Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko je pripravené pomôcť v zásobovaní Slovenska energiou

Budapešť môže ponúknuť svoje tranzitné kapacity ako celok, vyhlásil vo štvrtok maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorého citovala agentúra MTI.

V súvislosti s nákupmi zemného plynu maďarský minister podotkol, že Maďarsko nie je ochotné vzdať sa svojho suverénneho práva určovať, kde a ako sa bude zásobovať energiou.

Pozastavenie tranzitu na Ukrajine označil Szijjártó za neprijateľné s tým, že ohrozuje bezpečnosť dodávok v regióne. „Je neprijateľné, aby kandidát na vstup do Európskej únie spôsoboval členom Únie problémy s dodávkami energie,“ podčiarkol.

Šéf maďarskej diplomacie priblížil, že ročnú kapacitu maďarsko-slovenského plynového prepojenia zvýšili o 900 miliónov kubických metrov s cieľom zlepšiť energetickú bezpečnosť susednej krajiny.

Ako dodal, množstvo zemného plynu, ktoré do Maďarska prichádzalo plynovodom Turecký prúd (TurkStream), bolo v minulom roku 7,6 miliardy kubických metrov, takže aj tam je ešte zhruba 900 miliónov kubických metrov voľnej kapacity.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini považuje požiadavky poslancov okolo Migaľa za neprijateľné

Poslanci Národnej rady okolo Samuela Migaľa z Hlasu žiadajú podľa prezidenta Petra Pellegriniho silné mocenské postavenie.

Ziskom pozícií podmieňujú lojalitu vláde. Pellegrini to považuje za neprijateľné. Vyplýva to z vyjadrenia prezidenta po rokovaní štvrtkovej Bezpečnostnej rady SR.

„Ja som Hlas zakladal s myšlienkou a pointou, že v prvom rade je záujem SR, druhý je záujem strany a až tretí sú osobné ambície človeka, ktorý v strane pôsobí. Páni okolo Migaľa žiadajú silné mocenské postavenie, rezorty, pozície, moc, a tým sa úplne odklonili od odkazu, ktorý som ja ako Peter Pellegrini sa snažil do Hlasu vštepiť, a to, že na prvom mieste je človek a jeho lepší život," poznamenal.

Hlava štátu na poslancov okolo Migaľa apelovala, aby sa prestali zakrývať jeho menom. „Ja som Hlas nezakladal preto, aby sa nejakí štyria odídenci snažili zneužiť to, že dostali šancu odo mňa a dostali sa do parlamentu, a teraz požadovali silné pozície a účasť na moci formou vysokých funkcií. To je niečo neprijateľné," povedal.

Poslanec Migaľ priamo na prezidenta nereagoval. Na sociálnej sieti napísal, že po niekoľkých mesiacoch momentálne prebieha intenzívna komunikácia s vedením strany Hlas. „S predsedom a podpredsedami strany Hlas sme sa dohodli, že nebudeme komunikovať obsah stretnutí, pokiaľ nedôjdeme k záveru, či už pozitívnemu, alebo negatívnemu. Prosím rešpektujte túto našu požiadavku,“ uviedol Migaľ.

Rovnaké stanovisko zverejnil na sociálnej sieti aj poslanecký kolega Ján Ferenčák. Ďalší dvaja poslanci Hlasu z Migaľovej skupiny Radomír Šalitroš a Roman Malatinec na svoj profil nedali žiadnu reakciu.

(tasr, su)

Minúta  |  

Trumpove vyjadrenia smerom k Rusku nie sú ničím novým, reagoval Kremeľ

Ruské vedenie je pripravené na dialóg s prezidentom USA Donaldom Trumpom aj napriek jeho stredajším vyjadreniam, povedal hovorca prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov.

„Sme naďalej pripravení na dialóg, na rovnocenný dialóg postavený na vzájomnom rešpekte,“ vyhlásil Peskov, podľa ktorého je zrejmé už z Trumpovho prvého funkčného obdobia, že „má rád“ sankcie.

Hovorca Kremľa doplnil, že Moskva jeho vyjadrenia „pozorne sleduje“. Agentúra AFP očakáva, že lídri USA a Ruska sa v nasledujúcich dňoch telefonicky spoja.

Trump v stredu na svojej sieti Truth vyzval prezidenta Vladimira Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty uvalia „vysoké dane, clá a sankcie“.

V pondelok po inaugurácii hovoril o tom, že Putin „ničí Rusko“ tým, že sa stále nedohodol o ukončení vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je podľa neho ochotný dohodnúť sa.

Trump vo svojej predvolebnej kampani opakovane avizoval, že v prípade zvolenia ukončí vojnu na Ukrajine „do 24 hodín“. Vyhlásenie neskôr zmiernil. Opakovane tiež hovoril, že ak by bol v roku 2022 v úrade on, a nie vtedajší prezident Joe Biden, konflikt by sa ani nezačal.

(tasr)

Minúta  |  

Musk spochybnil investičný projekt do umelej inteligencie

Prezident USA Donald Trump v utorok oznámil vznik spojeného podniku Stargate, ktorý investuje 500 miliárd dolárov do vývoja AI a vytvorí 100-tisíc pracovných miest.

Riaditeľ Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk spochybnil ambiciózny projekt rozvoja AI len pár dní po tom, ako ho predstavil Trump, píšu agentúry AP a DPA.

Na projekte Stargate sa budú okrem iných podieľať aj spoločnosti OpenAI, Softbank a Oracle. Musk objem investície spochybnil. „V skutočnosti nemajú peniaze,“ napísal Trumpov blízky spojenec na sieti X, ktorú vlastní.

Japonská spoločnosť Softbank má zabezpečených „oveľa menej ako desať miliárd dolárov“, dodal technologický miliardár, pričom sa odvolal na dobre informované zdroje.

Sam Altman, šéf spoločnosti OpenAI, ktorá vytvorila známy softvérový nástroj na automatizovanú komunikáciu ChatGPT, tieto tvrdenia odmietol a Muska pozval na návštevu staveniska prvého dátového centra.

„Chápem, že to, čo je skvelé pre krajinu, nie je vždy optimálne pre vaše spoločnosti. Dúfam však, že vo svojej novej funkcii budete na prvé miesto väčšinou klásť USA,“ reagoval v stredu Altman.

Musk a Altman sa podľa agentúr dostali do vyhroteného konfliktu. Musk bol kedysi jedným zo zakladateľov OpenAI, ale potom z nej vystúpil. Následne sa obrátil na súd súd žiadosťou, aby zastavil transformáciu OpenAI na spoločnosť zameranú na zisk.

Altman zase obvinil Muska, že sa pokúsil prevziať kontrolu nad OpenAI v čase, keď v nej pôsobil. Musk medzitým založil konkurenčnú spoločnosť xAI, ktorá sa tiež zameriava na rozvoj umelej inteligencie.

(tasr)

Minúta  |  

Putina treba prinútiť, aby prosil o mierovú dohodu na Ukrajine, vyhlásil Duda

Poľský prezident na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose vo Švajčiarsku dodal, že rusko-ukrajinská vojna je „globálny konflikt“, preto potrebuje globálne riešenia.

Ukrajina a jej spojenci by mali ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť prosiť o mierovú dohodu, vyhlásil vo štvrtok prezident Andrzej Duda na takzvaných ukrajinských raňajkách v rámci panelovej diskusie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom a premiérmi Chorvátska a Belgicka.

Nie všetky mierové riešenia by podľa Dudu boli výhodné pre Ukrajinu, Poľsko a štáty, ktoré boli historicky v sovietskej sfére vplyvu. Žiadal preto, aby pre Ukrajinu bola zabezpečená dohoda, ktorá jej zaručí suverenitu a nezávislosť, doplnila agentúra PAP.

Rutte povedal, že členské štáty NATO budú musieť na obranu vynaložiť viac ako odporúčané dve percentá HDP, keďže Aliancia je v „krízovom režime“ a jej členovia sú na tom „veľmi zle“ aj v priemyselnej produkcii.

„Kolektívne musíme investovať viac a o presnom čísle rozhodneme neskôr v tomto roku. Bude to však podstatne viac ako dve percentá,“ citovali holandského expremiéra agentúry AFP a Reuters.

Prostredníctvom videomostu na konferencii vystúpil aj vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Richard Grenell. Ten členské štáty vyzval, aby do obrany investovali svoj „spravodlivý podiel“ predtým, ako sa začne uvažovať o rozšírení Aliancie.

„Nemôžete od Američanov žiadať, aby rozšírili NATO, keď súčasní členovia neplatia svoj spravodlivý podiel,“ deklaroval.

V roku 2024 investovalo do svojej obrany menej ako dohodnuté dve percentná celkovo osem štátov. Viac ako 2,5 percenta investovalo iba šesť členov Aliancie, a to Poľsko, Estónsko, USA, Lotyšsko, Grécko a Litva.

Rutte taktiež vyzval na intenzívnejšiu podporu Ukrajiny. „Naozaj musíme zintenzívniť a neobmedzovať našu podporu Ukrajine. Frontová línia sa pohybuje nesprávnym smerom,“ vyhlásil.

Na margo ruského postupu sa v Davose vyjadril aj belgický premiér Alexander de Croo. Z uskutočnených analýz podľa neho vyplýva, že vzhľadom na ekonomický vývoj dokáže Rusko viesť vojnu na Ukrajine ešte ďalší rok. Belgický premiér je preto presvedčený, že je kľúčové, aby sa 16. balík protiruských sankcií EÚ zameral na dodávky ruského zemného plynu, energie a hnojív.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Putin má obavy o ruskú ekonomiku pod tlakom Trumpa

Staronový prezident USA hodlá tlačiť na Moskvu, aby pristúpila k rokovaciemu stolu po takmer troch rokoch rusko-ukrajinskej vojny, v prípade odmietania tiež plánuje sprísniť sankčný režim.

Prezidenta Vladimira Putina čoraz viac znepokojujú deformácie ruskej vojnovej ekonomiky práve v čase, keď Donald Trump tlačí na ukončenie konfliktu na Ukrajine, povedali piati anonymní predstavitelia Moskvy pre agentúru Reuters.

Ruská ekonomika – ktorej hnacou silou je vývoz ropy, plynu a nerastných surovín – v posledných dvoch rokoch výrazne narástla napriek niekoľkým balíkom amerických i európskych sankcií.

Problémom sa však môže stať nedostatok pracovných síl a vysoké úrokové sadzby zavedené na ochranu pred infláciou.

Šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullinová opakovane varovala pred presýtením pracovného trhu a prehriatím ekonomiky, keďže už nie je možné zamestnávať nových ľudí. Voľná pracovná sila totiž klesla na historické minimum.

Táto situácia prispela k tomu, že v časti ruskej vládnucej vrstvy začína prevládať náklonnosť k myšlienke dohodnúť sa na urovnaní vojny, priblížili dva zdroje. 

V posledných troch rokoch počet pracovných migrantov z cudziny v Moskve prevýšil milión

Mohlo by Vás zaujímať V posledných troch rokoch počet pracovných migrantov z cudziny v Moskve prevýšil milión

Trump počas svojej kampane tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí „do 24 hodín“, hoci po svojom zvolení 5. novembra 2024 túto rétoriku zmiernil.

Tento týždeň tiež nevylúčil sprísnenie sankcií voči Rusku ak prezident Vladimir Putin odmietne vyjednávať, a dodal, že Rusko smeruje k „veľkým problémom“ v ekonomike.

Vysokopostavený poradca Kremľa v utorok uviedol, že Rusko zatiaľ nedostalo žiadne konkrétne návrhy na rokovania.

„Rusko má, samozrejme, ekonomický záujem rokovať o diplomatickom ukončení konfliktu,“ uviedol v rozhovore bývalý podpredseda ruskej centrálnej banky Oleg Viugin, pričom poukázal na riziko rastúcich hospodárskych deformácií, keďže Rusko zvyšuje výdavky na armádu a obranu.

Reuters už skôr informoval, že Putin je pripravený diskutovať s Trumpom o možnostiach prímeria, ale že je potrebné akceptovať územné zisky Ruska na Ukrajine a Ukrajina musí upustiť od svojej snahy vstúpiť do NATO.

Inaugurácia Trumpa: Prečo môžeme byť ku koncu vojny na Ukrajine stále ďaleko

Mohlo by Vás zaujímať Inaugurácia Trumpa: Prečo môžeme byť ku koncu vojny na Ukrajine stále ďaleko

Kremeľ bezprostredne nereagoval na žiadosti o komentár k Putinovmu názoru na ekonomiku a rokovania o Ukrajine.

Trump „sa sústreďuje na ukončenie tejto brutálnej vojny“, a to zapojením „širokého spektra zainteresovaných strán,“ odpovedal na otázky Reutersu hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Brian Hughes.

Len niekoľko dní pred Trumpovou inauguráciou administratíva odchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena zaviedla doteraz najširší balík sankcií zameraných na príjmy Ruska z predaja ropy a plynu, čo podľa Bidenovho poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana otvára novú kartu, ktorá by Trumpovi poskytla páku pri akýchkoľvek rokovaniach tým, že by na Rusko vyvíjal ekonomický tlak.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.