Preskočiť na obsah
  |  

Začalo sa prímerie v Pásme Gazy. Hamas poskytol Izraelu mená rukojemníkov, ktorých prepustí

V Pásme Gazy v nedeľu o 11.15 h miestneho času (10.15 h SEČ) vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Dohoda medzi Hamasom a Izraelom, ktorá sa bude realizovať v troch fázach, umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci. Izraelské sily sa taktiež z Pásma Gazy začnú postupne sťahovať. Obe strany počas prvej fázy začnú s prepúšťaním rukojemníkov. Informovali o tom agentúra AP a stanica BBC.

Dohodnuté prímerie malo začať v nedeľu o 8.30 h miestneho času (7.30 h SEČ). Necelú hodinu pred jeho začiatkom však kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámila, že prímerie sa nezačne, pokiaľ Hamas neposkytne zoznam rukojemníkov, ktorí majú byť prepustení. Palestínska militantná skupina uviedla, že dôvodom oneskorenia odovzdania zoznamu mien sú "technické problémy".

Hamas už zverejnil tri mená

Militantné hnutie krátko na to vyhlásilo, že dnes prepustí tri rukojemníčky Romi Gonenovú, Emily Damariovú a Doron Steinbrecherovú.

Úrad premiéra Benjamina Netanjahua zároveň potvrdil, že Izrael oficiálne dostal zoznam rukojemníkov, ktorí majú byť dnes prepustení. Premiérova kancelária tvrdí, že bezpečnostné orgány v súčasnosti „preverujú podrobnosti“.

Tri civilné ženy boli zajaté ako rukojemníčky 7. októbra 2023 počas útoku Hamasu, pri ktorom bolo zabitých približne 1 200 ľudí a 251 unesených do Gazy. Gonenová bola unesená z festivalu Nova, zatiaľ čo Damariová a Steinbrecherová boli unesené zo svojich domovov v kibuci Kfar Aza.

Hamas by mal v prvej fáze prepustiť 33 rukojemníkov

Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, Katar a Egypt po dlhých rokovaniach, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Oznámili ju v stredu večer. Izraelská vláda oficiálne schválila uzavretie dohody o prímerí a výmene rukojemníkov s militantným hnutím Hamas na zasadnutí v piatok neskoro večer.

V prvej fáze prímeria má byť prepustených 33 izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a viac ako 1 900 Palestínčanov z izraelských väzníc.

Televízia BBC doplnila, že v dohode o prímerí je uvedené, že mená rukojemníkov by mali strany oznámiť aspoň 24 hodín pred plánovanou výmenou. Prvá výmena je plánovaná v nedeľu o 16.00 miestneho času (15.00 SEČ).

Traja ministri pre uzavretie prímeria odstúpili z vlády

Pravicová strana Židovská sila Otzma Yehudit opúšťa koalíciu. Plní tak svoju hrozbu, že vystúpi, ak Izrael pristúpi na dohodu o prímerí s Hamasom v pásme Gazy.

Šéf rezortu národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir a ďalší dvaja ministri Amichaj Elijahu a Jicchak Wasserlauf podali premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi rezignačné listy a „od tohto momentu strana Otzma Yehudit nie je členom koalície,“ uvádza strana vo vyhlásení.

V liste adresovanom Netanjahuovi Ben-Gvir chváli významné úspechy pod Netanjahuovým vedením, ale sťažuje sa na to, čo označuje za premiérovu „dohodu o kapitulácii pred terorizmom, ktorá prekračuje všetky ideologické červené línie“.

„K vládnemu stolu sa nevrátime bez úplného víťazstva nad Hamasom a úplnej realizácie vojnových cieľov,“ dodáva.

(tasr, sab, sak)

  |  

NATO posilní vojenskú prítomnosť v Kosove pred tamojšími voľbami

Voľby, ktoré sa budú konať 9. februára, bude monitorovať Európska únia, ktorá vyzýva samozvanú republiku a Srbsko na vzájomné uznanie.

Severoatlantická aliancia v sobotu oznámila, že posilnila svoje mierové sily v Kosove v čase rastúceho napätia pred februárovými parlamentnými voľbami. Ďalších 200 talianskych vojakov rozšírilo misiu KFOR pod vedením NATO na najbližších niekoľko mesiacov, píše agentúra AFP.

V KFOR pôsobí približne 4 500 vojakov z 29 členských štátov Aliancie a partnerských štátov. Talianska mechanizovaná brigáda, ktorá do Kosova dorazila v sobotu, bude podľa oznámenia NATO nasadená v prípade, ak si to bude vyžadovať bezpečnostná situácia.

Voľby v neuznanom Kosove sa budú konať 9. februára. Európska únia v sobotu oznámila, že ich bude monitorovať 100 jej pozorovateľov. Podľa vedúcej misie, francúzskej europoslankyne Nathalie Loiseauovej to zdôrazňuje pokračujúcu podporu Únie pre Kosovo pri posilňovaní demokracie, dodala agentúra AP.

Hlasovanie bude podľa očakávaní kľúčovou skúškou pre premiéra Albina Kurtiho, ktorého strana jasne zvíťazila vo voľbách v roku 2021. Vzťahy so susedným Srbskom sú naďalej napäté, keďže Belehrad neuznáva jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova z roku 2008.

EÚ i USA vyzývajú obe strany, aby realizovali dohody spred dvoch rokov, ktoré zahŕňajú záväzok Prištiny vytvoriť združenie obcí so srbskou väčšinou obyvateľov. Od Srbska tiež očakávajú de facto uznanie Kosova.

(tasr)

  |  

Tiktok po uistení Trumpa obnovuje v USA svoje služby

Čínska videoplatforma TikTok začala v nedeľu po krátkom prerušení obnovovať svoje služby v Spojených štátoch. Urobila tak po tom, ako od zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa dostala ubezpečenie, že poskytovateľom jej služieb v USA nehrozia

„Ďakujeme prezidentovi Trumpovi za potrebné uistenie našim poskytovateľom služieb, že nebudú čeliť žiadnym sankciám za poskytovanie TikToku pre viac ako 170 miliónov Američanov," uviedol TikTok v príspevku na sieti X.

Spoločnosť dodala, že bude spolupracovať s Trumpom na dlhodobom riešení, ktoré udrží TikTok v Spojených štátoch.

Len krátko predtým Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že v pondelok po svojej inaugurácii dekrétom pozastaví zákaz pôsobenia TikToku v USA. Vyslovil sa za to, aby službu, ktorú prevádzkuje čínska spoločnosť ByteDance, v budúcnosti spolovice vlastnili USA.

Trump uviedol, že jeho dekrét odloží implementáciu zákazu a poskytne materskej spoločnosti viac času na nájdenie kupca. Zákon umožňuje 90-dňový odklad, ak sa črtá pokrok smerom k dohode.

„Týmto zachraňujeme TikTok, držíme ho v dobrých rukách. Bez súhlasu USA neexistuje žiadny TikTok. S naším súhlasom má hodnotu stoviek miliárd dolárov – možno biliónov,“ napísal Trump.

TikTok prestal v USA fungovať v sobotu večer po tom, ako najvyšší súd v piatok potvrdil platnosť zákona schváleného Kongresom, ktorý čínsku materskú spoločnosť ByteDance nútil platformu do 19. januára predať alebo ju zatvoriť. TikTok bol zároveň odstránený z obchodov s aplikáciami spoločností Google a Apple a ďalších. Prístup k obsahu platformy bol možný iba prostredníctvom webových prehliadačov, uviedla NBC.

„V USA bol prijatý zákon zakazujúci TikTok, čo, bohužiaľ, znamená, že (ho) zatiaľ nemôžete používať. Máme šťastie, že prezident Trump naznačil, že po nástupe do funkcie bude s nami spolupracovať na riešení, ako TikTok obnoviť. Prosím, zostaňte naladení.“ Tento text sa používateľom siete objavil vo vyskakovacom okne, keď otvorili aplikáciu pre krátke videá.

Kongres prijal zákon na základe obáv, že čínska vláda zneužíva TikTok na špehovanie používateľov, čo spoločnosť ByteDance odmieta.

Do soboty 22.50 washingtonského času (nedeľa 4.50 SEČ) sa aplikácia prestala nachádzať v obchodoch s mobilnými aplikáciami App Store a Google Play. Keď používatelia TikToku otvorili aplikáciu, narazili na vyskakovacie okno spoločnosti, v ktorom sa k situácii vyjadrila.

Najvyšší súd USA v piatok odobril zákon, podľa ktorého musí čínsky vlastník ByteDance predať TikTok do nedele, inak bude v USA platforma zakázaná. Súčasťou zákona je prechodné obdobie 90 dní, počas ktorého sa môže zákaz oddialiť. Rozhodnutie bolo podnietené obavami, že by Peking mohol platformu využívať na špionáž alebo šírenie propagandy. TikTok poprel, že by čínska vláda mala na aplikáciu akýkoľvek vplyv.

Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump neúspešne pokúsil zakázať TikTok, ale v priebehu svojej predvolebnej kampane v roku 2024 sa stal jej používateľom. Vo videu, ktoré na platforme zverejnil v júni, dokonca vyhlásil, že „zachráni TikTok“.

(tasr, sak)

  |  

Húsíovia varovali pred útokmi na Jemen počas prímeria v Gaze

Šíitskí povstalci v západnom Jemene podľa agentúry AFP očakávajú sústredenie síl západných spojencov Izraela na juh Červeného mora, kde útočia na západné obchodné lode zo solidarity s Palestínčanmi.

Jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh (húsíovia) sa v nedeľu prihlásili k útoku na americkú lietadlovú loď a varovali, že akákoľvek odveta počas nadchádzajúceho prímeria v Pásme Gazy bude mať následky.

„Jemenské ozbrojené sily varujú nepriateľské sily v Červenom mori pred následkami akejkoľvek agresie proti našej krajine počas obdobia prímeria v Gaze,“ napísali povstalci vo vyhlásení. „Každej agresii budú čeliť konkrétnymi vojenskými operáciami proti týmto silám bez obmedzení.“

Dohoda o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy na počiatočné obdobie 42 dní začne platiť v nedeľu ráno miestneho času, pripomenula AFP.

Iránom podporovaní húsíovia útočia na lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive od začiatku vojny v Gaze v októbri 2023 a tvrdia, že tak robia v solidarite s Palestínčanmi. Opakovane tiež uskutočňujú raketové a dronové útoky na Izrael.

V nedeľu jemenskí povstalci oznámili, že dronmi a riadenými raketami zaútočili na lietadlovú loď USS Harry S. Truman a ďalšie vojenské plavidlá. „Americká lietadlová loď musela opustiť oblasť operácií,“ píše sa vo vyhlásení húsíov.

V piatok jemenskí povstalci varovali, že budú pokračovať v útokoch, ak Izrael nebude dodržiavať podmienky prímeria s Hamasom.

(tasr)

  |  

Pri demonštráciách proti zatknutiu juhokórejského prezidenta zatkli takmer 90 ľudí

Suspendovaný prezident Jun Sok-jol je obvinený zo vzbury a zneužitia moci, keď začiatkom decembra vyhlásil stanné právo.

V Južnej Kórei sa v sobotu večer miestneho času konal protest proti rozhodnutiu súdu o formálnom zatknutí Jun Sok-jola. Polícia zadržala 86 demonštrantov, z toho 45 z nich za násilné vtrhnutie do budovy súdu v Soule, píše agentúra Jonhap.

V sobotu večer miestneho času sa pred súdom v Soule zhromaždilo približne 44-tisíc ľudí, aby vyjadrili podporu Junovi. Ten je obvinený zo vzbury a zo zneužitia moci pri pokuse o zavedenie stanného práva z 3. decembra.

Skupina demonštrantov údajne prerazila policajné zátarasy a vtrhla do budovy súdu. Dnu preliezala cez steny a rozbité okná a na policajtov rozmiestnených v okolí hádzala plastové stoličky, odpadky a iné predmety a striekala na nich hasiacim prístrojom.

Protestujúci ignorovali opakované varovania miestnych orgánov, že ich konanie môže viesť k zadržaniu. Polícia podľa miestnych médií nakoniec opäť prevzala kontrolu nad budovou súdu.

Dočasný prezident Čchoi Sang-mok vyjadril poľutovanie nad násilím na proteste. „Hlboko ľutujem násilie, ktoré je v demokratickej spoločnosti nepredstaviteľné,“ vyhlásil. Zároveň vyzval políciu, aby „prísne vyšetrila incident“ a „hnala aktérov na zodpovednosť“.

Súd v juhokórejskej metropole Soul v nedeľu ráno miestneho času vydal zatykač na prezidenta Juna.

Predstavitelia Úradu pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) ho v stredu zadržali a previezli do svojho sídla. CIO požiada Juna, aby sa dostavil na výsluch v nedeľu o 14.00 miestneho času. Jun odmieta vypovedať a tvrdí, že CIO nemá právomoc ho zatknúť.

Prvý zatykač na Juna platil len 48 hodín, CIO preto v piatok požiadal o jeho predĺženie. Po vydaní nového zatykača môžu vyšetrovatelia držať prezidenta zbaveného právomocí vo väzbe 20 dní. Do tejto lehoty sa ráta aj čas od jeho stredajšieho zatknutia.

Jun sa tak stal prvým úradujúcim prezidentom v novodobých dejinách Južnej Kórey, ktorého vzali do väzby.

(tasr)

  |  

Iránsky strelec zavraždil v budove najvyššieho súdu dvoch sudcov

Členovia súdu sa zaoberali prípadmi, ktoré súviseli s ohrozením národnej bezpečnosti, píše agentúra AFP s odvolaním sa na spravodajský portál súdu.

Pri sobotňajšom streleckom útoku v budove najvyššieho súdu v iránskej metropole Teherán zahynuli dvaja sudcovia a jedna ďalšia osoba utrpela zranenia. Páchateľ sa po incidente sám zabil.

„Dnes ráno prenikol do budovy najvyššieho súdu strelec, ktorý plánovane zavraždil dvoch odvážnych a skúsených sudcov. Pri tomto čine oboch umučil,“ uviedla iránska justícia na svojom spravodajskom webovom portáli Mizan Online. Vo vyhlásení dodala, že obaja sudcovia sa zaoberali prípadmi „boja proti zločinom proti národnej bezpečnosti, špionáži a terorizmu“.

Motív vraždy zatiaľ známy nie je, ale podľa Mizanu páchateľ nefiguroval v žiadnych prípadoch na iránskom najvyššom súde. O jeho identite nezverejnili žiadne informácie.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vyjadril rodinám zosnulých sústrasť a vyzval orgány na urýchlené konanie. Vyšetrovanie prípadu podľa miestnych úradov prebieha a Mizan poznamenal, že „v súvislosti s incidentom identifikovali, predvolali alebo zadržali osoby“.

„Dôrazne vyzývam bezpečnostné zložky, aby čo najskôr prijali potrebné opatrenia a preskúmali rozmery a uhly tohto odsúdeniahodného činu a identifikovali jeho páchateľov,“ povedal Pezeškiján.

Na jedného zo zavraždených sudcov uvalili v roku 2019 Spojené štáty sankcie za údajné „vedenie nespočetného množstva nespravodlivých súdnych procesov, počas ktorých neboli obvinenia podložené a dôkazy sa nebrali do úvahy“, informovalo americké ministerstvo financií.

Druhý zastrelený sudca sa v roku 1998 stal terčom pokusu o atentát, keď „do jeho vozidla umiestnili elektromagnetickú bombu“, dodal Mizan.

(tasr)