Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov obvinil USA zo sabotáže plynovodu TurkStream, spája to s útokom Ukrajiny

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok obvinil Spojené štáty z pokusu poškodiť plynovod TurkStream spájajúci európsku časť Turecka a ruský Krasnodarský kraj cez Čierne more.

USA podľa Lavrova napomáhali Ukrajine pri pondelkovom dronovom útoku na infraštruktúru plynovodu.

Lavrov sa vyjadril deň po útoku ukrajinských dronov na kompresorovú stanicu v ruskom Krasnodarskom kraji, v ktorom začína plynovod TurkStream. Stanica sa nachádza približne 320 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine.

Rusko v pondelok uviedlo, že všetky drony zostrelilo, avšak úlomky poškodených strojov poškodili budovu stanice a infraštruktúru v jej blízkosti, oznámila agentúra DPA.

Podľa šéfa ruskej diplomacie USA tlačia na Ukrajinu, aby vyradila TurkStream z prevádzky po tom, čo podľa neho v septembri 2022 spoločne sabotovali aj plynovod Nord Stream pod Baltským morom.

„Som pevne presvedčený, že USA nedokážu tolerovať konkurenciu v žiadnej oblasti," vyhlásil Lavrov na výročnej tlačovej konferencii v Moskve.

Lavrov pripúšťa diskusiu o bezpečnostných zárukách, najprv však chce istoty pre Rusko

Mohlo by Vás zaujímať Lavrov pripúšťa diskusiu o bezpečnostných zárukách, najprv však chce istoty pre Rusko

DPA pripomína, že oba plynovody Nord Stream z Ruska do Nemecka boli poškodené sériou doteraz neobjasnených výbuchov v septembri 2022, približne sedem mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V tejto súvislosti Lavrov obvinil nemeckého kancelára Olafa Scholza, že sa zámerne vyhýba komentovať výbuchy plynovodov a „neodváži sa vydať ani hlások".

Ani takmer dva roky po sérii výbuchov na plynovodoch Nord Stream sa k útokom nikto neprihlásil. Moskva bez poskytnutia dôkazov opakovane tvrdí, že ich vykonali Spojené štáty a Británia. Obe krajiny to rázne popierajú.

Viaceré médiá minulý rok priniesli reportáže, ktoré so sabotážou plynovodu spájajú Ukrajinu. Tá spolu s Poľskom a USA dlhodobo vystupovala proti výstavbe Nord Stream 1 a 2. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ukrajinskú účasť opakovane odmietol.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda zaútočila na strategický objekt ruského chemického závodu pri Briansku

Vojensko-priemyselný komplex, ktorý vyrába pušný prach a výbušniny pre ruskú armádu, zasiahli kombinované údery dronov a rakiet Storm Shadow a ATACMS.

Sily bezpilotných systémov (SBS) spolu s ďalšími zložkami ukrajinskej armády zasiahli v utorok strategický objekt ruského vojensko-priemyselného komplexu pri Briansku.

Tamojší chemický závod vyrába okrem iného pušný prach, výbušniny a muníciu pre ruskú armádu. Na Facebooku to v utorok uviedlo velenie SBS, oznámila to agentúra AFP a ruskojazyčné vysielanie BBC.

„Drony úspešne odvrátili pozornosť ruskej protivzdušnej obrany a pripravili pôdu pre rakety, ktoré zasiahnu hlavné ciele," píše sa vo vyhlásení SBS. Išlo o chemickú továreň neďaleko mesta Seľco, ležiacom vyše 100 kilometrov od rusko-ukrajinských hraníc.

Ukrajinský dron spôsobil požiar v ruskom Tatársku, Rusi hlásia ďalšie útoky

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajinský dron spôsobil požiar v ruskom Tatársku, Rusi hlásia ďalšie útoky

Masívny dronový útok ukrajinských síl podporený americkými a britskými raketami potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. Vo vyhlásení uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila „šesť rakiet ATACMS vyrobených v USA a šesť rakiet s plochou dráhou letu Storm Shadow vyrobených v Spojenom kráľovstve", ktoré boli vypálené na pohraničnú Brianskú oblasť, a dve rakety Storm Shadow nad Čiernym morom.

Nad Brianskou oblasťou bolo zostrelených 31 bezpilotných lietadiel.

Ruské ministerstvo obrany bez ďalších podrobností informovalo, že v noci na utorok ruská armáda zostrelila 180 ukrajinských bezpilotných lietadiel, vrátane 146 „mimo zóny špeciálnej vojenskej operácie". Toto pomenovanie Moskva oficiálne používa pre inváziu svojich síl na Ukrajinu.

„K obetiam ani zraneniam nedošlo," dodal rezort.

Podľa ruských úradov drony vypustené z Ukrajiny zasiahli v noci priemyselné podniky v mestách Saratov a Engeľs na protiľahlých brehoch Volgy.

(tasr)

Minúta  |  

Nominácia Petea Hegsetha na post ministra obrany vyvoláva ostré diskusie v americkom Senáte

Hegseth, známy svojimi výhradami voči diverzite a ženám v armáde, musí presvedčiť senátorov, aby získal dostatok hlasov na zvolenie.

Podľa politických analytikov bude hlavnou témou utorkového vypočutia skôr otázka vnútorných hodnôt a kultúry v armáde než zahraničné konflikty, ako je vojna na Ukrajine či napätie v Gaze.

Pete Hegseth, ktorý má málo skúseností s riadením organizácie na úrovni ministerstva obrany, by sa v prípade potvrdenia stal zodpovedným za takmer 1 biliónový rozpočet a viac ako dva milióny pracovníkov.

Bývalý moderátor Fox News Hegseth ritike čelí za viaceré incidenty zo svojej minulosti, vrátane obvinení zo sexuálneho útoku z roku 2017 (ktoré však nevyústili do trestného stíhania), problematického správania na Princetonskej univerzite či označenia za „vnútornú hrozbu“ v armádnej národnej garde.

Demokratická senátorka Elizabeth Warrenová podľa agentúry Reauters v liste upozornila, že takéto obvinenia oslabujú dôveru voči Hegsethovi ako potenciálnemu lídrovi obranného rezortu.

Napriek odporu demokratov a nezávislých Hegseth získal podporu od republikánov, ktorí oceňujú jeho víziu reformy Pentagónu. Republikánsky senátor Markwayne Mullin zdôraznil, že Hegseth prinesie zmeny, ktoré ochránia amerických vojakov a posilnia armádnu efektivitu.

Podľa politických expertov je šanca na schválenie Hegsethovej nominácie tesná, pričom republikánska väčšina v Senáte si nemôže dovoliť stratiť viac ako troch senátorov.

Hegsethovo vystúpenie pred senátnym výborom pre ozbrojené sily bude preto kľúčové pre osud jeho nominácie. Ak uspeje, môže sa stať jedným z najvýraznejších ministrov obrany s cieľom zredukovať progresívne reformy v americkej armáde.

(lipa)

Minúta  |  

Mimoriadny výbor pre kultúru o situácii v Rade FPU napokon nerokoval

Na rokovanie parlamentného výboru neprišiel dostatok poslancov, nebol teda uznášaniaschopný.

Body, ktorými sa v utorok mali zaoberať, sa presunú na riadne rokovanie výboru. Predmetom rokovania malo byť najmä schválenie poslaneckého prieskumu vo Fonde na podporu umenia (FPU).

"Členovia výboru aj ďalší poslanci dostali množstvo sťažností od žiadateľov FPU na fungovanie fondu v ostatných mesiacoch, keď rada fondu veľakrát nebola uznášaniaschopná," povedala podpredsedníčka výboru Zora Jaurová (PS).

Dodala, že Rada fondu na poslednom stretnutí schválila rokovací poriadok a predložila návrh nového štatútu FPU, ktoré sú podľa nej v rozpore so zákonom.

Malatinec vyzýva Šimkovičovú na prehodnotenie personálnych nominácií

Mohlo by Vás zaujímať Malatinec vyzýva Šimkovičovú na prehodnotenie personálnych nominácií

Zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentného výboru iniciovali opoziční poslanci, zdôvodnili ho nielen samotnou situáciou vo fonde a jeho rade - ktorá podľa nich smeruje k zámernej deštrukcii verejnoprávnej inštitúcie zo strany ministerstva kultúry - ale aj výzvou odbornej verejnosti, samospráv i akademickej obce. Tí varujú, že plánované zmeny v štatúte FPU môžu poškodiť doterajší grantový systém a výrazne negatívne zasiahnuť aj regionálnu kultúru.

Opoziční poslanci tiež poukazujú na to, že viacerí nominanti ministerstva kultúry mohli byť nominovaní protiprávne, keďže chýbajú doklady, preukazujúce splnenie podmienok na výkon funkcie v Rade FPU.

V pondelok zverejnili stanovisko aj šiesti nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), ktorí opozičných poslancov obvinili z politizácie činnosti fondu, rovnako i z toho, že v spolupráci s časťou kultúrnej obce chcú zmariť zmeny a konzervovať predchádzajúc systém prideľovania dotácií. Ten títo členovia považujú za netransparentný a nespravodlivý.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini v Ríme: Slovensko dodá Taliansku výrobné kapacity, migrácia má byť riadená

Okrem dodávok plynu cez Ukrajinu slovenský prezident s premiérkou Talianska diskutoval aj o možných dodávkach streliva pre talianske ozbrojené sily zo Slovenska, ako aj o prevoze výrobných kapacít obranného priemyslu.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá sa v Ríme 9. januára stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, je podľa slovenského prezidenta Petra Pellegriniho v otázke pomoci Ukrajine podobného názoru ako slovenský prezident.

"Akákoľvek podpora vo vzťahu k Ukrajine v prebiehajúcom vojenskom konflikte má primárne slúžiť na to, aby Ukrajina mohla zasadnúť za rokovací stôl, ktorý ba mal doviesť konečne tento vojnový konflikt ku koncu," vysvetlil zhodný postoj talianskej premiérky a prezidentskej kancelárie SR Pellegrini.

V tejto súvislosti sa Pellegrini vyjadril, že zhodne s talianskou premiérkou sa nádejajú, že Trumpova inaugurácia predznamená skoré začatie mierových rokovaní.

Zastúpenie priemyslu a školstva

Pellegrini viedol delegáciu na žiadosť talianskej strany zloženú okrem iného aj z predstaviteľov slovenského priemyslu a podnikateľského prostredia, a v delegácii nechýbala ani podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

14. a 15. januára čakajú Sakovú a jej taliansky náprotivok bilaterálne rokovania. Predstavitelia deviatich najúspešnejších slovenských vysokých škôl budú s talianskymi partnermi prerokúvať zintenzívnenie výmenných pobytov študentov.

V oblasti vedy, vzdelávania a výskumu pôjde hlavne o rozšírenie spolupráce na poli energetiky, jadrovej energetiky a obnoviteľných zdrojov.

Dohoda s Nucleo

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (Javys) a spoločnosť Vuje počas prezidentovej návštevy podpíšu dohodu s talianskou spoločnosťou Nucleo.

Podľa dohody sa na Slovensku bude realizovať projekt výskumu a vývoja olovom chladeného jadrového reaktora štvrtej generácie, ktorý bol Európskou komisiou určený ako strategický.

Ten by do budúcna mohol umožniť niekoľkokrát využívať vyhorené jadrové palivo. To by bolo podľa Pellegriniho slov "prielomom v energetickej bezpečnosti a využití jadrového odpadu, ktorého my máme za desaťročia nazhromaždeného dostatok."

Riadená migrácia

S prezidentom Sergiom Mattarellom hovoril Pellegrini o nedostatkoch neriadenej migrácie. Tá podľa oboch vyvoláva chaos v spoločnosti a nerieši demografickú krízu európskych krajín na poli pracovného trhu.

Preto sa obaja budú zasadzovať o to, aby krajina Európskej únie (EÚ), ochotná prijať pracovníkov z krajín mimo Európy, školila budúcich pracovných migrantov priamo v krajine pôvodu, a až následne ich dovážala na svoju pôdu.

Takíto migranti sa budú podľa slovenského a talianskeho prezidenta ľahko integrovať do spoločnosti a nebudú predstavovať bezpečnostné riziká.

Odvolávanie vlády

Na otázku novinárky ohľadom snahy opozície o odvolanie slovenskej vlády Pellegrini vyhlásil, že kroky opozície sú "úplne legitímne", avšak neočakáva, že by boli "pomery v parlamente také, ktoré by mohli pri návrhu alebo samotnom konečnom hlasovaní povaliť vládu."

(red)

Minúta  |  

Tusk: Tieňové flotily v Baltskom mori vedú priamo do Ruska

Donald Tusk tiež zdôraznil rastúcu ruskú agresiu, ktorá vedie k posilneniu prítomnosti NATO v regióne, a upozornil na možnosť zadržania týchto plavidiel v poľských vodách.

Poľský premiér Donald Tusk v utorok povedal, že všetky stopy incidentov spojených s takzvanými tieňovými flotilami v Baltskom mori vedú do Ruska. Vyhlásil to na stretnutí s novinármi počas summitu pobaltských krajín NATO.        

Výrazom tieňové flotily sa označujú lode zaregistrované zvláštnym spôsobom, ktoré sa zaoberajú najmä prepravou ropy. Podľa Tuska všetky stopy naznačujú, že ide o ruskú ropu, čím pomáhajú obchádzať sankcie.

„Iba Fínsko sa rozhodlo primerane zareagovať – zadržať loď a časť posádky a začať vyšetrovanie," skonštatoval Tusk podľa portálu Onet. Tieto lode podľa neho tiež veľmi často nespĺňajú ekologické normy a predstavujú hrozbu pre ekologickú bezpečnosť Baltského mora, uvádza Business Insider.

Nemecko posilní ochranu infraštruktúry v Baltskom mori, pripojí sa tak k ďalším krajinám

Mohlo by Vás zaujímať Nemecko posilní ochranu infraštruktúry v Baltskom mori, pripojí sa tak k ďalším krajinám

V Baltskom mori sa nachádza rozsiahla infraštruktúra na dne aj na hladine. Ide napríklad o podmorské káble a potrubia či ťažobné plošiny a veterné elektrárne. Pobaltské krajiny sa podľa poľského premiéra cítia ohrozené a rastúca ruská agresia ich núti robiť bezprecedentné rozhodnutia.

V tomto prípade ide o radikálne posilnenie prítomnosti NATO v Baltskom mori, zdôraznil Tusk a dodal, že ak by došlo k nejakému incidentu v poľských výsostných vodách, Poľsko nebude váhať so zadržaním takejto lode.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.