Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko posilní ochranu infraštruktúry v Baltskom mori, pripojí sa tak k ďalším krajinám

Toto rozhodnutie prišlo po sérii incidentov, pri ktorých došlo k poškodeniu kľúčových telekomunikačných a energetických káblov na dne mora.

Nemecko sa v rámci svojich možností bude tiež podieľať na ochrane infraštruktúry na dne Baltského mora. Na tento účel poskytne niekoľko lodí, oznámil v utorok v Helsinkách na summite krajín ležiacich pri Baltskom mori nemecký kancelár Olaf Scholz.  

Severoatlantická aliancia (NATO) spúšťa v Baltickom mori monitorovaciu misiu. Oznámil to v utorok generálny tajomník NATO Martk Rutte v Helsinkách.

Rutte uviedol, že misia „Baltská hliadka" bude „zahŕňať celý rad prostriedkov vrátane fregát a námorných hliadkovacích lietadiel, a posilní našu ostražitosť v Baltskom mori". Dodal, že Aliancia nasadí aj malú flotilu námorných dronov „na zabezpečenie zvýšeného dohľadu a odstrašenia".   

Nemecko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko reagujú summitom vo fínskej metropole na nedávne incidenty, pri ktorých boli zrejme úmyselne poškodené elektrické vedenia a telekomunikačné káble uložené na dne Baltského mora.

Šéf NATO pri oznamovaní novej operácie uviedol, že viac ako 95 percent internetovej prevádzky je zabezpečenej prostredníctvom podmorských káblov. Viac ako 1,3 milióna kilometrov káblov každý deň zabezpečuje finančné transakcie v odhadovanej hodnote desať miliárd dolárov, píše AP.

Podľa Rutteho protivníci NATO musia vedieť, že Aliancia nebude akceptovať útoky na svoju kritickú infraštruktúru. „Urobíme všetko čo je v našich silách, aby sme sa uistili, že sa bránime, že sme schopní vidieť, čo sa deje, a potom podniknúť ďalšie kroky, aby sa to už neopakovalo," dodal.

V novembri pravdepodobne čínska loď prerušila telekomunikačné káble medzi Švédskom a Litvou a medzi Nemeckom a Fínskom.

Kábel Estlink 2 spájajúci Fínsko a Estónsko a ďalšie štyri komunikačné káble boli prerušené 25. decembra vo Fínskom zálive.

V tom čase sa v oblasti pohyboval tanker Eagle S plaviaci sa pod vlajkou Cookových ostrovov, patriaci zrejme do takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri preprave ropy.

V reakcii na tieto incidenty sa NATO rozhodlo výrazne posilniť svoju prítomnosť v Baltskom mori. Švédska vláda v nedeľu oznámila, že na ochranu podmorskej infraštruktúry vyčlení tri vojenské lode a prieskumné lietadlo ASC 890. Pobrežná stráž poskytne štyri lode, ďalších sedem bude v pohotovosti.

Podľa informácií z agentúry DPA sa na tejto operácii zúčastní celkovo približne desať námorných lodí. Estónska námorná loď už hliadkuje vo Fínskom zálive, svoje plavidlá poskytne aj Fínsko.

(tasr)

  |  

Zastavme korupciu podáva trestné oznámenie na Šutaja Eštoka

Dôvodom je podľa nadácie minuloročná cesta ministra vnútra do Abú Zabí.

Na základe analýzy informácií a podkladov k tejto ceste mohlo podľa mimovládky dôjsť k trestného činu prijatia nenáležitej výhody. Ide o závažné porušenie zákona, ktoré oslabuje dôveru občanov vo verejné inštitúcie. Nadácia preto vyzýva na dôsledné prešetrenie prípadu a očakáva, že orgány činné v trestnom konaní poskytnú verejnosti transparentné vysvetlenie.

S odvolaním sa na verejne dostupné informácie mimovládka upozorňuje, že celý pobyt mal presiahnuť náklady 30-tisíc eur.

Ako nadácia ďalej uvádza, Matúš Šutaj Eštok (Hlas) verejne deklaroval, že si náklady uhradil sám, ale verejnosti odmietol predložiť dôkazy. "Existuje preto dôvodné podozrenie, že minister mohol získať nenáležitú výhodu, čo je neprípustné z pohľadu zákona i etických štandardov verejnej služby," povedala riaditeľka nadácie Zuzana Petková.

Minister vnútra v minulosti deklaroval, že cestu do Abú Zabí platil zo svojich peňazí, hoci jej súčasťou boli aj rokovania o spolupráci.

Šéf rezortu vnútra tam šiel na základe pozvania prezidenta Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA) Mohameda bin Sulajema. Minister tiež uistil, že ak to bude potrebné, nemá problém zaplatiť si aj v budúcnosti podobnú súkromno-pracovnú cestu.

Na Formulu 1 vycestoval v čase, kedy bolo opozíciou zvolané jeho odvolávanie v parlamente, ktorého sa nezúčastnil.

(max)

  |  

Čínske prístavy neprijímajú ruské tankery kvôli novým sankciám USA

Tri plavidlá prepravujúce viac ako dva milióny barelov ropy teraz nemajú povolenie na vyloženie nákladu vo východočínskych prístavoch a blúdia pri pobreží Číny.

Čínske prístavy odmietajú ruské tankery kvôli novým americkým sankciám, ktoré zasiahli ruský energetický sektor. Prvý tanker, Huihai Pacific, mal podľa agentúry Bloomberg doraziť do prístavu Tung-ťia-kchou v provincii Šan-tung so 770-tisíc barelmi ruskej ropy. Namiesto toho zmenil kurz a momentálne stojí na mori.

Podobný osud postihol aj ďalšie dva plavidlá – Mermar a Olia –, ktoré opustili ruské prístavy, no ich cieľové terminály v Číne ich odmietli prijať. Tieto tankery teraz „parkujú" na východnom pobreží, kde čakajú na ďalšie inštrukcie.

Tento problém je dôsledkom najnovších amerických sankcií, ktoré zasiahli ruský energetický sektor. Sankcie sa dotkli nielen ruských ropných spoločností ako Gazpromněfť a Surgutnefťgaz, ale aj viac ako 180 lodí, ktoré patria k ruskej „tieňovej flotile“. Táto flotila pomáha Moskve obchádzať západné sankcie a prepravovať ruskú ropu do krajín ako Čína a India.

Okrem toho, sankcie zasiahli aj ruské poisťovne, ako Ingosstrach a AlfaStrachovanie, ktoré sa podieľali na poistení týchto plavidiel. Vzhľadom na nemožnosť získať poistenie zo západných spoločností sú tieto tankery v ohrození, čo ďalej komplikuje prepravu ruských energetických zásielok.

Americká administratíva v rámci týchto krokov pokračuje v tlaku na Rusko, aby obmedzila príjmy z ropy, ktoré financujú jeho vojnové aktivity.

(lipa)

  |  

Rusko a USA komunikujú len technicky. Politický dialóg neexistuje, tvrdí Kremeľ

Po invázii na Ukrajinu neprebehli priame rozhovory medzi lídrami oboch krajín, hoci sa očakáva, že s nástupom Donalda Trumpa do úradu by sa to mohlo zmeniť.

Rusko a Spojené štáty komunikujú len na technickej úrovni a nie v rámci riadneho politického dialógu, vyhlásil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Ako viete, existujú isté komunikačné kanály medzi Washingtonom a Moskvou, a to tak vojenské, ako aj diplomatické. Ide však skôr o technické kontakty, pričom politický dialóg alebo dialóg na najvyššej úrovni sa neuskutočňuje," povedal Peskov.         

Denník New York Times (NYT) podľa agentúry TASS v utorok informoval, že dosluhujúci americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin udržiavajú nepriame komunikačné kanály, hoci spolu nehovorili od začiatku invázie ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.

NYT tiež uviedol, že pozastavenie priamej komunikácie medzi USA a Ruskom zjavne skončí s nástupom Donalda Trumpa do prezidentského úradu.

Novozvolený americký prezident minulý týždeň povedal, že Putin sa s ním chce stretnúť a prebiehajú prípravy na túto schôdzku.

Hovorca Kremľa v piatok vyhlásil, že Putin je otvorený rozhovorom s novozvoleným americkým prezidentom. Poprel však, že by v súčasnosti prebiehali nejaké zásadné prípravy na rokovania Putina a Trumpa.

Námestník šéfa ruskej diplomacie Sergej Riabkov v utorok povedal, že Rusko je pripravené na komunikáciu s USA.

„Ako prezident Putin opakovane povedal, Rusko je otvorené dialógu. Od amerických (prezidentských) volieb a pred nadchádzajúcou inauguráciou zvoleného prezidenta Trumpa, ktorá prebehne budúci týždeň, sme neudržiavali s jeho budúcim tímom kontakt. Existuje však pripravenosť na takýto dialóg, a to aj o najnaliehavejších otázkach," uviedol Riabkov.

Zároveň povedal, že nastal čas, aby USA uznali, že Rusko „plynule a úspešne postupuje smerom k dosiahnutiu cieľom špeciálnej vojenskej operácie a tieto ciele budú splnené".

„To nevylučuje možnosť dialógu, ale taký dialóg musí byť vedený prísne a výlučne na základe uznania nevyhnutnosti našich národných záujmov a nášho odhodlania brániť tieto záujmy všetkými prostriedkami," vyhlásil námestník šéfa ruskej diplomacie.

Súčasné ruské vzťahy s Washingtonom sú podľa neho „nulové".         

(tasr)

  |  

Daňo a Vaský sú obžalovaní z výtržníctva

Pred piatimi rokmi Martin Daňo a Rudolf Vaský strávili niekoľko dní vo väzbe kvôli vyhrážkam s roxorovou tyčou v ruke.

Vyšetrovanie pokračujúce od minulého roka ukazuje, že dvojica mohla v rámci publikovaných videí na svojich kanáloch spáchať niekoľko trestných činov, píše denník SME.

Prokuratúra preto podala obžalobu za dovedna 24 skutkov, hrozí im tak dvoj-, prípadne trojročné väzenie.

Obžalobe čelia za výtržníctvo, Daňo zároveň aj z prečinov podnecovania, pohŕdania súdom, ohováranie a neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.

Prokurátor podľa citovaného portálu v obžalobe poukázal na to, že ide o prípad enormne prekračujúci hranice slušnosti a občianskeho spolunažívania.

Všetko je však v rukách súdu, ktorý im môže uložiť aj podmienečný trest. Termín pojednávania zatiaľ nie je známy.

(max)

  |  

Vyšetrovanie atentátu na Fica pokračuje bez prieťahov

O plynulosti vyšetrovania atentátu na premiéra z minulého roka informovala Generálna prokuratúra SR.

"Po skončení vyšetrovania bude verejnosť o ďalšom postupe prokuratúry informovaná," doplnila hovorkyňa Jana Tökölyová. Plynulé vyšetrovanie bez prieťahov skonštatovali aj súdy v rámci rozhodovania o väzbe.

Mohlo by Vás zaujímať Keď terorista nie je teroristom

Predsedu vlády Roberta Fica (Smer) postrelili 15. mája 2024 po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej. Na mieste padlo niekoľko výstrelov, útočníka zadržali. Fico bol v život ohrozujúcom stave.

(tasr)