Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident Jun sa nezúčastní na pojednávaní o jeho odvolaní

Suspendovaný juhokórejský prezident Jun Sok-jol sa nezúčastní na prvom pojednávaní ústavného súdu, ktorý sa v pondelok začne zaoberať návrhom parlamentu na jeho odvolanie z funkcie.

V noci na nedeľu o tom informoval jeho právnik, pričom prezidentovu neúčasť odôvodnil obavami o bezpečnosť. TASR informáciu prevzala z agentúr AFP a Jonhap.

"Vznikli obavy o bezpečnosť a zvýšilo sa aj riziko bezpečnostných incidentov. Preto sa prezident nebude môcť zúčastniť na súdnom konaní 14. januára," uviedol Junov právnik Jun Kab-kun vo vyhlásení zaslanom agentúre AFP. "Prezident je ochotný vystúpiť kedykoľvek, ak sa vyrieši otázka jeho bezpečností," uvádza advokát.

Pojednávanie o odvolaní prezidenta sa na ústavnom súde začne v utorok. Do 4. februára sú naplánované celkovo štyri zasadnutia. Následne plénum ústavného súdu rozhodne o tom, či Juna z funkcie odvolá.

Prokuratúra i vyšetrovací tím v decembri spustili vyšetrovanie Juna a ďalších predstaviteľov na základe podozrenia, že sa vyhlásením stanného práva dopustili vzbury, zneužitia právomoci a iných trestných činov, čo môže mať za následok doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti.

Od prekvapivého vyhlásenia stanného práva v decembri a následnom rozhodnutí parlamentu o začatí procesu odvolania hlavy štátu sa však prezident Jun ukrýva vo svojej oficiálnej rezidencii, kde je strážený prezidentskou ochrankou.

Jun sa opakovane odmietol dostaviť výsluch a orgány činné v trestnom konaní naňho preto vydali zatykač. Suspendovaného prezidenta sa policajné orgány pokúsili zadržať v čom im však zabránila ochranka.

Polícia sa v najbližších dňoch o zadržanie prezidenta pokúsi druhýkrát. Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) už pre tento účel požiadal o nasadenie tisícky policajných príslušníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin ocenil vojaka, ktorý vo virálnom videu zabil Ukrajinca v súboji zblízka

Ruský prezident Vladimir Putin udelil desiatnikovi Andrejovi Grigorievovi medailu Hrdina Ruskej federácie za „odvahu a hrdinstvo", uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Ruskí vojenskí blogeri tento mesiac zverejnili video natočené kamerou na prilbe ukrajinského vojaka. Podľa správ ruských a ukrajinských médií však tento záznam pochádza ešte z minulého roka.

Na videu ukrajinský vojak kráča k domu. Následne sa začne prestrelka a Ukrajinec hodí do budovy ručný granát. Po výbuchu z domu vyjde Grigoriev. Obaja muži následne začnú bojovať holými rukami a pomocou nožov.

Prevahu nakoniec získa ruský vojak, ktorý Ukrajinca usmrtí. Ešte pred smrťou však Ukrajinec požiada svojho protivníka, aby ho nechal v pokoji zomrieť a povie „zbohom mama".

Prokremeľské médiá identifikovali ruského vojaka ako Grigorieva z ďalekovýchodnej Jakutskej republiky, v ktorej väčšinu tvorí turkická etnická skupina Jakuti. Ukrajinské médiá identifikovali zabitého vojaka ako Dmytra Maslovského z Odeskej oblasti.

Hlava Jakutskej republiky Ajsen Nikolajev na Telegrame potvrdil, že sa v sobotu osobne stretol s Grigorjevom, pričom vyzdvihol jeho konanie a označil ho za „veľmi skromného". Ako poďakovanie mu podaroval tradičný jakutský nôž. „Ľudia ako on posilňujú naše veľké Rusko," vyhlásil Nikolajev.

AFP pripomína, že ruská vláda sa zamerala na najodľahlejšie a etnicky najrozmanitejšie regióny, kde verbuje vojakov do vojny na Ukrajine. V chudobných ďalekovýchodných oblastiach miestnych mužov motivuje najmä vysokými platmi.

„Nechaj ma v pokoji zomrieť.“ Video z Ukrajiny ukázalo brutálny boj dvoch vojakov o holý život

Mohlo by Vás zaujímať „Nechaj ma v pokoji zomrieť.“ Video z Ukrajiny ukázalo brutálny boj dvoch vojakov o holý život

(tasr, afp)

Minúta  |  

Počet obetí požiarov v Kalifornii stúpol na 16

Súdny lekár okresu Los Angeles zverejnil zoznam obetí bez uvedenia podrobností o ich totožnosti.

Informovali o tom miestne úrady, na ktoré sa odvolávajú agentúry AFP a AP, píše TASR.

V dokumente sa uvádza, že päť mŕtvych bolo nájdených v intenzívne zasiahnutej štvrti mesta Los Angeles Pacific Palisades a 11 v oblasti Pasadena.

Požiar v oblasti Palisades sa napriek intenzívnemu úsiliu hasičov v priebehu soboty nepodarilo zastaviť a oheň postupuje ďalej na východ smerom k husto obývanému údoliu San Fernando.

V dôsledku rozsiahlych požiarov už muselo svoje domovy opustiť viac než 180.000 ľudí vrátane mnohých hollywoodskych hviezd a iných celebrít. Najväčší požiar pohltil v štvrti Pacific Palisades okolo 9500 hektárov územia. Ďalší lesný požiar zničil v meste Altadena ležiacom severne od Los Angeles plochu presahujúcu 5500 hektárov.

Podľa agentúry AP niektoré štvrte Los Angeles pripomínajú scény z vojnových filmov. Veľké časti viacerých z nich boli takmer úplne zničené a domy zrovnané so zemou. Podľa oficiálnych odhadov už požiare zničili 12.000 budov a prístreškov.

Národná meteorologická služba USA uviedla, že ideálne poveternostné podmienky pre vznik požiarov potrvajú minimálne do začiatku budúceho týždňa. "To môže viesť k rozšíreniu prebiehajúcich požiarov, ako aj k vzniku nových," uviedli meteorológovia.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan by mohol opäť kandidovať na prezidenta

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu na straníckom zjazde v provincii Sanliurfa naznačil, že by mohol opätovne kandidovať v prezidentských voľbách.

Ďalšiu kandidatúru pritom v minulosti vylúčil. Najbližšie voľby hlavy štátu by sa mali konať v roku 2028. TASR informuje podľa agentúr TASS a Anadolu.

Na straníckom podujatí Erdogan vystúpil spolu so spevákom Ibrahimom Tatlisesom. Po tom, čo si spoločne zaspievali pieseň sa hudobník prezidenta spýtal, či je pripravený opätovne kandidovať. "S tebou som pripravený," odpovedal mu Erdogan.

Niektoré miestne médiá tento výrok interpretovali ako signál, že prezident má záujem uchádzať sa o ďalšie funkčné obdobie, hoci 70-ročný Erdogan v minulosti uviedol, že plánuje odovzdať vedenie krajiny novej generácii.

O ďalší mandát sa Erdogan uchádzať môže iba v prípade, že by poslanci zmenili ústavu a zrušili limit dvoch funkčných období. Opätovne by sa taktiež o funkciu mohol uchádzať v prípade, ak by ho parlament z funkcie predčasne odvolal.

Erdoganova vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja avizovala, že má v úmysle vypracovať novú ústavu a predložiť ju občanom na schválenie v referende. Vládnuca koalícia ale v parlamente nemá trojpätinovú väčšinu potrebnú na odvolanie prezidenta alebo zmenu ústavy.

Erdogan vládne Turecku už viac ako 20 rokov. V roku 2003 sa stal premiérom a prezidentom je od roku 2014. Po zmene ústavy v roku 2017 sa turecký politický systém zmenil z parlamentného na prezidentský a Erdogan sa tak opätovne stal šéfom vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpov vyšetrovateľ sa vzdal funkcie

Špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith, ktorý stíhal zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, v sobotu rezignoval na svoju funkciu a odišiel z ministerstva spravodlivosti.

Vyplýva to z písomného vyhlásenia prokuratúry. O zámere odstúpiť ešte pred Trumpovou inauguráciou Smith informoval už v minulosti. TASR píše podľa agentúr AFP a AP.

"Špeciálny vyšetrovateľ dokončil svoju prácu a 7. januára 2025 predložil svoju záverečnú utajovanú správu a 10. januára odišiel z ministerstva," uvádza sa v dokumente predloženom americkej okresnej sudkyni Aileeny Cannonovej. Podpísaní predstavitelia ju v ňom vyzývajú, aby nepredĺžila svoje minulotýždňové nariadenie blokujúce zverejnenie Smithovej záverečnej správy.

Cannonová v najbližšom čase opätovne rozhodne, či ponechá v platnosti nariadenie nezverejniť Smithovu správu v dvoch Trumpových trestných prípadoch.

Prvým je vyšetrovanie Trumpa v súvislosti s jeho účasťou pri útoku davu na Kapitol 6. januára 2021. Trumpovi sympatizanti chceli útokom zmariť oficiálny proces potvrdenia volebného víťazstva Joea Bidena. Trump bol v tomto prípade obvinený zo zločineckého sprisahania.

Druhý trestný prípad voči Trumpovi sa týkal dokumentov, ktoré si po skončení predchádzajúceho funkčného obdobia odniesol z Bieleho domu do svojej súkromnej rezidencie Mar-a-Lago na Floride a odmietal ich odovzdať úradom, kým uňho FBI v lete 2022 nevykonala domovú prehliadku.

V oboch prípadoch Smith stiahol obvinenia voči Trumpovi po jeho zvolení v novembrových prezidentských voľbách. Odvolal sa pritom na dlhoročnú prax amerického ministerstva spravodlivosti, že prezidenti USA sú počas výkonu funkcie chránení pred trestným stíhaním.

Napriek zrušeniu obvinení sa však podľa AP očakávalo, že Smithovu vyšetrovaciu správu zverejní ministerstvo spravodlivosti v posledných dňoch mandátu odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena. Federálna sudkyňa Cannonová vymenovaná Trumpom počas jeho prvého funkčného obdobia však vyhovela žiadosti obhajoby a dočasne pozastavila zverejnenie správy.

Podľa sudkyne by zverejnenie poškodilo dve osoby, ktorým nezrušili obvinenie v prípade tajných dokumentov, Trumpovmu komorníkovi Waltovi Nautovi a správcovi jeho floridského sídla Mar-a-Lago Carlosovi De Oliveirovi.

(tasr)

Minúta  |  

Biden udelil pápežovi Františkovi medailu slobody

Joe Biden mal osobne odovzdať medailu pápežovi v sobotu v Ríme na poslednej zahraničnej ceste jeho prezidentského úradu, ktorú však pre požiare v Kalifornii zrušil.

Biely dom uviedol, že prezident udelil ocenenie pápežovi počas telefonátu, v ktorom diskutovali aj o úsilí o podporu mieru a zmiernenie utrpenia na celom svete. Píše Clickorlando.

Prezidentskú medailu slobody udelil hlave cirkvi s vyznamenaním, pričom pápežovi povedal, že je "svetlom viery, nádeje a lásky, ktoré jasne žiari po celom svete".

Je to jediný prípad, kedy Biden počas svojho prezidentovania odovzdal túto poctu s vyznamenaním.

Samotný Biden je držiteľom ocenenia s vyznamenaním, ktoré mu v čase, keď bol viceprezidentom, udelil vtedajší prezident Barack Obama. Bolo to jediný raz počas Obamových dvoch funkčných období, keď udelil túto verziu medaily.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.