Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americký veľvyslanec Pressman sa lúči s Maďarskom otázkami rezonujúcimi aj po jeho odchode

Jeho pôsobenie bolo poznačené napätými vzťahmi s kabinetom premiéra Viktora Orbána, ktorý čelil opakovanej kritike.

David Pressman, ktorý v pondelok ukončil svoje pôsobenie vo funkcii veľvyslanca Spojených štátov v Maďarsku a odcestoval do vlasti, sa na sociálnej sieti X rozlúčil s Maďarmi.

Vláde premiéra Viktora Orbána zanechal odkaz so zásadnými otázkami jej vzťahu k Rusku, Európskej únii a k USA. Pressman pôsobil v Budapešti od septembra 2022 a Orbánov kabinet často kritizoval.

„Ako môže mať ľud roku 1956 (protisovietskej revolúcii, pozn. red.) také srdečné vzťahy s Putinovým Ruskom? Ako môže byť krajina členom Európskej únie, keď je vo vojne s 'Bruselom'? Ako môžete byť spojencom Spojených štátov, keď ste podľa slov premiéra zároveň aj ich 'nepriateľom'?“, formuloval Pressman.

Odchádzajúci diplomat vo svojom príspevku ďalej skonštatoval, že podľa jeho názoru nie je otázkou, kto chce mier, ale to, kto a čo robí pre dosiahnutie skutočného a trvalého mieru.

Orbánov kritik Magyar navrhuje volebné právo pre Maďarov za hranicami

Mohlo by Vás zaujímať Orbánov kritik Magyar navrhuje volebné právo pre Maďarov za hranicami

„Pressman odchádza, avšak politici vycvičení za zahraničné peniaze, korporátne vplyvy napojené na americkú ľavicu, predstavitelia a strany otrocky plniace príkazy bruselskej liberálnej elity reorganizované pod menom TISZA (mimoparlamentná strana Pétera Magyara, pozn. red.) tu zostávajú", napísal v pondelok na Facebook predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis.

Vzťahy vlád Spojených štátov a Maďarska sú v posledných rokoch napäté. Washington viní Budapešť, že oslabuje demokratické inštitúcie a štandardy.

Veľvyslanec Pressman, ktorý sa otvorene hlási k homosexualite, často kritizoval maďarskú vládu aj za obmedzovanie práv LGBTQ+ ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov pripúšťa diskusiu o bezpečnostných zárukách, najprv však chce istoty pre Rusko

Ruský minister zahraničných vecí označil súčasný konflikt za dôsledok historických napätí a kritizoval Západ za údajné využívanie Ukrajiny ako nástroja proti Rusku.

Rusko je pripravené diskutovať o bezpečnostných zárukách „pre krajinu, ktorá sa teraz nazýva Ukrajina", najprv však potrebuje mať vlastné záruky, povedal v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Oznámila to agentúra Reuters a stanica Sky News.

Lavrov na úvod svojej bilančnej konferencie hovoril o vývoji po druhej svetovej vojne, pričom dospel k záveru, že súčasný konflikt na Ukrajine má korene siahajúce desaťročia dozadu.

„V posledných rokoch prezident (Vladimir) Putin opakovane... spomínal hlavné príčiny začiatku špeciálnej vojenskej operácie," uviedol Lavrov s odkazom na termín, ktorým Moskva nazýva ruskú inváziu na Ukrajinu.

Minister zopakoval tvrdenie, že Západ sa približoval k ruským hraniciam, čo Rusko „prinútilo odraziť útok". Podľa stanice Sky News tým ruský diplomat narážal na rozširovanie NATO smerom na východ.

Problém podľa Lavrova však nespočíva v Ukrajine samotnej, ale v tom, že je podľa jeho slov „využívaná ako nástroj na oslabenie pozície Ruska". Nekonkretizoval na čo, alebo na koho tým odkazuje.

„Prirodzene, hrozby na našom západnom krídle, pozdĺž našich hraníc, musia byť neutralizované, pretože predstavujú jednu z hlavných príčin konfliktu," uviedol ďalej Lavrov. Tieto hrozby podľa neho možno vyriešiť len komplexnými dohodami.

Rusko a USA komunikujú len technicky. Politický dialóg neexistuje, tvrdí Kremeľ

Mohlo by Vás zaujímať Rusko a USA komunikujú len technicky. Politický dialóg neexistuje, tvrdí Kremeľ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň vyhlásil, že bezpečnostné záruky pre Kyjev by boli účinné jedine vtedy, ak by ich poskytli Spojené štáty. Prímerie bez takýchto záruk by podľa neho len poskytlo Rusku čas znovu sa vyzbrojiť na nový útok.

V súvislosti s Ukrajinou považuje Lavrov podľa svojich slov okrem iného za potrebné „vyriešenie otázky NATO - raz a navždy".

Dodal, že Putin chce „obnoviť práva Rusov" v štyroch regiónoch na východe Ukrajiny, ktoré Moskva nezákonne anektovala. Predovšetkým však spomínal potrebu používania ruského jazyka, poznamenala stanica Sky News.

Lavrova sa novinári pýtali aj na to, aký bude mať budúci americký prezident Donald Trump vplyv na mierové rokovania. Kremeľ podľa ruského diplomata preštuduje akúkoľvek mierovú iniciatívu pre Ukrajinu, ktorú predloží Washington, keď sa Trump 20. januára ujme prezidentského úradu.

„Počkáme na konkrétne iniciatívy (od USA). Putin niekoľkokrát vyhlásil, že je pripravený stretnúť sa, ale zatiaľ žiadne takéto návrhy neboli predložené," uviedol Lavrov.

Moskva pridala na zoznam teroristických organizácií pôvodný názov Karelska

Mohlo by Vás zaujímať Moskva pridala na zoznam teroristických organizácií pôvodný názov Karelska

Trump už predtým povedal, že by sa chcel s Putinom stretnúť pri najbližšej možnej príležitosti po nástupe do funkcie.

Naznačil tiež, že k takémuto stretnutiu by mohlo dôjsť v priebehu najbližšieho polroka. Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz medzičasom pre televíziu ABC News povedal, že lídri budú zrejme čoskoro hovoriť po telefóne.

„Ak pán Trump po nástupe do funkcie prezidenta urobí Ameriku väčšou, budeme musieť pozorne sledovať metódy, ktoré použije na dosiahnutie tohto cieľa," dodal Lavrov.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael: Hamas súhlasí s prímerím a prepustením rukojemníkov

Izraelský minister Ben-Gvir však hrozí rozpadom koalície a prímerie s Hamasom odmieta.

Podľa predstaviteľov Palestínskej samosprávy sa obe strany dohodli na prímerí v Gaze a na výmene väzňov. Izrael súhlasí s prepustením 50 palestínskych väzňov, vrátane 30 odsúdených na doživotie, v rámci výmeny za piatich vojenských rukojemníkov.

Palestínske militantné hnutie Hamas v utorok uviedlo, že dúfa v „jasnú a komplexnú dohodu" na záver prebiehajúceho kola rokovaní v katarskej Dauhe o prímerí v Pásme Gazy.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Kataru, ktorý je sprostredkovateľom rokovaní o prímerí, vyhlásil, že prekážky dohody medzi Izraelom a Hamasom sú prekonané.

Hamas vo svojom vyhlásení uviedol, že dokončenie dohody „dosiahlo svoje konečné štádium".

Napriek tomu izraelský krajne pravicový minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir niekoľkokrát vyjadril pochybnosti o dohodách tohto druhu a tvrdil, že dohody boli už v minulosti zmarené, uvádza Times of Israel.

Ben-Gvir pohrozil aj odchodom z vlády premiéra Benjamina Netanjahua, ak bude súhlasiť s dohodou o prímerí s militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy a s prepustením rukojemníkov, o ktorom sa rokuje v Katare.

Zároveň vyzval ministra financií Bezalela Smotriča, aby sa k nemu pripojil, oznámila agentúra Reuters.

„Tento krok je našou jedinou šancou zabrániť uskutočneniu (dohody), zabrániť tomu, aby Izrael kapituloval pred Hamasom po viac ako roku krvavej vojny, počas ktorej v Pásme Gazy padlo viac ako 400 vojakov Izraelských obranných síl, a zabezpečiť, aby ich smrť nebola márna," napísal Ben-Gvir na platforme X.

Pripomenul tiež Smotričove slová z pondelka, že Izrael by mal pokračovať vo vojenskej operácii v Pásme Gazy až do úplnej kapitulácie Hamasu.

Rokovania o prímerí v Pásme Gazy a rukojemníkoch by mali v utorok pokračovať

Mohlo by Vás zaujímať Rokovania o prímerí v Pásme Gazy a rukojemníkoch by mali v utorok pokračovať

Smotrič v pondelok povedal, že má voči dohode výhrady, no oslabením Netanjahuovej koalície nehrozil. Odchod Ben-Gvira by izraelskú vládu neohrozil.

Rokovania o fázovej dohode o prímerí a prepustení rukojemníkov sprostredkovali v katarskej metropole Dauha USA, Katar a Egypt. Hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí v utorok uviedol, že dohoda je „na dosah" a hlavné problémy boli vyriešené.

Niektoré rodiny izraelských rukojemníkov sú proti dohode, pretože sa obávajú, že na jej základe nebudú prepustení všetci zostávajúci 98 rukojemníci. Prieskumy však ukázali, že v izraelskej verejnosti má táto dohoda širokú podporu.

Na finančných trhoch v Tel Avive, kde sa zverejnili informácie o prímerí, nastal nárast hodnôt akcií a šekelov, čo naznačuje, že investori reagujú optimisticky na možné zníženie napätia v regióne.

Očakáva sa, že táto dohoda prispeje k stabilizácii situácie v Gaze, ktorá bola na pokraji eskalácie.

(lipa, tasr)

Minúta  |  

Slovenskí policajti spolupracovali na medzinárodnej akcii proti prevádzačom

Vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii v utorok uskutočnil rozsiahle procesné úkony na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu doručeného od partnerských orgánov z Nemecka.

"Cieľom bolo zaistiť dôkazy v trestnej veci vedenej v Nemecku, týkajúcej sa prevádzačstva, neoprávneného zamestnávania, skrátenia dane a ďalších nadväzujúcich ekonomických trestných činov," ozrejmila polícia.

V rámci tejto medzinárodnej akcie sa procesné úkony vykonávali súčasne v Nemecku, Slovinsku, Bulharsku, Chorvátsku a na Slovensku.

"Na Slovensku sme vykonali domové prehliadky a prehliadky iných priestorov, pri ktorých sme zaistili dokumenty, elektronické zariadenia a iné predmety súvisiace s vyšetrovaním," vysvetlili muži zákona.

Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Mohlo by Vás zaujímať Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Akciu vykonávali príslušníci Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii v úzkej spolupráci s mobilnou zásahovou jednotkou Sobrance, kriminalistickými technikmi Policajného zboru a odborníkmi z Nemecka, ktorí sa na procesných úkonoch osobne podieľali.

(max)

Minúta  |  

Nemecko posilní ochranu infraštruktúry v Baltskom mori, pripojí sa tak k ďalším krajinám

Toto rozhodnutie prišlo po sérii incidentov, pri ktorých došlo k poškodeniu kľúčových telekomunikačných a energetických káblov na dne mora.

Nemecko sa v rámci svojich možností bude tiež podieľať na ochrane infraštruktúry na dne Baltského mora. Na tento účel poskytne niekoľko lodí, oznámil v utorok v Helsinkách na summite krajín ležiacich pri Baltskom mori nemecký kancelár Olaf Scholz.  

Severoatlantická aliancia (NATO) spúšťa v Baltickom mori monitorovaciu misiu. Oznámil to v utorok generálny tajomník NATO Martk Rutte v Helsinkách.

Rutte uviedol, že misia „Baltská hliadka" bude „zahŕňať celý rad prostriedkov vrátane fregát a námorných hliadkovacích lietadiel, a posilní našu ostražitosť v Baltskom mori". Dodal, že Aliancia nasadí aj malú flotilu námorných dronov „na zabezpečenie zvýšeného dohľadu a odstrašenia".   

Nemecko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko reagujú summitom vo fínskej metropole na nedávne incidenty, pri ktorých boli zrejme úmyselne poškodené elektrické vedenia a telekomunikačné káble uložené na dne Baltského mora.

Vyšetrovatelia poškodeného kábla v Baltskom mori našli podozrivú stopu

Mohlo by Vás zaujímať Vyšetrovatelia poškodeného kábla v Baltskom mori našli podozrivú stopu

Šéf NATO pri oznamovaní novej operácie uviedol, že viac ako 95 percent internetovej prevádzky je zabezpečenej prostredníctvom podmorských káblov. Viac ako 1,3 milióna kilometrov káblov každý deň zabezpečuje finančné transakcie v odhadovanej hodnote desať miliárd dolárov, píše AP.

Podľa Rutteho protivníci NATO musia vedieť, že Aliancia nebude akceptovať útoky na svoju kritickú infraštruktúru. „Urobíme všetko čo je v našich silách, aby sme sa uistili, že sa bránime, že sme schopní vidieť, čo sa deje, a potom podniknúť ďalšie kroky, aby sa to už neopakovalo," dodal.

V novembri pravdepodobne čínska loď prerušila telekomunikačné káble medzi Švédskom a Litvou a medzi Nemeckom a Fínskom.

Kábel Estlink 2 spájajúci Fínsko a Estónsko a ďalšie štyri komunikačné káble boli prerušené 25. decembra vo Fínskom zálive.

V tom čase sa v oblasti pohyboval tanker Eagle S plaviaci sa pod vlajkou Cookových ostrovov, patriaci zrejme do takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri preprave ropy.

V reakcii na tieto incidenty sa NATO rozhodlo výrazne posilniť svoju prítomnosť v Baltskom mori. Švédska vláda v nedeľu oznámila, že na ochranu podmorskej infraštruktúry vyčlení tri vojenské lode a prieskumné lietadlo ASC 890. Pobrežná stráž poskytne štyri lode, ďalších sedem bude v pohotovosti.

Podľa informácií z agentúry DPA sa na tejto operácii zúčastní celkovo približne desať námorných lodí. Estónska námorná loď už hliadkuje vo Fínskom zálive, svoje plavidlá poskytne aj Fínsko.

(tasr)

Minúta  |  

Zastavme korupciu podáva trestné oznámenie na Šutaja Eštoka

Dôvodom je podľa nadácie minuloročná cesta ministra vnútra do Abú Zabí.

Na základe analýzy informácií a podkladov k tejto ceste mohlo podľa mimovládky dôjsť k trestného činu prijatia nenáležitej výhody. Ide o závažné porušenie zákona, ktoré oslabuje dôveru občanov vo verejné inštitúcie. Nadácia preto vyzýva na dôsledné prešetrenie prípadu a očakáva, že orgány činné v trestnom konaní poskytnú verejnosti transparentné vysvetlenie.

S odvolaním sa na verejne dostupné informácie mimovládka upozorňuje, že celý pobyt mal presiahnuť náklady 30-tisíc eur.

Ako nadácia ďalej uvádza, Matúš Šutaj Eštok (Hlas) verejne deklaroval, že si náklady uhradil sám, ale verejnosti odmietol predložiť dôkazy. "Existuje preto dôvodné podozrenie, že minister mohol získať nenáležitú výhodu, čo je neprípustné z pohľadu zákona i etických štandardov verejnej služby," povedala riaditeľka nadácie Zuzana Petková.

Anabáza Hlasu. Kto si ešte pamätá, prečo vznikla táto strana

Mohlo by Vás zaujímať Anabáza Hlasu. Kto si ešte pamätá, prečo vznikla táto strana

Minister vnútra v minulosti deklaroval, že cestu do Abú Zabí platil zo svojich peňazí, hoci jej súčasťou boli aj rokovania o spolupráci.

Šéf rezortu vnútra tam šiel na základe pozvania prezidenta Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA) Mohameda bin Sulajema. Minister tiež uistil, že ak to bude potrebné, nemá problém zaplatiť si aj v budúcnosti podobnú súkromno-pracovnú cestu.

Na Formulu 1 vycestoval v čase, kedy bolo opozíciou zvolané jeho odvolávanie v parlamente, ktorého sa nezúčastnil.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.