Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinská TV: Trumpova vláda prikázala zastaviť miliardovú pomoc Kyjevu

Verejnoprávna stanica Suspilne v nedeľu napísala, že Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) na Ukrajine dostala príkaz na pozastavenie všetkých projektov a výdavkov na ne.

Televíziu o tom informoval jeden zo zamestnancov kancelárie USAID v Kyjeve, podľa ktorého v súčasnosti pracovníci nemajú podrobné pokyny, ako sa má príkaz implementovať a či budú existovať výnimky.

Podľa webovej stránky USAID Ukrajina od začiatku vojny poskytla Kyjevu humanitárnu pomoc vo výške 2,6 miliardy dolárov, ako aj nasmerovala 5 miliárd dolárov na rozvojovú pomoc. Ďalších 30 miliárd dolárov bolo vyčlenených vo forme priamej rozpočtovej podpory.

Americký prezident podpísal 20. januára exekutívny príkaz, ktorým dočasne pozastavil všetky americké programy zahraničnej pomoci na 90 dní, kým sa nepreverí, či spĺňajú jeho politické ciele.

Americké ministerstvo obrany a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedli, že sa to netýka vojenskej pomoci Ukrajine.

Tlačová služba USAID odpovedala, že žiadosť o vyjadrenie postúpila americkému ministerstvu zahraničných vecí.

(tod)

  |  

Úradujúci prezident Lukašenko zvíťazil vo voľbách v Bielorusku

Z tzv. exit pollu zverejneného v štátnej televízii vyplýva, že získal 87,6 percenta hlasov.

Lukašenko (70) novým víťazstvom získa siedme päťročné funkčné obdobie vo funkcii hlavy štátu. Blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina je na čele krajiny od roku 1994.

Spojené štáty a Európska únia pred hlasovaním uviedli, že nemôže byť slobodné a spravodlivé, pretože v Bielorusku sú zakázané nezávislé médiá a všetky vedúce osobnosti opozície sú buď vo väzení, alebo ich prinútili utiecť do zahraničia.

Volebná komisia oznámila, že účasť na voľbách dosiahla 81,5 percenta. Odovzdať hlasy mohlo 6,9 milióna z vyše deviatich miliónov obyvateľov krajiny.

Očakáva sa, že komisia oznámili predbežné oficiálne výsledky volieb v pondelok o 2.30 h miestneho času.

V nedeľu sa podľa agentúry AP proti Lukašenkovi postavili iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Najúspešnejší z nich, kandidát Komunistickej strany Bieloruska Siarhej Syrankov, dostal podľa exit pollu 2,7 percenta hlasov. Možnosť „proti všetkým" si vybralo 5,1 percenta voličov, uviedla agentúra TASS.

Po posledných prezidentských voľbách v roku 2020 volebná komisia prisúdila Lukašenkovi 80,1 percenta hlasov. Vyvolalo to celonárodné prodemokratické protesty, ktoré vláda s pomocou Ruska násilne potlačila, pripomenula agentúra DPA.

OSN odhaduje, že odvtedy z Bieloruska odišlo odhadom 300-tisíc ľudí. Skupiny pre ľudské práva evidujú v krajine vyše 1 200 politických väzňov.

(tasr)

  |  

Kolumbijsky prezident zakázal deportačným letom z USA prístup do vzdušného priestoru

Prezident zároveň ozrejmil, že deportované osoby prijme až po tom, ako Washington vytvorí protokol zabezpečujúci „dôstojné zaobchádzanie" s migrantmi.

„Spojené štáty nemôžu zaobchádzať s kolumbijskými migrantmi ako so zločincami. Zakazujem americkým lietadlám s kolumbijskými migrantmi vstup na naše územie," napísal Gustavo Petro na platforme X.

Predstavitelia USA pod zárukou anonymity pre agentúru Reuters uviedli, že Kolumbia v nedeľu už odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá. Podľa informácií prichádzali z Kalifornie s približne 80 kolumbijskými migrantmi na palube.

Petrove vyhlásenia prišli iba deň po tom, čo aj brazílska vláda vyjadrila rozhorčenie nad tým, ako administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zaobchádza s deportovanými Brazílčanmi. Migranti boli počas letu spútaní, čo Brazília označila za „zjavné nerešpektovanie" ich základných práv, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Podmorský optický kábel medzi Lotyšskom a Švédskom bol opäť poškodený

Zrejme v dôsledku "vonkajšieho vplyvu", oznámila lotyšská vláda s tým, že na kontrolu plavidla podozrivého z účasti na poškodení vyslali vojenský hliadkovací čln.

Kontrole podrobia aj ďalšie dve lode v oblasti, uviedli lotyšské námorné sily.

„Zistili sme, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k vonkajšiemu poškodeniu a že je značné," povedala lotyšská premiérka Evika Siliňová novinárom po mimoriadnom zasadnutí vlády. Riga podľa nej objasňuje okolnosti v koordinácii s NATO a krajinami v oblasti Baltského mora.

Švédsky premiér Ulf Kristersson tiež informoval, že jeho krajina úzko spolupracuje s Lotyšskom a Severoatlantickou alianciou. „Švédsko prispeje dôležitými kapacitami k prebiehajúcej snahe vyšetriť tento podozrivý incident," uviedol na sociálnej sieti.

NATO minulý týždeň oznámilo, že do Baltského mora vyšle lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohlo s ochranou kritickej infraštruktúry. Uviedlo, že si vyhradzuje právo podniknúť kroky proti lodiam podozrivým z toho, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť.

Aliancia spustila misiu „Baltská stráž" po sérii incidentov, pri ktorých boli od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 poškodené podmorské elektrické vedenia, telekomunikačné káble a plynovody v Baltskom mori.

Fínska polícia v decembri zadržala tanker s ruskou ropou, ktorý podozrieva, že poškodil fínsko-estónsky elektrický kábel Estlink 2 a štyri telekomunikačné káble ťahaním kotvy po morskom dne.

Kábel, ktorý sa prerušil túto nedeľu, spája lotyšské mesto Ventspils so švédskym ostrovom Gotland a poškodenie vzniklo vo výlučnej ekonomickej zóne Švédska, uviedli lotyšské námorné sily.

(tasr)

  |  

Cichanovská označila bieloruské voľby za „frašku“

Chýbajúce uznanie nedeľňajších prezidentských volieb v Bielorusku je dôkazom zlyhania pokusov o legitimáciu súčasného režimu, vyhlásila bieloruská opozičná líderka v exile.

Politička počas brífingu vo Varšave označila prezidentské voľby v krajine za „frašku" či „špeciálnu volebnú operáciu", uvádza PAP. Podľa jej slov je ich cieľom iba udržanie moci v rukách súčasného prezidenta Alexandra Lukašenka. V prípade víťazstva získa prezident už siedme funkčné obdobie a bude v úrade viac ako 30 rokov.

Európska únia a ďalšie krajiny odmietli uznať výsledky bieloruských volieb už pred zverejnením výsledkov. Podľa Cichanovskej to opozícia uvítala a zároveň to dokazuje, že pokusy o legitimáciu súčasného režimu zlyhali. Podčiarkla tiež, že Bielorusko nikdy neprijme Lukašenka, „zločinca, ktorý s pomocou ruského prezidenta Vladimira Putina drží 9 miliónov Bielorusov ako rukojemníkov", píše PAP.

Cichanovská tvrdí, že bieloruská opozícia požaduje slobodné a spravodlivé voľby, prepustenie politických väzňov a ukončenie represií. Všetci zodpovední za zločiny tiež musia niesť následky, vyhlásila.

Bývalý bieloruský minister kultúry a súčasný opozičný aktivista Pavel Latuška vyzval demokratické krajiny, aby neuznali Lukašenka za prezidenta. Podľa PAP zdôraznil, že prezident deportoval 500-tisíc Bielorusov z krajiny a zlikvidoval všetky opozičné strany, všetky nezávislé médiá a viac ako 1 800 mimovládnych organizácií.

V nedeľu sa vo voľbách podľa AP proti Lukašenkovi postavia iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia. Lukašenko sa stal prezidentom po prvýkrát v roku 1994.

(tasr)

  |  

Lukašenko oznámil príchod Orešnika do Bieloruska

Bieloruský prezident to avizoval s tým, že dodávka bola dohodnutá s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

„Orešnik budeme mať doslova zo dňa na deň. Dohodli sme sa, že ďalšia inštalácia bude dodaná do Bieloruska skôr ako do Ruska,“ vyhlásil Lukašenko. Zároveň potvrdil, že jeho krajina sa jadrových zbraní nevzdáva a nadzvukovú raketu Orešnik označil za „desivú zbraň“, ktorá však slúži ako bežný obranný nástroj.

Podľa Lukašenka by mohol byť ruský hypersonický systém nasadený bližšie k rusko-bieloruským hraniciam, konkrétne v okolí Smolenska. „Je potrebná určitá vzdialenosť. Ak sú objekty príliš blízko, môže to byť nevýhodné, ale ak sú príliš ďaleko, ich efektivita môže klesať,“ dodal prezident.

Rozmiestnenie systému „Orešnik“ má byť súčasťou strategickej spolupráce medzi Ruskom a Bieloruskom v oblasti obrany, ktorá podľa Lukašenka posilní bezpečnosť oboch krajín.

(lup)