Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opozícia: Úrad geodézie ani Národný bezpečnostný úrad nevedia, kedy dáta katastra obnovia

Predstavitelia opozície sa v utorok stretli s predsedom Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR Juraj Cellerom a riaditeľom Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Romanom Konečným.

Poslanci mali pôvodne rokovať na zasadnutí výboru na kontrolu NBÚ, no ten nebol uznášaniaschopný, keďže koaliční členovia na ňom chýbali.

"Dobrou správou je, že ÚGKK má viacnásobné zálohy, že má štyri zálohy, z ktorých iba jedna bola napadnutá, kompromitovaná a jednoducho porovnaním týchto databáz sa dá zaručiť, že budeme mať obnovené funkčné dáta," uviedol poslanec Ján Horecký (KDH). Hekeri si podľa neho zároveň pýtali za odblokovanie dát výkupné 12 miliónov dolárov, ktoré štát nezaplatil.

Poslanec Ján Hargaš (PS) dodal, že aktuálne neexistuje záruka, že neverejné dáta občanov neboli zneužité. Uviedol tiež, že najnovšie zálohy sú k piatku 3. januára a teda nemusia byť úplné, pretože k útoku došlo 5. januára. Hargaš upozornil, že katastre na okresných úradoch, ktoré sú podľa rezortu vnútra opäť spustené, naplno nefungujú.

Katastrálne databázy majú 175 rokov. Zamestnávatelia vnímajú problém ako príležitosť

Mohlo by Vás zaujímať Katastrálne databázy majú 175 rokov. Zamestnávatelia vnímajú problém ako príležitosť

Predseda parlamentného výboru na kontrolu činnosti NBÚ Roman Mikulec (Slovensko, Za ľudí, KÚ) poukázal, že štát zatiaľ nevie povedať, kto je za kybernetickým útokom. "Nevieme zatiaľ povedať, kto útočil, nevieme povedať, akým spôsobom sa ten útok presne udial alebo teda cez aké miesto," uviedol.

SaS naďalej požaduje odvolanie predsedu ÚGKK SR Cellera. "Piateho sa útok stal, ráno, a siedmeho prišiel do roboty. Viete, mne keby zmizol úrad, tak by som za 48 hodín vedel prísť aj zo Sydney," uviedol za stranu Alojz Hlina.

Celler, ktorý sa na stretnutí zúčastnil, uviedol, že dôvody na svoje odstúpenie nevidí. "Ja som urobil, čo som mal," povedal novinárom po stretnutí s poslancami.

Riaditeľ NBÚ Konečný tvrdí, že je predčasné hovoriť, či ÚGKK SR zlyhal v kybernetickom zabezpečení svojich systémov. "Úrad vie postihnúť kataster, ale na to, aby sme ho postihli, my tam musíme poslať kontrolu, ktorá normálne procesne zaistí tieto informácie a môžeme aj nariadiť audit, ale dneska by sme nemali čo auditovať, nakoľko táto infraštruktúra momentálne na katastri nie je použiteľná," vysvetlil.

(tasr)

Minúta  |  

České dráhy modernizujú. Do konca roka sa nové vlakové súpravy objavia aj na Slovensku

Dopravca zároveň pripravuje testovanie satelitného internetu Starlink a ďalších inovácií.

České dráhy (ČD) v uplynulom roku uviedli do prevádzky 144 nových jednotiek a lokomotív za takmer 19 miliárd korún (takmer 752 miliónov eur). Z hľadiska modernizácie podľa nich išlo o rekordný rok. V obmenách chcú pokračovať aj v roku 2025.

Okrem sprevádzkovania ďalších moderných súprav, ktoré plánujú nasadiť aj na Slovensko, sa chystajú vo vlakoch testovať internet Starlink. Podrobnosti v utorok predstavil generálny riaditeľ ČD Michal Krapinec a český minister dopravy Martin Kupka.

ČD podľa Krapinca uviedli vlani do prevádzky osem najmodernejších vlakov ComfortJet určených na diaľkovú dopravu a 54 súprav RegioPanter a 56 motorových jednotiek RegioFox na regionálnu dopravu. Okrem toho začali používať 22 nových lokomotív Siemens Vectron.

Železničné preukazy pre policajtov už sú vo výrobe

Mohlo by Vás zaujímať Železničné preukazy pre policajtov už sú vo výrobe

„So začiatkom tohto roka klesol priemerný vek hnacích vozidiel a jednotiek vo flotile ČD na 17 rokov. Navyše, vidíme, že tam, kde sme nasadili nové vlaky, zvyšuje sa aj počet cestujúcich," podotkol.

„Státisícom cestujúcich sa zvýšil komfort cestovania pri ich cestách do práce, do školy a podobne," povedal minister dopravy, pričom vyzdvihol, že aj popri investovaní je dopravca v zisku.

Do konca roka by mali ČD prevádzkovať 14 z celkových 20 objednaných súprav ComfortJet.

„Nasadíme ich na spoje z Prahy do Brna a ďalej do Rakúska, na Slovensko a do Maďarska," avizoval Krapinec. Na konci roka tiež ČD plánujú prevádzkovať prvú z celkom 50 nových lokomotív, ktoré budú špeciálne upravené na rýchlosť 230 km/h.        

V diaľkových vlakoch sľubujú významné zlepšenie kvality hlasových a dátových služieb. V jednotkách Pendolino, Railjet a InterPanter začali inštalovať 5G opakovače mobilného signálu, ktoré by ho vo vlakoch mali posilniť. Okrem toho plánujú laserovú úpravu okien, aby sa do vozov ľahšie dostal mobilný signál.

Ďalšou novinkou je satelitný internet od spoločnosti Starlink. „V druhej polovici januára by mala do Česka doraziť zo Spojených štátov prototypová anténa Starlink na využitie vo vlakoch. České dráhy budú jedným z prvých užívateľov na celom svete, ktorý bude túto anténu testovať," podotkol Krapinec.

ČD ročne vypraví približne 2,4 milióna spojov, ktoré prejdú zhruba 119 miliónov kilometrov. Denne český národný dopravca podľa svojich štatistík vypraví priemerne 6 605 vlakov.

(tasr)

Minúta  |  

V Sudáne zomrelo viac ako 120 ľudí. Rakety zasiahli aj obytné oblasti

Incident súvisí s pokračujúcimi intenzívnymi bojmi medzi armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF) v rámci občianskej vojny.

Viac než 120 ľudí prišlo o život pri ostreľovaní sudánskeho mesta Umm Durmán, ležiaceho cez rieku pri Chartúme. Uviedla to iniciatíva Ombada zo siete záchranárov, na ktorú sa odvolala agentúra AFP.

K „náhodnému ostreľovaniu" západnej časti Umm Durmám, ktoré leží pri metropole Chartúm na druhom brehu rieky Níl, došlo ešte v pondelok. Skupina označila počet obetí za predbežný a neuviedla, kto za útokom stojí.

Humanitárni pracovníci sa podľa iniciatívy snažia ošetriť „veľký počet zranených ľudí, ktorí utrpeli rôzne stupne zranení". Takisto hovoria o kritickom nedostatku zdravotníckeho materiálu.

Južný Sudán čelí masívnemu prílevu utečencov a epidémii cholery, upozorňujú Lekári bez hraníc

Mohlo by Vás zaujímať Južný Sudán čelí masívnemu prílevu utečencov a epidémii cholery, upozorňujú Lekári bez hraníc

V Sudáne v roku 2023 vypukla občianska vojna, ktorá si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a podľa OSN spôsobila najvážnejšiu utečeneckú krízu sveta. Boje medzi sudánskymi polovojenských Síl rýchlej podpory (RSF) a armádou za posledné týždne ďalej eskalujú.

RSF aj armáda boli obvinené z útokov na civilistov vrátane zdravotníckych pracovníkov. Podľa ľudskoprávnych skupín sa tiež dopúšťajú nerozlišujúceho ostreľovania obytných oblastí.

Väčšinu Omdurmánu má pod kontrolou armáda, zatiaľ čo RSF drží hlavné mesto Chartúm a časť jeho širšej aglomerácie. Obyvatelia na oboch stranách Nílu hlásili ostreľovanie cez rieku, pričom bomby a šrapnely pravidelne zasahujú domy a civilistov.

(tasr)

Minúta  |  

Americký veľvyslanec Pressman sa lúči s Maďarskom otázkami rezonujúcimi aj po jeho odchode

Jeho pôsobenie bolo poznačené napätými vzťahmi s kabinetom premiéra Viktora Orbána, ktorý čelil opakovanej kritike.

David Pressman, ktorý v pondelok ukončil svoje pôsobenie vo funkcii veľvyslanca Spojených štátov v Maďarsku a odcestoval do vlasti, sa na sociálnej sieti X rozlúčil s Maďarmi.

Vláde premiéra Viktora Orbána zanechal odkaz so zásadnými otázkami jej vzťahu k Rusku, Európskej únii a k USA. Pressman pôsobil v Budapešti od septembra 2022 a Orbánov kabinet často kritizoval.

„Ako môže mať ľud roku 1956 (protisovietskej revolúcii, pozn. red.) také srdečné vzťahy s Putinovým Ruskom? Ako môže byť krajina členom Európskej únie, keď je vo vojne s 'Bruselom'? Ako môžete byť spojencom Spojených štátov, keď ste podľa slov premiéra zároveň aj ich 'nepriateľom'?“, formuloval Pressman.

Odchádzajúci diplomat vo svojom príspevku ďalej skonštatoval, že podľa jeho názoru nie je otázkou, kto chce mier, ale to, kto a čo robí pre dosiahnutie skutočného a trvalého mieru.

Orbánov kritik Magyar navrhuje volebné právo pre Maďarov za hranicami

Mohlo by Vás zaujímať Orbánov kritik Magyar navrhuje volebné právo pre Maďarov za hranicami

„Pressman odchádza, avšak politici vycvičení za zahraničné peniaze, korporátne vplyvy napojené na americkú ľavicu, predstavitelia a strany otrocky plniace príkazy bruselskej liberálnej elity reorganizované pod menom TISZA (mimoparlamentná strana Pétera Magyara, pozn. red.) tu zostávajú", napísal v pondelok na Facebook predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis.

Vzťahy vlád Spojených štátov a Maďarska sú v posledných rokoch napäté. Washington viní Budapešť, že oslabuje demokratické inštitúcie a štandardy.

Veľvyslanec Pressman, ktorý sa otvorene hlási k homosexualite, často kritizoval maďarskú vládu aj za obmedzovanie práv LGBTQ+ ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov pripúšťa diskusiu o bezpečnostných zárukách, najprv však chce istoty pre Rusko

Ruský minister zahraničných vecí označil súčasný konflikt za dôsledok historických napätí a kritizoval Západ za údajné využívanie Ukrajiny ako nástroja proti Rusku.

Rusko je pripravené diskutovať o bezpečnostných zárukách „pre krajinu, ktorá sa teraz nazýva Ukrajina", najprv však potrebuje mať vlastné záruky, povedal v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Oznámila to agentúra Reuters a stanica Sky News.

Lavrov na úvod svojej bilančnej konferencie hovoril o vývoji po druhej svetovej vojne, pričom dospel k záveru, že súčasný konflikt na Ukrajine má korene siahajúce desaťročia dozadu.

„V posledných rokoch prezident (Vladimir) Putin opakovane... spomínal hlavné príčiny začiatku špeciálnej vojenskej operácie," uviedol Lavrov s odkazom na termín, ktorým Moskva nazýva ruskú inváziu na Ukrajinu.

Minister zopakoval tvrdenie, že Západ sa približoval k ruským hraniciam, čo Rusko „prinútilo odraziť útok". Podľa stanice Sky News tým ruský diplomat narážal na rozširovanie NATO smerom na východ.

Problém podľa Lavrova však nespočíva v Ukrajine samotnej, ale v tom, že je podľa jeho slov „využívaná ako nástroj na oslabenie pozície Ruska". Nekonkretizoval na čo, alebo na koho tým odkazuje.

„Prirodzene, hrozby na našom západnom krídle, pozdĺž našich hraníc, musia byť neutralizované, pretože predstavujú jednu z hlavných príčin konfliktu," uviedol ďalej Lavrov. Tieto hrozby podľa neho možno vyriešiť len komplexnými dohodami.

Rusko a USA komunikujú len technicky. Politický dialóg neexistuje, tvrdí Kremeľ

Mohlo by Vás zaujímať Rusko a USA komunikujú len technicky. Politický dialóg neexistuje, tvrdí Kremeľ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň vyhlásil, že bezpečnostné záruky pre Kyjev by boli účinné jedine vtedy, ak by ich poskytli Spojené štáty. Prímerie bez takýchto záruk by podľa neho len poskytlo Rusku čas znovu sa vyzbrojiť na nový útok.

V súvislosti s Ukrajinou považuje Lavrov podľa svojich slov okrem iného za potrebné „vyriešenie otázky NATO - raz a navždy".

Dodal, že Putin chce „obnoviť práva Rusov" v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré Moskva nezákonne anektovala. Predovšetkým však spomínal potrebu používania ruského jazyka, poznamenala stanica Sky News.

Lavrova sa novinári pýtali aj na to, aký bude mať budúci americký prezident Donald Trump vplyv na mierové rokovania. Kremeľ podľa ruského diplomata preštuduje akúkoľvek mierovú iniciatívu pre Ukrajinu, ktorú predloží Washington, keď sa Trump 20. januára ujme prezidentského úradu.

„Počkáme na konkrétne iniciatívy (od USA). Putin niekoľkokrát vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa, ale zatiaľ žiadne takéto návrhy neboli predložené," uviedol Lavrov.

Moskva pridala na zoznam teroristických organizácií pôvodný názov Karelska

Mohlo by Vás zaujímať Moskva pridala na zoznam teroristických organizácií pôvodný názov Karelska

Trump už predtým povedal, že by sa chcel s Putinom stretnúť pri najbližšej možnej príležitosti po nástupe do funkcie.

Naznačil tiež, že k takémuto stretnutiu by mohlo dôjsť v priebehu najbližšieho polroka. Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz medzičasom pre televíziu ABC News povedal, že lídri budú zrejme čoskoro hovoriť po telefóne.

„Ak pán Trump po nástupe do funkcie prezidenta urobí Ameriku väčšou, budeme musieť pozorne sledovať metódy, ktoré použije na dosiahnutie tohto cieľa," dodal Lavrov.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael: Hamas súhlasí s prímerím a prepustením rukojemníkov

Izraelský minister Ben-Gvir však hrozí rozpadom koalície a prímerie s Hamasom odmieta.

Podľa predstaviteľov Palestínskej samosprávy sa obe strany dohodli na prímerí v Gaze a na výmene väzňov. Izrael súhlasí s prepustením 50 palestínskych väzňov, vrátane 30 odsúdených na doživotie, v rámci výmeny za piatich vojenských rukojemníkov.

Palestínske militantné hnutie Hamas v utorok uviedlo, že dúfa v „jasnú a komplexnú dohodu" na záver prebiehajúceho kola rokovaní v katarskej Dauhe o prímerí v Pásme Gazy.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Kataru, ktorý je sprostredkovateľom rokovaní o prímerí, vyhlásil, že prekážky dohody medzi Izraelom a Hamasom sú prekonané.

Hamas vo svojom vyhlásení uviedol, že dokončenie dohody „dosiahlo svoje konečné štádium".

Napriek tomu izraelský krajne pravicový minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir niekoľkokrát vyjadril pochybnosti o dohodách tohto druhu a tvrdil, že dohody boli už v minulosti zmarené, uvádza Times of Israel.

Ben-Gvir pohrozil aj odchodom z vlády premiéra Benjamina Netanjahua, ak bude súhlasiť s dohodou o prímerí s militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy a s prepustením rukojemníkov, o ktorom sa rokuje v Katare.

Zároveň vyzval ministra financií Bezalela Smotriča, aby sa k nemu pripojil, oznámila agentúra Reuters.

„Tento krok je našou jedinou šancou zabrániť uskutočneniu (dohody), zabrániť tomu, aby Izrael kapituloval pred Hamasom po viac ako roku krvavej vojny, počas ktorej v Pásme Gazy padlo viac ako 400 vojakov Izraelských obranných síl, a zabezpečiť, aby ich smrť nebola márna," napísal Ben-Gvir na platforme X.

Pripomenul tiež Smotričove slová z pondelka, že Izrael by mal pokračovať vo vojenskej operácii v Pásme Gazy až do úplnej kapitulácie Hamasu.

Rokovania o prímerí v Pásme Gazy a rukojemníkoch by mali v utorok pokračovať

Mohlo by Vás zaujímať Rokovania o prímerí v Pásme Gazy a rukojemníkoch by mali v utorok pokračovať

Smotrič v pondelok povedal, že má voči dohode výhrady, no oslabením Netanjahuovej koalície nehrozil. Odchod Ben-Gvira by izraelskú vládu neohrozil.

Rokovania o fázovej dohode o prímerí a prepustení rukojemníkov sprostredkovali v katarskej metropole Dauha USA, Katar a Egypt. Hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí v utorok uviedol, že dohoda je „na dosah" a hlavné problémy boli vyriešené.

Niektoré rodiny izraelských rukojemníkov sú proti dohode, pretože sa obávajú, že na jej základe nebudú prepustení všetci zostávajúci 98 rukojemníci. Prieskumy však ukázali, že v izraelskej verejnosti má táto dohoda širokú podporu.

Na finančných trhoch v Tel Avive, kde sa zverejnili informácie o prímerí, nastal nárast hodnôt akcií a šekelov, čo naznačuje, že investori reagujú optimisticky na možné zníženie napätia v regióne.

Očakáva sa, že táto dohoda prispeje k stabilizácii situácie v Gaze, ktorá bola na pokraji eskalácie.

(lipa, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.