Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odchádzajúci prezident USA si pripísal rekord v zmierňovaní trestov a udeľovaní milostí

Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2 500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy.

Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním.

Tí, ktorým piatkové opatrenie pomôže, „si odpykávajú neprimerane dlhé tresty v porovnaní s trestami, ktoré by dnes dostali podľa súčasného práva, politiky a praxe", uviedol Biden v oficiálnom vyhlásení.

Opatrenie označil za „dôležitý krok v náprave historických krívd, náprave rozdielov v trestoch a k umožneniu osobám, ktoré si to zaslúžia, vrátiť sa k svojim rodinám".

Podľa Bieleho domu týmto krokom udelil milosť ľuďom, ktorí boli odsúdení na základe zdiskreditovaného rozlišovania medzi krekom a práškovým kokaínom, ako aj zastaraného zvyšovania trestov za drogové trestné činy. Toto rozlišovanie vo veľkom nepomere vplývalo predovšetkým na černošskú komunitu v USA. 

V roku 2021 sa Bidenova administratíva stala hlasným zástancom reformy zákona o boji proti zneužívaniu drog z roku 1986, ktorý schválil vtedajší prezident Ronald Reagan. Jeho prísna protidrogová politika viedla k uväzneniu tisícov ľudí, najmä černochov, na desaťročia alebo doživotie.

Zákon automaticky ukladal päťročný trest za držbu piatich gramov kreku, pričom za 500 gramov práškového kokaínu hrozil rovnaký trest. Americká vláda v tom čase tak jednoznačne cielila tieto opatrenia proti chudobným komunitám menšín, v ktorých sa lacnejšia verzia tejto drogy - krek - v 80. rokoch šírila oveľa viac.

Biden v piatok tiež dodal, že pred pondelkovým odovzdaním moci zvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi môže udeliť ďalšie milosti alebo zmiernenia trestov.

Minulý mesiac pritom zmiernil tresty takmer 1 500 osobám a udelil milosť 39 ďalším. Medzi nimi bol aj jeho syn Hunter, ktorému hrozil trest odňatia slobody za trestné činy súvisiace so zbraňami a daňovými únikmi.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenova administratíva odtajnila posledné dáta o pomoci Ukrajine

Americkí predstavitelia vo štvrtok prezradili, že USA investovali veľké sumy na rozvoj ukrajinskej výroby bezpilotných lietadiel, čím výrazne prispeli k revolúcii vo vedení vojen.

V rámci tejto podpory USA pomohli Ukrajine rozšíriť výrobu dronov, ktoré sa ukázali ako kľúčové pri boji proti lepšie vybavenej ruskej armáde. Podľa Jakea Sullivana, poradcu pre národnú bezpečnosť, sa bezpilotné lietadlá stali „ústredným prvkom boja na Ukrajine“ a budú zohrávať dôležitú úlohu aj v budúcnosti.

Pomoc Spojených štátov zahŕňala nielen technickú podporu, ale aj finančné investície, vrátane 1,5 miliardy dolárov zaslaných Ukrajine v septembri 2023. USA tiež vyslali spravodajských pracovníkov, ktorí pomohli pri budovaní ich ukrajinského programu. Okrem toho Pentagon v minulom roku vyčlenil 800 miliónov dolárov na nákup komponentov a podporu výrobcov.

Ukrajinské drony sa ukázali ako vysoko účinné – námorné zničili štvrtinu ruskej čiernomorskej flotily, zatiaľ čo tie na frontovej línii pomohli spomaliť postup ruskej armády na východnej Ukrajine. Podpora USA bola rozhodujúcim faktorom pri zvýšení účinnosti a smrteľnosti ukrajinských dronov.

Sullivan zdôraznil, že budovanie ukrajinského priemyslu dronov poskytlo neoceniteľné skúsenosti, ktoré teraz USA integrujú do vlastného obranného priemyslu. Tieto investície majú dlhodobý strategický význam a ukazujú, ako nové technológie menia spôsob, akým sa vedú moderné vojny.

(lup)

Minúta  |  

Olaf Scholz a Emmanuel Macron sa stretnú v Paríži na rokovaní

Rokovať budú v stredu, dva dni po inaugurácii staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, oznámil v piatok Berlín.

Macron a Scholz si pripomenú výročie Elyzejskej zmluvy z roku 1963, ktorú podpísali západonemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle.

Podpísaním tejto zmluvy Nemecko a Francúzsko vytvorili nové základy vzájomných vzťahov a ukončili tak stáročia trvajúce francúzsko-nemecké nepriateľstvo. 

Rozhovory medzi vedúcimi predstaviteľmi francúzsko-nemeckej aliancie, ktorá je jadrom Európskej únie, prichádzajú pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa v Nemecku uskutočnia 23. februára.

Scholzovi sociálni demokrati majú podľa prieskumov podporu 16 percent a nachádzajú sa za opozičným konzervatívnym blokom CDU/CSU (31 percent) a krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) (20 percent).

Francúzsko je v politickej „slepej uličke" od leta minulého roka, keď Macron v snahe posilniť svoju autoritu a bojovať proti nárastu krajnej pravice stavil na predčasné voľby. Tento krok sa však nevydaril a voliči zvolili parlament rozdelený medzi tri súperiace bloky, zatiaľ čo Macronove preferencie sa pohybujú na rekordne nízkej úrovni. 

Očakáva sa, že podpora Ukrajiny v jej takmer trojročnej vojne s Ruskom bude jedným z hlavných bodov programu Scholzovej návštevy. 

Francúzsko chce zvýšiť tempo dodávok zbraní na Ukrajinu, zatiaľ čo Scholzova vláda je v otázke poskytnutia ďalších troch miliárd eur vnútorne rozdelená.

Scholz v piatok vyjadril pochybnosti, že sa tieto peniaze podarí nájsť bez dodatočných pôžičiek, ktoré jeho menšinová vláda nemôže sama schváliť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že s Macronom diskutoval o myšlienke nasadenia západných vojenských „kontingentov" na Ukrajine.

Scholz v decembri povedal, že „v súčasnej situácii neprichádza do úvahy, aby sme na Ukrajinu vyslali vojakov alebo nemecké jednotky".

Spojené štáty sú od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 najväčším podporovateľom Kyjeva, na druhom mieste je Nemecko. Trump však vyvolal obavy, že zníži vojenskú pomoc alebo prinúti Ukrajinu prijať prímerie za podmienok, ktoré budú výhodné pre Moskvu.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko a Ukrajina zvažujú dodávky ukrajinského plynu ako náhradu za ruský

Vyplýva to z vyjadrení trojice poslancov ukrajinského parlamentu zo Zakarpatskej oblasti na piatkovej tlačovej konferencii v Košiciach.

„Hovorí sa o tranzite ruského, ale nie o tranzite ukrajinského plynu, ktorý Ukrajina ťaží na svojich ložiskách. V porovnaní s ruským plynom ho nie je veľa. Ale ak by sa dodával na Slovensko, došlo by k cenovej konkurencii," povedal člen politickej strany Sluha národa, predseda podvýboru pre jadrovú energiu a jadrovú bezpečnosť a vedúci skupiny pre medziparlamentné vzťahy so SR Anatolij Kosťuch.

Poslanec a člen uvedenej politickej strany Ihor Kryvošejev a nominant strany Mychajlo Laba sa takisto zhodli, že sú pripravení rokovať o takejto spolupráci. Ambasádor Zakarpatska v SR Eduard Buraš, ktorý ukrajinských poslancov na Slovensko pozval a sprevádzal ich, dodal, že by istým spôsobom mohlo ísť o náhradu za ruský plyn.

Pripomenul, že v rámci aktuálnej návštevy Slovenska majú naplánované napríklad rokovania s vedením mesta Košice či s predstaviteľmi gréckokatolíckej eparchie, pričom sa chcú oboznámiť so situáciou Ukrajincov, ktorí sa v Košiciach nachádzajú. Zároveň vyjadrili vďačnosť všetkým, ktorí pomáhajú ľuďom z Ukrajiny.

Čo sa týka návštevy Ukrajiny skupinou poslancov Národnej rady SR, ktorú tento týždeň odložili z bezpečnostných dôvodov, podľa ich informácií sa dohaduje nový termín.

(tasr)

Minúta  |  

Trump telefonoval s čínskym prezidentom: Očakávam, že problémy spoločne vyriešime

Rozhovor oboch lídrov sa uskutočnil tri dni pred Trumpovou inauguráciou, ktorá sa uskutoční v pondelok 20. januára.

„Práve som hovoril s čínskym predsedom Sim. Bol to dobrý rozhovor pre Čínu aj USA. Očakávam, že spoločne vyriešime mnohé problémy, a to ihneď," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

„Diskutovali sme o vyvažovaní obchodných vzťahov, fentanyle, TikToku a mnohých ďalších témach. Spolu s prezidentom Sim urobíme všetko pre to, aby bol svet pokojnejší a bezpečnejší," dodal.

Podľa AP sa očakáva, že vzťahy medzi USA a Čínou budú jednou z hlavných tém Trumpovho druhého funkčného obdobia. Napätie medzi oboma veľmocami podľa americkej agentúry hrozí najmä v obchodnej oblasti, v otázke technológií a budúcnosti ostrova Taiwan.

Trump v minulosti varoval, že pokiaľ Peking neurobí viac pre zastavenie obchodovania s vysoko návykovou omamnou látkou fentanyl, uvalí na čínsky tovar dodatočné desaťpercentné clo. Počas predvolebnej kampane hrozil i clami na čínsky tovar presahujúcimi 60 percent.

AP však pripomína, že v minulosti Trump vyzdvihoval svoj vzťah s prezidentom Sim. Uviedol taktiež, že Čína by mohla pomôcť pri urovnávaní medzinárodných kríz, akou je napríklad vojna na Ukrajine.

Prezident Si dostal pozvánku aj na Trumpovu pondelkovú inauguráciu. Osobne sa na nej však nezúčastní a zastupovať ho bude viceprezident Chan Čeng.

(tasr)

Minúta  |  

Cirkev v USA vyplatila päť miliárd dolárov odškodného pre sexuálne zneužívanie

Vyplýva to zo štúdie Centra pre aplikovaný výskum v apoštoláte pri Georgetownskej univerzite vo Washingtone, ktorá vyšla v januári 2025.

Táto suma zahŕňa odškodnenie obetí, súdne trovy, výdavky na terapiu a poradenstvo, ako aj náklady na preventívne a školiace opatrenia. Najväčšiu časť tvoria platby obetiam, nasledujú náklady na právne zastupovanie a obhajobu. Približne štvrtinu celkových výdavkov pokrylo poistenie.

Podľa štúdie bolo počas sledovaného obdobia od roku 2004 do roku 2023 nahlásených celkovo 15-tisíc dôveryhodných obvinení. Osemdesiat percent prípadov zneužívania duchovnými sa vyskytlo pred rokom 1990, pričom vrchol bol v 70. rokoch.

Len tri percentá prípadov sa vyskytli po prelome tisícročí. Štyri z piatich obetí boli chlapci, viac ako polovica obetí mala v čase spáchania činu od desať do 14 rokov a jedna pätina mala deväť a menej rokov.

Obvinenia sa týkali celkovo 4 490 osôb – 95 percent boli kňazi, štyri percentá muži z reholí alebo duchovných spoločenstiev a jedno percento diakoni. V čase, keď obete nahlásili zneužitie, 86 percent páchateľov už nebolo nažive, prepustili ich z cirkvi alebo odišli z aktívnej služby, čo často sťažovalo súdne stíhanie. Mnohí páchatelia zneužili viacero obetí.

Americká katolícka cirkev podľa štúdie od roku 2004 minula na opatrenia na predchádzanie zneužívaniu 727 994 390 dolárov, z toho štyri pätiny len za posledné desaťročie. Žiadna iná mimovládna organizácia nevynaložila také veľké množstvo peňazí na boj proti sexuálnemu zneužívaniu maloletých, konštatujú autori štúdie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.