Preskočiť na obsah
  |  

Europarlament vyzýva EÚ na neuznanie výsledkov prezidentských volieb v Bielorusku

Za uznesenie hlasovalo 567 poslancov Európskeho parlamentu (EP), 25 bolo proti a 66 sa zdržalo hlasovania.

Za prijatie hlasovali aj šiesti slovenskí europoslanci z frakcie Obnovme Európu - Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar - a Miriam Lexmann z Európskej ľudovej strany.

Proti hlasovali okrem iných aj slovenskí europoslanci Milan Mazurek (nezaradený), Milan Uhrík (Európa suverénnych národov), Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a Judita Laššáková (všetci nezaradení). Medzi tými, čo sa hlasovania zdržali, boli aj nezaradení Branislav Ondruš a Katarína Roth Neveďalová.

Europoslanci odsúdili „pokračujúce a dlhodobé vážne porušovanie ľudských práv a demokratických princípov v Bielorusku, ktoré sa ešte zintenzívnilo v období pred takzvanými prezidentskými voľbami 26. januára".

Poslanci EP žiadajú Úniu, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby po voľbách neuznali legitimitu prezidenta Alexandra Lukašenka. Podľa nich vládne Bielorusku nemilosrdne od roku 1994 a na rozdiel od roku 2020 teraz pre voľby existujú jeho protikandidáti iba „pro forma".

V prijatom uznesení poslanci zdôraznili, že neuznávajú Lukašenka ako prezidenta a zopakovali postoj, že celý bieloruský režim je nelegitímny. Vyjadrili tiež podporu bieloruskému ľudu v jeho úsilí o demokraciu, slobodu a ľudské práva, píše sa v tlačovej správe EP.

Europoslanci sú „vážne znepokojení situáciou politických väzňov v Bielorusku, ktorých je podľa bieloruskej organizácie pre ľudské práva Viasna vyše 1 200". Uznesenie vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby pokračovali vo vyšetrovaní porušovania ľudských práv v krajine a podporovali opatrenia na vyvodenie zodpovednosti.

Europarlament žiada Európsku úniu a jej medzinárodných partnerov, aby rozšírili a posilnili sankcie voči jednotlivcom a subjektom zodpovedným za represie v krajine a za účasť Bieloruska na vojne Ruska proti Ukrajine.

(tasr)

  |  

Británia monitorovala ruskú špionážnu loď vo svojich vodách, potvrdil minister obrany

Minister varoval Vladimira Putina, že Británia prijme rázne opatrenia na obranu krajiny, a zdôraznil spoluprácu NATO v boji proti podobným hrozbám.

Kráľovské námorníctvo sledovalo ruskú špionážnu loď Jantar, ktorá vplávala do britských vôd, potvrdil minister obrany Spojeného kráľovstva John Healey.

Plavidlo, známe zhromažďovaním spravodajských informácií a mapovaním podmorskej infraštruktúry, sa nachádza v Severnom mori.

Healey uviedol, že loď dodržiavala pravidlá plavby, no Spojené kráľovstvo nasadilo lode HMS Somerset a HMS Tyne na jej monitorovanie.

Zvýšená pozornosť sa venuje ochrane podmorskej infraštruktúry od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Britská vláda plánuje zvýšenie obranných výdavkov na 2,5 percent HDP.

(lup)

  |  

Tragédia v Nemecku: Afganec napadol nožom skupinu detí a učiteliek z materskej školy

K incidentu došlo krátko pred poludním v bavorskom meste Aschaffenburg v parku Schöntal, kde 28-ročný páchateľ nožom pobodal päť osôb.

Medzi obeťami dve deti, z ktorých jedno - dvojročné - útok neprežilo. Ďalšie dieťa podstupuje operáciu a dve učiteľky sú vážne zranené.

Útočník sa podľa správ držal blízko skupiny a na deti zaútočil, keď si to učiteľky všimli. Pri snahe pomôcť zomrel muž, ktorý mal so sebou dieťa. Polícia rýchlo reagovala a zadržala páchateľa, ktorý sa pokúsil ujsť smerom k vlakovému nádražiu, čím spôsobil prerušenie železničnej dopravy.

Na mieste už zasahovali aj psychológovia, ktorí pomáhajú policajtom a učiteľkám. Polícia potvrdila nájdenie vražednej zbrane. V minulosti bola lokalita, kde útok prebehol, označená ako riziková kvôli drogovej kriminalite.

(lup)

  |  

Možné zneužívanie SIS znepokojuje aj Amnesty International

Nezisková organizácia upozorňuje pred stigmatizáciou občianskej spoločnosti a jej legitímnych aktivít.

"Už len samotné podozrenia zo sledovania aktivistiek a aktivistov a organizácií občianskej spoločnosti sú závažné. Sledovanie je efektívny nástroj zastrašovania, ktorý ochromuje legitímne vyjadrovanie kritiky a podkopáva aktivity tých, ktorí žiadajú zmeny. Ľudia musia mať možnosť organizovať sa, vyjadrovať svoje názory a presadzovať zmeny bez strachu z monitorovania alebo zo stigmatizácie," povedal riaditeľ Amnesty International Slovensko (AIS) Rado Sloboda.

Amnesty International varuje, že politická rétorika, ktorá pokojné aktivity prejavujúce nesúhlas prirovnáva k "majdanizácii" alebo k "destabilizácii štátu", nielenže nepravdivo vykresľuje legitímne občianske aktivity, ale môže odrádzať ľudí od účasti na protestoch.

Organizácia zároveň vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer) a vládu, aby verejne objasnili rozsah a dôvod údajného sledovania občianskej spoločnosti a vyvrátili všetky podozrenia o možnom využívaní spravodajských služieb na stigmatizáciu občanov a potláčanie ľudských práv. Zároveň žiada, aby zaručili ochranu práva na pokojné zhromažďovanie.

Premiér zvolal na štvrtok rokovanie Bezpečnostnej rady SR. Zaoberať sa má informáciami zo správy SIS, ktorá bola v utorok čítaná v pléne Národnej rady SR. Tajná služba uviedla, že získala závažné informácie o "dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia SR".

Opozícia podľa Fica nechce ísť do férovej súťaže. Premiér sa obáva masových protestov a prebratia moci v krajine. Avizoval, že na bezpečnostnej rade budú prijaté preventívne opatrenia na zabránenie eskalácii.

(tasr)

  |  

Trumpova politika ovplyvní infláciu v USA, na Európu má menší vplyv, tvrdí Villeroy

Oproti vývoju v decembri 2023 sa inflácia výrazne zmiernila – vtedy predstavovala 2,9 percenta.

Podľa guvernéra francúzskej centrálnej banky, ktorý je členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Francoisa Villeroya de Galhasa sa dá očakávať, že tento program bude mať v dôsledku ciel a fiškálnej expanzie inflačný vplyv.

Čo sa však týka eurozóny, nemyslí si, že inflačné vplyvy budú v rovnakom rozsahu. „Takže počítam s tým, že proces dezinflácie bude pokračovať," povedal Villeroy de Galhau.

Medziročná miera inflácie v eurozóne dosiahla v decembri minulého roka 2,4 percent a v porovnaní s medziročnou infláciou v predchádzajúcom mesiaci sa zrýchlila o 0,2 percentuálneho bodu.

(tasr)

  |  

V čase konsolidácie nie je priestor na znižovanie spotrebnej dane na benzín, uviedol Fico

Vláda sa podľa jej predsedu Roberta Fica (Smer) pokúša o cenovú stabilitu, na druhej strane sú však požiadavky na konsolidáciu verejných financií.

Fico opätovne pripomenul, že pred voľbami v roku 2023 boli slovenské verejné financie hodnotené ako najhoršie v Európskej únii.

"Od nás chcete, aby sme konsolidovali, aby sme šetrili a súčasne sa ma pýtate, že či nenájdeme 300, 400, 500 miliónov eur, aby sme znižovali spotrebnú daň. Pri konsolidácii takéto kroky nie sú možné," dodal predseda vlády.

Priemerná cena 98-oktánového benzínu dosiahla v 2. týždni tohto roka podľa údajov Štatistického úradu SR 1,767 eura a 95-oktánového 1,563 eura za liter. Obidva druhy benzínu sú tak aktuálne najdrahšie za posledný polrok.

Spotrebná daň na benzín je na Slovensku 0,514 eura/l a je tak jedna z najvyšších v regióne. Od začiatku roka vzrástla aj sadzba dane z pridanej hodnoty, ktorá sa naň vzťahuje, z 20 na 23 percent.

(tasr)