Preskočiť na obsah
  |  

Merz vidí v návrate Trumpa príležitosť na obnovu vzťahov

Líder pravicovej CDU a kandidát na kancelára chce v prípade svojho zvolenia navrhnúť nastupujúcemu prezidentovi USA novú transatlantickú obchodnú dohodu o voľnom obchode, z ktorej „budú profitovať obe strany“.

Kandidát nemeckých kresťanských demokratov na kancelára vo februárových voľbách Friedrich Merz sa vyjadril optimisticky o nadchádzajúcom druhom funkčnom období prezidenta USA Donalda Trumpa. To podľa neho treba vnímať ako príležitosť otvoriť novú kapitolu v európsko-amerických vzťahoch, ako povedal pre týždenník Bild am Sonntag.

Predseda CDU chce v prípade svojho zvolenia za spolkového kancelára Trumpovi navrhnúť novú snahu o transatlantickú dohodu o voľnom obchode, z ktorej by podľa neho profitovali obe strany.

Generálny tajomník liberálov z FDP Marco Buschmann v citovaných novinách zdôraznil potrebu hospodárskeho vzostupu Nemecka. „Najlepším predpokladom pre rozumnú diskusiu s Donaldom Trumpom je pozícia sily. A nemecká sila bola vždy hospodárska sila,“ povedal Buschmann s tým, že Trump „nemá rešpekt pred slabochmi“.

Šéf sociálnych demokratov z SPD Lars Klingbeil vyjadril naopak z dosahov návratu Trumpa do Bieleho domu obavy. Upozornil, že USA budú za staronového republikánskeho prezidenta viesť s Nemeckom „boj o priemyselné závody“. Klingbeil zdôraznil pripravenosť na spoluprácu, no tiež potrebu bojovať za vlastné záujmy Nemecka.

Bývalý nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel (SPD) v príspevku pre Bild am Sonntag vyzval, aby sa Európa prestala sústreďovať na Washington, a namiesto toho pracovala na vlastnej hospodárskej, politickej a vojenskej sile. Pre Spojené štáty bude podľa neho zaujímavé len silné Nemecko a silná Európa.

(dpa, tasr)

  |  

Suchý rok 2024. SHMÚ zaznamenal výnimočne nízky úhrn zrážok

Rozdielne bolo oproti predošlému roku aj rozloženie zrážok, a meteorológovia počas zimy zaznamenali aj nedostatok snehovej pokrývky, priblížil Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

„Problém nedostatku zrážok sa prejavoval v druhom polroku. Výnimkou bol september,“ povedal Faško. V niekoľkých mesiacoch zaregistroval SHMÚ mimoriadne nízke úhrny zrážok a naopak, v júni a septembri v časti zrážkomerných staníc zaznamenali extrémne vysoké mesačné úhrny zrážok, napríklad v júni v Nitre 231 milimetrov a Nových Zámkoch 223 milimetrov, v septembri v Borinke 440 milimetrov a Perneku 414 milimetrov.

V niektorých etapách roka 2024 boli suché obdobia, ale aj lokálne povodne spôsobené búrkovými lejakmi. V septembri boli rozsiahlejšie povodne ako dôsledok výdatných dažďov. Išlo napríklad o extrémne vysoký päťdenný úhrn zrážok (395,4 milimetra) od 12. do 16. septembra 2024 v Borinke.

Vysoké teploty vzduchu a narušený ročný režim zrážok spôsobili v minuloročnej zime nedostatok snehovej pokrývky. Faško tvrdí, že na niektorých meteorologických staniciach zaznamenali najnižší počet dní so snehovou pokrývkou za rok. Ako príklad spomenul bratislavskú Kolibu, kde bol sneh jeden deň, a Poprad, ktorý mal sneh 32 dní.

Faško taktiež poukázal na vysokohorské oblasti a rozdiely vo výške snehovej pokrývky. Na Chopku bolo vlani 16. januára 190 centimetrov, aktuálne vo štvrtok tam bolo 91 centimetrov. Na Lomnickom štíte bolo minulý rok 206 centimetrov a tento rok 88 centimetrov. Podobný pokles je aj na Štrbskom Plese. „V podhorí Tatier je zaznamenaný úbytok snehovej pokrývky,“ skonštatoval Faško.

(tasr)

  |  

Začalo sa prímerie v Pásme Gazy. Hamas poskytol Izraelu mená rukojemníkov, ktorých prepustí

V Pásme Gazy v nedeľu o 11.15 h miestneho času (10.15 h SEČ) vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Dohoda medzi Hamasom a Izraelom, ktorá sa bude realizovať v troch fázach, umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci. Izraelské sily sa taktiež z Pásma Gazy začnú postupne sťahovať. Obe strany počas prvej fázy začnú s prepúšťaním rukojemníkov. Informovali o tom agentúra AP a stanica BBC.

Dohodnuté prímerie malo začať v nedeľu o 8.30 h miestneho času (7.30 h SEČ). Necelú hodinu pred jeho začiatkom však kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámila, že prímerie sa nezačne, pokiaľ Hamas neposkytne zoznam rukojemníkov, ktorí majú byť prepustení. Palestínska militantná skupina uviedla, že dôvodom oneskorenia odovzdania zoznamu mien sú "technické problémy".

Hamas už zverejnil tri mená

Militantné hnutie krátko na to vyhlásilo, že dnes prepustí tri rukojemníčky Romi Gonenovú, Emily Damariovú a Doron Steinbrecherovú.

Úrad premiéra Benjamina Netanjahua zároveň potvrdil, že Izrael oficiálne dostal zoznam rukojemníkov, ktorí majú byť dnes prepustení. Premiérova kancelária tvrdí, že bezpečnostné orgány v súčasnosti „preverujú podrobnosti“.

Tri civilné ženy boli zajaté ako rukojemníčky 7. októbra 2023 počas útoku Hamasu, pri ktorom bolo zabitých približne 1 200 ľudí a 251 unesených do Gazy. Gonenová bola unesená z festivalu Nova, zatiaľ čo Damariová a Steinbrecherová boli unesené zo svojich domovov v kibuci Kfar Aza.

Hamas by mal v prvej fáze prepustiť 33 rukojemníkov

Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, Katar a Egypt po dlhých rokovaniach, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Oznámili ju v stredu večer. Izraelská vláda oficiálne schválila uzavretie dohody o prímerí a výmene rukojemníkov s militantným hnutím Hamas na zasadnutí v piatok neskoro večer.

V prvej fáze prímeria má byť prepustených 33 izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a viac ako 1 900 Palestínčanov z izraelských väzníc.

Televízia BBC doplnila, že v dohode o prímerí je uvedené, že mená rukojemníkov by mali strany oznámiť aspoň 24 hodín pred plánovanou výmenou. Prvá výmena je plánovaná v nedeľu o 16.00 miestneho času (15.00 SEČ).

Traja ministri pre uzavretie prímeria odstúpili z vlády

Pravicová strana Židovská sila Otzma Yehudit opúšťa koalíciu. Plní tak svoju hrozbu, že vystúpi, ak Izrael pristúpi na dohodu o prímerí s Hamasom v pásme Gazy.

Šéf rezortu národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir a ďalší dvaja ministri Amichaj Elijahu a Jicchak Wasserlauf podali premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi rezignačné listy a „od tohto momentu strana Otzma Yehudit nie je členom koalície,“ uvádza strana vo vyhlásení.

V liste adresovanom Netanjahuovi Ben-Gvir chváli významné úspechy pod Netanjahuovým vedením, ale sťažuje sa na to, čo označuje za premiérovu „dohodu o kapitulácii pred terorizmom, ktorá prekračuje všetky ideologické červené línie“.

„K vládnemu stolu sa nevrátime bez úplného víťazstva nad Hamasom a úplnej realizácie vojnových cieľov,“ dodáva.

(tasr, sab, sak)

  |  

NATO posilní vojenskú prítomnosť v Kosove pred tamojšími voľbami

Voľby, ktoré sa budú konať 9. februára, bude monitorovať Európska únia, ktorá vyzýva samozvanú republiku a Srbsko na vzájomné uznanie.

Severoatlantická aliancia v sobotu oznámila, že posilnila svoje mierové sily v Kosove v čase rastúceho napätia pred februárovými parlamentnými voľbami. Ďalších 200 talianskych vojakov rozšírilo misiu KFOR pod vedením NATO na najbližších niekoľko mesiacov, píše agentúra AFP.

V KFOR pôsobí približne 4 500 vojakov z 29 členských štátov Aliancie a partnerských štátov. Talianska mechanizovaná brigáda, ktorá do Kosova dorazila v sobotu, bude podľa oznámenia NATO nasadená v prípade, ak si to bude vyžadovať bezpečnostná situácia.

Voľby v neuznanom Kosove sa budú konať 9. februára. Európska únia v sobotu oznámila, že ich bude monitorovať 100 jej pozorovateľov. Podľa vedúcej misie, francúzskej europoslankyne Nathalie Loiseauovej to zdôrazňuje pokračujúcu podporu Únie pre Kosovo pri posilňovaní demokracie, dodala agentúra AP.

Hlasovanie bude podľa očakávaní kľúčovou skúškou pre premiéra Albina Kurtiho, ktorého strana jasne zvíťazila vo voľbách v roku 2021. Vzťahy so susedným Srbskom sú naďalej napäté, keďže Belehrad neuznáva jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova z roku 2008.

EÚ i USA vyzývajú obe strany, aby realizovali dohody spred dvoch rokov, ktoré zahŕňajú záväzok Prištiny vytvoriť združenie obcí so srbskou väčšinou obyvateľov. Od Srbska tiež očakávajú de facto uznanie Kosova.

(tasr)

  |  

Tiktok po uistení Trumpa obnovuje v USA svoje služby

Čínska videoplatforma TikTok začala v nedeľu po krátkom prerušení obnovovať svoje služby v Spojených štátoch. Urobila tak po tom, ako od zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa dostala ubezpečenie, že poskytovateľom jej služieb v USA nehrozia

„Ďakujeme prezidentovi Trumpovi za potrebné uistenie našim poskytovateľom služieb, že nebudú čeliť žiadnym sankciám za poskytovanie TikToku pre viac ako 170 miliónov Američanov," uviedol TikTok v príspevku na sieti X.

Spoločnosť dodala, že bude spolupracovať s Trumpom na dlhodobom riešení, ktoré udrží TikTok v Spojených štátoch.

Len krátko predtým Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil, že v pondelok po svojej inaugurácii dekrétom pozastaví zákaz pôsobenia TikToku v USA. Vyslovil sa za to, aby službu, ktorú prevádzkuje čínska spoločnosť ByteDance, v budúcnosti spolovice vlastnili USA.

Trump uviedol, že jeho dekrét odloží implementáciu zákazu a poskytne materskej spoločnosti viac času na nájdenie kupca. Zákon umožňuje 90-dňový odklad, ak sa črtá pokrok smerom k dohode.

„Týmto zachraňujeme TikTok, držíme ho v dobrých rukách. Bez súhlasu USA neexistuje žiadny TikTok. S naším súhlasom má hodnotu stoviek miliárd dolárov – možno biliónov,“ napísal Trump.

TikTok prestal v USA fungovať v sobotu večer po tom, ako najvyšší súd v piatok potvrdil platnosť zákona schváleného Kongresom, ktorý čínsku materskú spoločnosť ByteDance nútil platformu do 19. januára predať alebo ju zatvoriť. TikTok bol zároveň odstránený z obchodov s aplikáciami spoločností Google a Apple a ďalších. Prístup k obsahu platformy bol možný iba prostredníctvom webových prehliadačov, uviedla NBC.

„V USA bol prijatý zákon zakazujúci TikTok, čo, bohužiaľ, znamená, že (ho) zatiaľ nemôžete používať. Máme šťastie, že prezident Trump naznačil, že po nástupe do funkcie bude s nami spolupracovať na riešení, ako TikTok obnoviť. Prosím, zostaňte naladení.“ Tento text sa používateľom siete objavil vo vyskakovacom okne, keď otvorili aplikáciu pre krátke videá.

Kongres prijal zákon na základe obáv, že čínska vláda zneužíva TikTok na špehovanie používateľov, čo spoločnosť ByteDance odmieta.

Do soboty 22.50 washingtonského času (nedeľa 4.50 SEČ) sa aplikácia prestala nachádzať v obchodoch s mobilnými aplikáciami App Store a Google Play. Keď používatelia TikToku otvorili aplikáciu, narazili na vyskakovacie okno spoločnosti, v ktorom sa k situácii vyjadrila.

Najvyšší súd USA v piatok odobril zákon, podľa ktorého musí čínsky vlastník ByteDance predať TikTok do nedele, inak bude v USA platforma zakázaná. Súčasťou zákona je prechodné obdobie 90 dní, počas ktorého sa môže zákaz oddialiť. Rozhodnutie bolo podnietené obavami, že by Peking mohol platformu využívať na špionáž alebo šírenie propagandy. TikTok poprel, že by čínska vláda mala na aplikáciu akýkoľvek vplyv.

Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump neúspešne pokúsil zakázať TikTok, ale v priebehu svojej predvolebnej kampane v roku 2024 sa stal jej používateľom. Vo videu, ktoré na platforme zverejnil v júni, dokonca vyhlásil, že „zachráni TikTok“.

(tasr, sak)

  |  

Húsíovia varovali pred útokmi na Jemen počas prímeria v Gaze

Šíitskí povstalci v západnom Jemene podľa agentúry AFP očakávajú sústredenie síl západných spojencov Izraela na juh Červeného mora, kde útočia na západné obchodné lode zo solidarity s Palestínčanmi.

Jemenskí povstalci hnutia Ansár Alláh (húsíovia) sa v nedeľu prihlásili k útoku na americkú lietadlovú loď a varovali, že akákoľvek odveta počas nadchádzajúceho prímeria v Pásme Gazy bude mať následky.

„Jemenské ozbrojené sily varujú nepriateľské sily v Červenom mori pred následkami akejkoľvek agresie proti našej krajine počas obdobia prímeria v Gaze,“ napísali povstalci vo vyhlásení. „Každej agresii budú čeliť konkrétnymi vojenskými operáciami proti týmto silám bez obmedzení.“

Dohoda o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy na počiatočné obdobie 42 dní začne platiť v nedeľu ráno miestneho času, pripomenula AFP.

Iránom podporovaní húsíovia útočia na lodnú dopravu v Červenom mori a Adenskom zálive od začiatku vojny v Gaze v októbri 2023 a tvrdia, že tak robia v solidarite s Palestínčanmi. Opakovane tiež uskutočňujú raketové a dronové útoky na Izrael.

V nedeľu jemenskí povstalci oznámili, že dronmi a riadenými raketami zaútočili na lietadlovú loď USS Harry S. Truman a ďalšie vojenské plavidlá. „Americká lietadlová loď musela opustiť oblasť operácií,“ píše sa vo vyhlásení húsíov.

V piatok jemenskí povstalci varovali, že budú pokračovať v útokoch, ak Izrael nebude dodržiavať podmienky prímeria s Hamasom.

(tasr)