Preskočiť na obsah
  |  

Chorváti v nedeľu rozhodnú v druhom kole prezidentských volieb o budúcom lídrovi krajiny

Počas moratória na predvolebnú propagáciu panuje zákaz verejných vystúpení aj politických kampaní na sociálnych sieťach.

V Chorvátsku v sobotu platí moratórium na verejné vystúpenia prezidentských kandidátov pred nedeľným druhým kolom volieb. V nich 3 769 598 voličov rozhodne o tom, či v prezidentskom úrade na ďalších päť zotrvá Zoran Milanovič (kandidát SDP) alebo Dragan Primorac (kandidát HDZ), uvádza agentúra HINA.

V prvom kole 29. decembra ani jeden z ôsmich kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Milanoviča podporilo 49,09 percenta voličov, Primorac získal 19,35 percenta.

Volebné moratórium potrvá až do nedele 19:00, kedy sa uzavrie 6 755 volebných miestností v Chorvátsku a zahraničí. Štátna volebná komisia (DIP) vyzvala na jeho dodržiavanie, hoci zákon nepredpisuje sankcie za jeho porušenie. Moratórium sa má vzťahovať aj na obsah sociálnych sietí ako Facebook, Instagram, YouTube, či TikTok.

DIP zverejní údaje o volebnej účasti na poludnie a o 17:00. Pre časový posun sa v Austrálii (Canberre, Sydney a Melbourne) otvoria volebné miestnosti už v sobotu večer 21:00 SEČ a uzavrú v nedeľu o 9:00 SEČ.

V Chorvátsku sa bude voliť v nedeľu od 7:00. Prvé predbežné výsledky zverejní DIP pol hodiny po zatvorení volebných miestností, výsledok volieb sa očakáva v nedeľu okolo 21:00.

(tasr)

  |  

Pápež vyjadril podporu obetiam ničivých požiarov v Kalifornii

Zasiahnuté oblasti evakuovalo viac ako 180-tisíc ľudí a stovky tisíc zostali bez elektriny, pričom hasiči stále bojujú s plameňmi.

Pápež František vyjadril v sobotu ľútosť nad ničením spôsobeným obrovskými lesnými požiarmi v americkom štáte Kalifornia. Zároveň v telegrame losalngeleskému arcibiskupovi zdôraznil, že v duchu je s obeťami tejto katastrofy, oznámila to agentúra AFP.

Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin v telegrame arcibiskupovi Josému Horaciovi Gómezovi Velascovi uviedol, že pápež je „zarmútený stratami na životoch a rozsiahlym ničením" a vyjadruje "duchovnú blízkosť" k obetiam.

Svoje domovy muselo v dôsledku požiarov zúriacich pri Los Angeles opustiť viac než 180-tisíc ľudí vrátane mnohých hollywoodskych hviezd a iných celebrít. Najväčší požiar pohltil v štvrti Pacific Palisades okolo 8-tisíc hektárov územia. Ďalší lesný požiar zničil v meste Altadena ležiacom severne od Los Angeles plochu presahujúcu 5500 hektárov.

Rozhoreli sa aj ďalšie menšie požiare. Jeden z nich pri mestečkách Calabasas a Hidden Hills sa v priebehu niekoľkých hodín rozšíril na plochu viac ako 400 hektárov.

Ani jeden z piatich veľkých požiarov sa zatiaľ nepodarilo dostať pod úplnú kontrolu, no podľa hasičov sa ich šírenie spomalilo.

O život prišlo najmenej 11 ľudí a do platnosti vstúpil prísny nočný zákaz vychádzania v oblastiach postihnutých dvoma najväčšími požiarmi nazývanými Palisades Fire a Eaton Fire s cieľom zabrániť rabovaniu, pripomína AFP.

Požiare nepriamo postihli milióny ľudí. Školy zostali zatvorené, státisíce ľudí v Los Angeles a okolí sú bez elektriny, mnohé podujatia boli zrušené a v Hollywoode pozastavili nakrúcanie filmov.

(tasr)

  |  

Košičan, ktorého obvinili z účasti na terorizme, ide do väzby

Rozhodnutie súdu nie je právoplatné, obvinený proti nemu podal sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR.

Košičan obvinený z ozbrojovania a účasti na terorizme smeruje do väzby. V sobotu o tom informovala hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Kudjáková. Dôvodom väzby je obava, že by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti.

"Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu vyhovel návrhu prokurátora a rozhodol o vzatí do väzby obvineného M. F., ktorý je stíhaný pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania zo zbraňami a pre zločin niektoré formy účasti na terorizme," uviedla hovorkyňa.

Sudca podľa nej zamietol žiadosť obvineného o nahradenie väzby jeho písomným sľubom a väzbu nenahradil ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Polícia 48-ročného Košičana zadržala ešte v utorok (7. 1.) na košickom sídlisku Dargovských hrdinov. Krajský policajný riaditeľ Štefan Mulik vo štvrtok (9. 1.) po vznesení obvinenia informoval, že polícia vykonala domové prehliadky v Košiciach aj v obci na Zemplíne. Znalci budú podľa neho skúmať zaistené chemikálie, rôzne prekurzory, komponenty, zbrane či výbušniny, čo všetko by sa z nich dalo vyrobiť.

"Odborníci, ktorí boli na mieste, nám potvrdili, že je možné z toho vytvoriť aj jedy aj nejaké výbušniny, nástražný výbušný systém, dokonca rúrkovú bombu, takže preto bola taká vážnosť z našej strany k tomuto prípadu," informoval riaditeľ.

Muža pritom polícia zadržala už v roku 2021, keď u neho našla množstvo chemikálií, nebezpečných látok i látok na výrobu nástražného výbušného systému, strelivo či nefunkčnú muníciu. Košičana obvinili zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. V roku 2022 mu okresný súd uložil podmienečný trojročný trest so skúšobnou dobou päť rokov. Aj podľa informácií od miestnych obyvateľov však v nedovolenej činnosti pokračoval.

Polícia informovala, že obvinený sa radikalizoval a na internete schvaľoval násilie alebo popisoval rôzne masakre, zverejňoval radikálne ladené názory s ľavicovo-extrémistickou inklináciou a návody týkajúce sa výroby zbraní a výbušnín, ktoré môžu inšpirovať iné osoby a podnietiť ich k spáchaniu teroristických trestných činov.

(tasr)

  |  

Pellegrini odmieta možnosť vycestovať na Ukrajinu

Cesta prezidenta SR Petra Pellegriniho na Ukrajinu neprichádza podľa jeho slov do úvahy.

Prezident to odôvodnil tým, že ukrajinská vláda zastavila dodávky plynu a odmieta ich tranzitovať na Slovensko. Prezident to uviedol v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy.

"Za situácie, že sa nám ukrajinská vláda a prezident rozhodli odstaviť dodávky plynu, odmietajú ho tranzitovať na Slovensko, čím zásadne ohrozujú energetickú bezpečnosť Slovenska. Za situácie, keď ukrajinský parlament prijíma zákon, ktorý má zakázať ešte aj transport ropy na Slovensko, hoc máme platné kontrakty, tak za takýchto okolností momentálne moja cesta na Ukrajinu nepripadá do úvahy," ozrejmil Pellegrini.

Zdôraznil, že ako prezident bude mať vždy na zreteli záujmy SR. Eviduje deklaráciu premiéra, že ak Ukrajina zastaví dodávky ropy na Slovensko, nemôže to ostať bez povšimnutia. Je podľa neho povinnosťou vlády, aby pre SR garantovala energetickú bezpečnosť.

Hlava štátu zatiaľ nemá informáciu, že by mal vo februári Slovensko navštíviť americký prezident Donald Trump. Predpokladá však, že sa s ním v krátkej dobe stretne. Vníma ho ako ťažkého partnera na komunikáciu pre EÚ.

(tasr)

  |  

Libanon a Sýria sa dohodli na spolupráci pri vymedzení spoločných hraníc

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí pricestoval v sobotu do Damasku na prvú návštevu od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v roku 2011.

Po stretnutí s novým lídrom krajiny Ahmadom Šarom, vodcom islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), Míkátí vyhlásil, že Libanon a Sýria budú spolupracovať na zabezpečení svojich pozemných hraníc, ako aj na vymedzení pozemných a námorných hraníc.

Diskutovali aj o pašovaní medzi oboma krajinami, problémoch na hraniciach či sýrskych vkladoch v libanonských bankách. Obe strany sa dohodli, že zriadia výbory na riešenie týchto záležitostí a na poskytovanie podpory.

Libanonský parlament len vo štvrtok zvolil za nového prezidenta generála Džúzífa Awna, čím sa skončil viac ako dvojročný vnútropolitický pat. Ide o dôsledok oslabenia šiitského hnutia Hizballáh, ktoré spolupracovalo s Asadom.

Sýria v Libanone dominovala tri desaťročia a svoju armádu odtiaľ musela stiahnuť až v roku 2005 v súvislosti s atentátom na libanonského expremiéra Rafika Harírího. Naďalej ostala pre Hizballáh dôležitou pašeráckou trasou z Iránu.
 
Približne v rovnakom čase úrady informovali o neúspešnom pokuse džihádistov z Islamského štátu vyhodiť do vzduchu šiitskú svätyňu na predmestí Damasku. Zdroj zo sýrskej spravodajskej agentúry uviedol, že spravodajské a bezpečnostné sily "uspeli v zmarení pokusu IS vykonať bombový útok vo svätyni Sajjida Zajnab". Dodal, že zatkli niekoľko ľudí.

Svätyňa je jedným z najdôležitejších šiitských pútnických miest a jej popularita vzrástla najmä počas iránsko-irackej vojny. Ročne ju navštevuje približne 1 milión turistov.

(tasr, afp, max)

  |  

Ukrajinské firmy mieria cez Poľsko do západnej Európy

Po presune aktivít do strednej Európy začali ukrajinské podniky oslovovať miestnych zákazníkov a plánujú expanziu do západnej Európy.

Ukrajinské podniky, ktoré po ruskej invázii v roku 2022 prišli do strednej Európy, presúvajú svoju pozornosť prevažne z utečencov na miestnych zákazníkov, keďže sa stávajú etablovanejšími. Niektoré z nich dokonca plánujú expanziu ďalej na západ kontinentu.

Keď vojna zastavila ich aktivity doma na Ukrajine a na východe vrátane Ruska, otvorili si pobočky v susedných krajinách. Spočiatku sa zameriavali na svojich vysídlených krajanov, ktorým ponúkali potraviny, nápoje a služby. V Poľsku, kde podľa odhadov našlo útočisko viac ako 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny, vlastnili Ukrajinci v roku 2024 každý desiaty nový podnik.

Firma Lviv Croissants (Ľvovské croissanty) bola založená pred dvoma rokmi. Momentálne má 12 pobočiek v Poľsku a v októbri otvorila svoju prvú predajňu v Česku v rámci stratégie pokračovať v expanzii smerom na západ a za hranice diaspóry, uvádza agentúra Reuters.

„Aj keď je komunita ukrajinských utečencov v Európe významná, spoliehanie sa výlučne na túto zákaznícku základňu nie je udržateľnou dlhodobou stratégiou," povedal Andrij Halyckyj, majiteľ firmy.

Kultúrne podobnosti s Ukrajinou pomohli urobiť z Poľska prirodzenú základňu pre ukrajinské firmy. Mnohé sa však pozerajú za hranice najväčšej postkomunistickej ekonomiky v Európskej únii (EÚ), k oveľa väčšiemu okruhu zákazníkov.

Ukrajinské firmy vnímajú Poľsko ako most alebo odrazový mostík na trhy EÚ, povedal Dariusz Szymczycha, prvý viceprezident Poľsko-ukrajinskej obchodnej komory. „Chcú sa naučiť normy, predpisy a pravidlá fungovania v EÚ," dodal

Sieť barov Piana Vyshnia je tematicky zameraná na tradičný čerešňový likér z Ukrajiny, ale za svoj hlavný cieľ považuje miestnych zákazníkov. Jej vlastník, skupina reštaurácií !FEST, rozšíril značku do 15 miest v Poľsku a deväť v ďalších pobaltských a východoeurópskych krajinách vrátane Slovenska.

Skupina najnovšie plánuje otvorenie pobočiek v Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku v roku 2025 a opätovné spustenie prevádzky v Londýne, keďže tieto bary priťahujú nových zákazníkov a sú ziskové. Zároveň, príchod ukrajinských pracovníkov zmiernil tiež napätú situáciu na trhu práce v susedných krajinách

Spoločnosť Deloitte v správe z marca 2024 odhadla, že utečenci z Ukrajiny v roku 2023 mohli pridať k hrubému domácemu produktu (HDP) Poľska až 1,1 percenta. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo byť 1,35 percenta.

Olga Kopylova, ďalšia ukrajinská podnikateľka, pre agentúru Reuters povedala, že pred vojnou neplánovala preniesť svoju značku Chornomorka do zahraničia, ale teraz má tri predajne s názvom Czarnomorka v Poľsku a po dve v Bratislave a vo Viedni.

Kaviarenský reťazec Aroma Kava sa v roku 2022 presťahoval do Poľska a odvtedy sa rozšíril do desiatich miest, zatiaľ čo ukrajinský výrobca zmrzliny a mrazených výrobkov Three Bears kúpil poľskú spoločnosť Nordis.

V novootvorenej pobočke Lviv Croissants v Prahe personál obsluhoval zmes turistov, miestnych obyvateľov a Ukrajincov. „Je to prvýkrát, čo som tu jedla, ale je to pre mňa ako pocit domova," povedala 20-ročná ukrajinská študentka Tatiana Melnyková.

(tasr)