Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN: Mierové jednotky v Libanone odhalili viac ako 100 skrýš so zbraňami

Proiránske milície Hizballáh a Izrael sa dohodli na prímerí po viac ako roku vzájomných útokov, hoci napriek tomu stále dochádza k jeho porušovaniu.

„Prítomnosť ozbrojeného personálu, prostriedkov a zbraní, ktoré nepatria libanonskej vláde ani jednotkám UNIFIL medzi modrou líniou a riekou Lítání, predstavuje hrubé porušenie rezolúcie číslo 1 701 a podkopáva stabilitu Libanonu," vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.

Modrá línia je demarkačná čiara, ktorá oddeľuje Libanon od Izraela a Golanských výšin. Organizácia Spojených národov ju vytýčila v júni 2-tisíc s cieľom určiť, či sa Izrael úplne stiahol z Libanonu. 

Šéf organizácie, ktorý vo štvrtok pricestoval do Bejrútu, počas návštevy veliteľstva mierových síl UNIFIL v meste Nákúra vyzval všetky strany, aby dodržiavali rezolúciu OSN číslo 1701 s cieľom zabezpečiť trvalý mier pre Libanon a Izrael.

Generálny tajomník sa venoval aj pokračujúcim incidentom vrátane izraelských vojenských akcií na libanonskom území, ktoré označil za porušenie spomínanej rezolúcie, čo ohrozuje bezpečnosť mierových síl.

„Útoky na príslušníkov mierových síl OSN sú úplne neprijateľné. Porušujú medzinárodné právo a medzinárodné humanitárne právo, pričom môžu predstavovať vojnový zločin," zdôraznil Guterres.

Pripomenul tiež záväzok organizácie je podporovať libanonské ozbrojené sily, ktoré označil za „jedinú záruku bezpečnosti Libanonu".

Dohoda okrem iného stanovuje, že Hizballáh sa stiahne za rieku Lítání, približne 30 kilometrov severne od izraelsko-libanonských hraníc. Izraelské pozemné jednotky sa majú postupne stiahnuť z Libanonu do 60 dní. Na dodržiavanie dohody dohliada libanonská armáda.

(tasr)

Minúta  |  

Predstavitelia Ruska budú na Trumpovej inaugurácii chýbať, tvrdí Ušakov

Túto informáciu potvrdil ruský prezidentský poradca Jurij Ušakov.

„Na inaugurácii nebude Rusko nikto zastupovať,“ citovala Ušakova agentúra TASS. Ušakov však doplnil, že ruský chargé d'affaires v Spojených štátoch sa môže zúčastniť, ak dostane príslušné pozvanie.

Tradične býva na inauguráciách prítomný ruský veľvyslanec, avšak nový šéf ruskej diplomatickej misie vo Washingtone ešte nebol vymenovaný. V októbri 2024 prezident Vladimir Putin odvolal Anatolija Antonova z funkcie veľvyslanca v USA a stáleho pozorovateľa pri Organizácii amerických štátov.

Za nového veľvyslanca má byť vymenovaný Alexander Daričev, odborník na rusko-americké vzťahy a bývalý veľvyslanec v Kanade.

Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Washington Daričevovu kandidatúru privítal a jeho nástup na pozíciu je plánovaný s ohľadom na Trumpovu inauguráciu. „Američania ocenili, že Moskva nominovala skúseného profesionála,“ uviedol Lavrov koncom minulého roka.

Trumpova ceremónia sa tak zaobíde bez oficiálneho zastúpenia Ruska.

(lup)

Minúta  |  

Odchádzajúci prezident USA si pripísal rekord v zmierňovaní trestov a udeľovaní milostí

Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2 500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy.

Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním.

Tí, ktorým piatkové opatrenie pomôže, „si odpykávajú neprimerane dlhé tresty v porovnaní s trestami, ktoré by dnes dostali podľa súčasného práva, politiky a praxe", uviedol Biden v oficiálnom vyhlásení.

Opatrenie označil za „dôležitý krok v náprave historických krívd, náprave rozdielov v trestoch a k umožneniu osobám, ktoré si to zaslúžia, vrátiť sa k svojim rodinám".

Podľa Bieleho domu týmto krokom udelil milosť ľuďom, ktorí boli odsúdení na základe zdiskreditovaného rozlišovania medzi krekom a práškovým kokaínom, ako aj zastaraného zvyšovania trestov za drogové trestné činy. Toto rozlišovanie vo veľkom nepomere vplývalo predovšetkým na černošskú komunitu v USA. 

V roku 2021 sa Bidenova administratíva stala hlasným zástancom reformy zákona o boji proti zneužívaniu drog z roku 1986, ktorý schválil vtedajší prezident Ronald Reagan. Jeho prísna protidrogová politika viedla k uväzneniu tisícov ľudí, najmä černochov, na desaťročia alebo doživotie.

Zákon automaticky ukladal päťročný trest za držbu piatich gramov kreku, pričom za 500 gramov práškového kokaínu hrozil rovnaký trest. Americká vláda v tom čase tak jednoznačne cielila tieto opatrenia proti chudobným komunitám menšín, v ktorých sa lacnejšia verzia tejto drogy - krek - v 80. rokoch šírila oveľa viac.

Biden v piatok tiež dodal, že pred pondelkovým odovzdaním moci zvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi môže udeliť ďalšie milosti alebo zmiernenia trestov.

Minulý mesiac pritom zmiernil tresty takmer 1 500 osobám a udelil milosť 39 ďalším. Medzi nimi bol aj jeho syn Hunter, ktorému hrozil trest odňatia slobody za trestné činy súvisiace so zbraňami a daňovými únikmi.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenova administratíva odtajnila posledné dáta o pomoci Ukrajine

Americkí predstavitelia vo štvrtok prezradili, že USA investovali veľké sumy na rozvoj ukrajinskej výroby bezpilotných lietadiel, čím výrazne prispeli k revolúcii vo vedení vojen.

V rámci tejto podpory USA pomohli Ukrajine rozšíriť výrobu dronov, ktoré sa ukázali ako kľúčové pri boji proti lepšie vybavenej ruskej armáde. Podľa Jakea Sullivana, poradcu pre národnú bezpečnosť, sa bezpilotné lietadlá stali „ústredným prvkom boja na Ukrajine“ a budú zohrávať dôležitú úlohu aj v budúcnosti.

Pomoc Spojených štátov zahŕňala nielen technickú podporu, ale aj finančné investície, vrátane 1,5 miliardy dolárov zaslaných Ukrajine v septembri 2023. USA tiež vyslali spravodajských pracovníkov, ktorí pomohli pri budovaní ich ukrajinského programu. Okrem toho Pentagon v minulom roku vyčlenil 800 miliónov dolárov na nákup komponentov a podporu výrobcov.

Ukrajinské drony sa ukázali ako vysoko účinné – námorné zničili štvrtinu ruskej čiernomorskej flotily, zatiaľ čo tie na frontovej línii pomohli spomaliť postup ruskej armády na východnej Ukrajine. Podpora USA bola rozhodujúcim faktorom pri zvýšení účinnosti a smrteľnosti ukrajinských dronov.

Sullivan zdôraznil, že budovanie ukrajinského priemyslu dronov poskytlo neoceniteľné skúsenosti, ktoré teraz USA integrujú do vlastného obranného priemyslu. Tieto investície majú dlhodobý strategický význam a ukazujú, ako nové technológie menia spôsob, akým sa vedú moderné vojny.

(lup)

Minúta  |  

Olaf Scholz a Emmanuel Macron sa stretnú v Paríži na rokovaní

Rokovať budú v stredu, dva dni po inaugurácii staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, oznámil v piatok Berlín.

Macron a Scholz si pripomenú výročie Elyzejskej zmluvy z roku 1963, ktorú podpísali západonemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle.

Podpísaním tejto zmluvy Nemecko a Francúzsko vytvorili nové základy vzájomných vzťahov a ukončili tak stáročia trvajúce francúzsko-nemecké nepriateľstvo. 

Rozhovory medzi vedúcimi predstaviteľmi francúzsko-nemeckej aliancie, ktorá je jadrom Európskej únie, prichádzajú pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa v Nemecku uskutočnia 23. februára.

Scholzovi sociálni demokrati majú podľa prieskumov podporu 16 percent a nachádzajú sa za opozičným konzervatívnym blokom CDU/CSU (31 percent) a krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) (20 percent).

Francúzsko je v politickej „slepej uličke" od leta minulého roka, keď Macron v snahe posilniť svoju autoritu a bojovať proti nárastu krajnej pravice stavil na predčasné voľby. Tento krok sa však nevydaril a voliči zvolili parlament rozdelený medzi tri súperiace bloky, zatiaľ čo Macronove preferencie sa pohybujú na rekordne nízkej úrovni. 

Očakáva sa, že podpora Ukrajiny v jej takmer trojročnej vojne s Ruskom bude jedným z hlavných bodov programu Scholzovej návštevy. 

Francúzsko chce zvýšiť tempo dodávok zbraní na Ukrajinu, zatiaľ čo Scholzova vláda je v otázke poskytnutia ďalších troch miliárd eur vnútorne rozdelená.

Scholz v piatok vyjadril pochybnosti, že sa tieto peniaze podarí nájsť bez dodatočných pôžičiek, ktoré jeho menšinová vláda nemôže sama schváliť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že s Macronom diskutoval o myšlienke nasadenia západných vojenských „kontingentov" na Ukrajine.

Scholz v decembri povedal, že „v súčasnej situácii neprichádza do úvahy, aby sme na Ukrajinu vyslali vojakov alebo nemecké jednotky".

Spojené štáty sú od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 najväčším podporovateľom Kyjeva, na druhom mieste je Nemecko. Trump však vyvolal obavy, že zníži vojenskú pomoc alebo prinúti Ukrajinu prijať prímerie za podmienok, ktoré budú výhodné pre Moskvu.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko a Ukrajina zvažujú dodávky ukrajinského plynu ako náhradu za ruský

Vyplýva to z vyjadrení trojice poslancov ukrajinského parlamentu zo Zakarpatskej oblasti na piatkovej tlačovej konferencii v Košiciach.

„Hovorí sa o tranzite ruského, ale nie o tranzite ukrajinského plynu, ktorý Ukrajina ťaží na svojich ložiskách. V porovnaní s ruským plynom ho nie je veľa. Ale ak by sa dodával na Slovensko, došlo by k cenovej konkurencii," povedal člen politickej strany Sluha národa, predseda podvýboru pre jadrovú energiu a jadrovú bezpečnosť a vedúci skupiny pre medziparlamentné vzťahy so SR Anatolij Kosťuch.

Poslanec a člen uvedenej politickej strany Ihor Kryvošejev a nominant strany Mychajlo Laba sa takisto zhodli, že sú pripravení rokovať o takejto spolupráci. Ambasádor Zakarpatska v SR Eduard Buraš, ktorý ukrajinských poslancov na Slovensko pozval a sprevádzal ich, dodal, že by istým spôsobom mohlo ísť o náhradu za ruský plyn.

Pripomenul, že v rámci aktuálnej návštevy Slovenska majú naplánované napríklad rokovania s vedením mesta Košice či s predstaviteľmi gréckokatolíckej eparchie, pričom sa chcú oboznámiť so situáciou Ukrajincov, ktorí sa v Košiciach nachádzajú. Zároveň vyjadrili vďačnosť všetkým, ktorí pomáhajú ľuďom z Ukrajiny.

Čo sa týka návštevy Ukrajiny skupinou poslancov Národnej rady SR, ktorú tento týždeň odložili z bezpečnostných dôvodov, podľa ich informácií sa dohaduje nový termín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.