Preskočiť na obsah
  |  

O budúcnosti TikToku v USA čoskoro rozhodne novozvolený prezident

Generálny riaditeľ sociálnej siete TikTok Čou Šou-c' v piatok poďakoval zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za jeho podporu v úsilí o zachovanie dostupnosti tejto platformy pre amerických používateľov.

"Chcem poďakovať prezidentovi Trumpovi za jeho záväzok spolupracovať s nami na nádejní riešenia, ktoré umožní zachovať dostupnosť TikToku v Spojených štátoch," povedal Čou. TASR o tom píše podľa správ agentúry AFP a webu televízie NBC News.

"Sme vďační a teší nás, že máme podporu prezidenta, ktorý skutočne rozumie našej platforme - prezidenta, ktorý využíva TikTok na vyjadrenie vlastných myšlienok a názorov, spája sa s celým svetom a generuje tým viac ako 60 miliárd zobrazení svojho obsahu," dodal.

Svoje vyjadrenie zverejnil vo videu na TikToku krátko po tom, ako administratíva prezidenta Joea Bidena oznámila, že rozhodnutie o prípadnom zákaze tejto platformy v USA prenechá nastupujúcej vláde Trumpa.

Trump sa k záležitosti vyjadril v piatok na sociálnej sieti Truth Social. "Rozhodnutie Najvyššieho súdu sa očakávalo a každý ho musí rešpektovať. Moje rozhodnutie o TikToku príde v nie príliš vzdialenej budúcnosti, ale musím mať čas na preskúmanie situácie," uviedol.

Najvyšší súd USA v piatok odobril zákon, podľa ktorého musí čínsky vlastník predať TikTok do nedele, inak bude v USA platforma zakázaná. Súčasťou zákona je prechodné obdobie 90 dní, počas ktorého sa môže zákaz oddialiť. Platiť však bude iba v prípade, že do nedele nastane pokrok v otázke predaja sociálnej siete. Podľa agentúry AP sa zatiaľ k odpredaju TikToku neschyľuje.

Technologickí odborníci upozornili, že aplikácia z telefónov existujúcich amerických používateľov po uplatnení zákazu nezmizne, avšak nebudú si môcť stiahnuť aktualizácie, čo spôsobí, že v blízkej budúcnosti sa stane nepoužiteľnou. Noví používatelia si ju nebudú môcť stiahnuť vôbec.

Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump neúspešne pokúsil zakázať TikTok, ale v priebehu svojej predvolebnej kampane v roku 2024 sa stal jej používateľom. Vo videu, ktoré na platforme zverejnil v júni, dokonca vyhlásil, že "zachráni TikTok".

Očakáva sa, že Čou Šou-c' sa v pondelok zúčastní na Trumpovej inaugurácii, informuje NBC News.

(tasr)

  |  

Kallasová: EÚ zvažuje posilnenie monitorovania priechodu Rafah po prímerí v Gaze

Európska únia je pripravená znovu vyslať monitorovaciu misiu na hraničný priechod Rafah medzi Pásmom Gazy a Egyptom po tom, ako Izrael a hnutie Hamas dosiahli dohodu o prímerí vo vojne v Gaze. Uviedla to v piatok šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

„Sme pripravení urobiť to," povedala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová novinárom po stretnutí s palestínskym premiérom Muhammadom Mustafom v Bruseli. EÚ podľa nej potrebuje pozvánku palestínskej a izraelskej strany, ako aj súhlas Egypta. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

EÚ zriadila civilnú misiu v roku 2005 s cieľom pomôcť monitorovať priechod, dva roky na to ju však pozastavila, keď sa kontroly nad Gazou chopili militantní islamisti z Hamasu.

Izraelský bezpečnostný kabinet v piatok vláde krajiny odporučil súhlasiť s dohodou o prímerí a výmene rukojemníkov v Pásme Gazy. Ak ju celá vláda, ktorá zasadla večer miestneho času, odobrí, platnosť nadobudne v nedeľu.

Kallasová označila dohodu za "pozitívny prelom", upozornila však na možné riziká pri jej napĺňaní. "Je stále priskoro povedať, či sa táto vojna skutočne skončila," doplnila.

EÚ vo štvrtok oznámila humanitárnu pomoc pre Gazu vo výške 120 miliónov eur. Podľa Kallasovej pripravuje tiež dlhodobejší program podpory Palestínskej samosprávy a je pripravená pomôcť pri obnove Gazy.

Hraničný priechod Rafah je kľúčovým miestom vstupu do Pásma Gazy. Egyptskí predstavitelia uviedli, že prebiehajú rozhovory o jeho opätovnom otvorení s cieľom zvýšiť prísun pomoc na toto palestínske územie.

(tasr)

  |  

Federálny úrad pre letectvo USA pozastavil lety raketového prototypu Starship od SpaceX

Federálna letecká správa nariadila spoločnosti, ktorú vlastní miliardár Elon Musk, aby pred opätovným uvedením do letovej prevádzky vyšetrila nehodu rakety, ktorá sa udiala pri skúšobnom lete v noci na piatok.

V poradí siedmy skúšobný štart kozmickej lode Starship s nosnou raketou Super Heavy, určenou na pilotované lety na Mesiac, sa v noci na piatok skončil neúspechom. Raketa sa krátko po vzlete rozpadla nad karibskými ostrovmi Turks a Caicos, ktoré sú britským zámorským územím.

Správa uviedla, že „spolupracuje so spoločnosťou SpaceX a príslušnými orgánmi, aby potvrdila správy o škodách na verejnom majetku na týchto ostrovoch".

Musk sa vyjadril, že podľa predbežných indícií nehodu spôsobilo uniknuté palivo, ktoré zvýšilo tlak v dutine nad protipožiarnou stenou motora. Raketu následne zničil vzniknutý požiar.

Spoločnosť SpaceX používa pre kozmickú loď Starship a jej nosič Super Heavy spoločný názov Starship. Je to plne znovupoužiteľný dopravný systém navrhnutý na dopravu posádky i nákladu na obežnú dráhu Zeme, povrch Mesiaca, Marsu a ďalších vzdialenejších lokalít. Podľa spoločnosti ide o dosiaľ najvýkonnejší systém schopný vyniesť do vesmíru až 150 ton nákladu.

Všetky doterajšie testovacie lety boli bezposádkové. Loď spoločnosti SpaceX má v budúcnosti prepravovať až 100 ľudí alebo veľké množstvo nákladu a vybavenia.

Projekt je dôležitý aj pre americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý si Starship vybral na pristátie svojich astronautov na Mesiaci v rámci programu Artemis. Návrat človeka na Mesiac je plánovaný na rok 2026.

(tasr)

  |  

OSN: Mierové jednotky v Libanone odhalili viac ako 100 skrýš so zbraňami

Proiránske milície Hizballáh a Izrael sa dohodli na prímerí po viac ako roku vzájomných útokov, hoci napriek tomu stále dochádza k jeho porušovaniu.

„Prítomnosť ozbrojeného personálu, prostriedkov a zbraní, ktoré nepatria libanonskej vláde ani jednotkám UNIFIL medzi modrou líniou a riekou Lítání, predstavuje hrubé porušenie rezolúcie číslo 1 701 a podkopáva stabilitu Libanonu," vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres.

Modrá línia je demarkačná čiara, ktorá oddeľuje Libanon od Izraela a Golanských výšin. Organizácia Spojených národov ju vytýčila v júni 2-tisíc s cieľom určiť, či sa Izrael úplne stiahol z Libanonu. 

Šéf organizácie, ktorý vo štvrtok pricestoval do Bejrútu, počas návštevy veliteľstva mierových síl UNIFIL v meste Nákúra vyzval všetky strany, aby dodržiavali rezolúciu OSN číslo 1701 s cieľom zabezpečiť trvalý mier pre Libanon a Izrael.

Generálny tajomník sa venoval aj pokračujúcim incidentom vrátane izraelských vojenských akcií na libanonskom území, ktoré označil za porušenie spomínanej rezolúcie, čo ohrozuje bezpečnosť mierových síl.

„Útoky na príslušníkov mierových síl OSN sú úplne neprijateľné. Porušujú medzinárodné právo a medzinárodné humanitárne právo, pričom môžu predstavovať vojnový zločin," zdôraznil Guterres.

Pripomenul tiež záväzok organizácie je podporovať libanonské ozbrojené sily, ktoré označil za „jedinú záruku bezpečnosti Libanonu".

Dohoda okrem iného stanovuje, že Hizballáh sa stiahne za rieku Lítání, približne 30 kilometrov severne od izraelsko-libanonských hraníc. Izraelské pozemné jednotky sa majú postupne stiahnuť z Libanonu do 60 dní. Na dodržiavanie dohody dohliada libanonská armáda.

(tasr)

  |  

Predstavitelia Ruska budú na Trumpovej inaugurácii chýbať, tvrdí Ušakov

Túto informáciu potvrdil ruský prezidentský poradca Jurij Ušakov.

„Na inaugurácii nebude Rusko nikto zastupovať,“ citovala Ušakova agentúra TASS. Ušakov však doplnil, že ruský chargé d'affaires v Spojených štátoch sa môže zúčastniť, ak dostane príslušné pozvanie.

Tradične býva na inauguráciách prítomný ruský veľvyslanec, avšak nový šéf ruskej diplomatickej misie vo Washingtone ešte nebol vymenovaný. V októbri 2024 prezident Vladimir Putin odvolal Anatolija Antonova z funkcie veľvyslanca v USA a stáleho pozorovateľa pri Organizácii amerických štátov.

Za nového veľvyslanca má byť vymenovaný Alexander Daričev, odborník na rusko-americké vzťahy a bývalý veľvyslanec v Kanade.

Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Washington Daričevovu kandidatúru privítal a jeho nástup na pozíciu je plánovaný s ohľadom na Trumpovu inauguráciu. „Američania ocenili, že Moskva nominovala skúseného profesionála,“ uviedol Lavrov koncom minulého roka.

Trumpova ceremónia sa tak zaobíde bez oficiálneho zastúpenia Ruska.

(lup)

  |  

Odchádzajúci prezident USA si pripísal rekord v zmierňovaní trestov a udeľovaní milostí

Americký prezident Joe Biden v piatok zmiernil tresty takmer 2 500 ľuďom odsúdeným za nenásilné drogové trestné činy.

Biely dom to označil za najväčší jednodňový akt milosti v histórii Spojených štátov a dodal, že za svoje funkčné obdobie Biden zmiernil tresty a udelil milosť viac osobám než akýkoľvek americký prezident pred ním.

Tí, ktorým piatkové opatrenie pomôže, „si odpykávajú neprimerane dlhé tresty v porovnaní s trestami, ktoré by dnes dostali podľa súčasného práva, politiky a praxe", uviedol Biden v oficiálnom vyhlásení.

Opatrenie označil za „dôležitý krok v náprave historických krívd, náprave rozdielov v trestoch a k umožneniu osobám, ktoré si to zaslúžia, vrátiť sa k svojim rodinám".

Podľa Bieleho domu týmto krokom udelil milosť ľuďom, ktorí boli odsúdení na základe zdiskreditovaného rozlišovania medzi krekom a práškovým kokaínom, ako aj zastaraného zvyšovania trestov za drogové trestné činy. Toto rozlišovanie vo veľkom nepomere vplývalo predovšetkým na černošskú komunitu v USA. 

V roku 2021 sa Bidenova administratíva stala hlasným zástancom reformy zákona o boji proti zneužívaniu drog z roku 1986, ktorý schválil vtedajší prezident Ronald Reagan. Jeho prísna protidrogová politika viedla k uväzneniu tisícov ľudí, najmä černochov, na desaťročia alebo doživotie.

Zákon automaticky ukladal päťročný trest za držbu piatich gramov kreku, pričom za 500 gramov práškového kokaínu hrozil rovnaký trest. Americká vláda v tom čase tak jednoznačne cielila tieto opatrenia proti chudobným komunitám menšín, v ktorých sa lacnejšia verzia tejto drogy - krek - v 80. rokoch šírila oveľa viac.

Biden v piatok tiež dodal, že pred pondelkovým odovzdaním moci zvolenému prezidentovi Donaldovi Trumpovi môže udeliť ďalšie milosti alebo zmiernenia trestov.

Minulý mesiac pritom zmiernil tresty takmer 1 500 osobám a udelil milosť 39 ďalším. Medzi nimi bol aj jeho syn Hunter, ktorému hrozil trest odňatia slobody za trestné činy súvisiace so zbraňami a daňovými únikmi.

(tasr)