuďmi, ktorí obhajovali Židov.

Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko. Vyčítala jej predovšetkým rozhodnutia v oblasti migračnej politiky v roku 2015 v čase prílevu migrantov zo Sýrie a iných krajín. Merkelová podľa nej hranice údajne otvorila proti vôli Nemcov.

Weidelová takisto kritizovala aj Merkelovej politiku v oblasti energetiky vrátane kroku postupne ukončiť využívanie jadrovej energie v Nemecku. Musk sa v tejto súvislosti označil za veľkého zástancu obnoviteľných zdrojov energie a rozhodnutie zatvoriť jadrové elektrárne označil za "tragické". Naopak, Nemecko by podľa jeho slov malo zmeniť smer a výrobu atómovej energie zvýšiť.

(tod/tasr)