Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump chce rýchlejšie deportácie migrantov, zavádza vysoké kvóty

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nariadila Úradu pre imigráciu a clá (ICE), aby denne zatkol 1 200 až 1 500 migrantov, čo je výrazný nárast oproti predošlým číslam.

Kvóty oznámil počas telefonátu so zástupcami ICE, pričom každá pobočka má denne zatknúť 75 osôb. Za nesplnenie cieľov ponesú zodpovednosť vedúci pobočiek. Podľa informácií denníka Washington Post ide o nariadenie prezidenta pre jeho nespokojnosť s tempom deportácií, ktoré boli jedným z hlavných sľubov jeho kampane.

Podľa šéfa zabezpečenia hraníc Toma Homana sa ICE má prioritne zamerať na migrantov s trestnou minulosťou a členov gangov. Zavedenie kvót však vytvára tlak na zvýšenie počtu zatknutých, vrátane osôb bez trestnej minulosti. Tento krok sprevádza aj zrušenie smernice, ktorá zakazovala zatýkanie migrantov na citlivých miestach, ako sú školy, nemocnice či kostoly.

Hoci Biely dom označil informácie Washington Post za nepravdivé, odmietol poskytnúť podrobnosti. Homan v rozhovore pre ABC News potvrdil, že plán masových deportácií je len na začiatku a počet zatknutých sa bude zvyšovať. ICE už začal cielené operácie v spolupráci s FBI v Chicagu a iných mestách.

Spojené štáty odhadujú, že v krajine žije viac ako desať miliónov ľudí bez povolenia na pobyt. Trumpova administratíva označuje túto skupinu za hrozbu pre bezpečnosť krajiny a plánuje realizovať jednu z najväčších deportačných operácií v histórii USA.

(mm)

Minúta  |  

Nemecká CDU navrhuje „turbo-zákon“ na sprísnenie migračnej politiky

Návrh obsahuje plošné odmietanie migrantov z bezpečných krajín, posilnenie právomocí polície a rýchlejšie deportácie, čo má zabezpečiť okamžitú reakciu na nelegálnu migráciu.

Návrh Kresťanskodemokratickej únie (CDU) podľa aktuálnych prieskumov podporuje 66 percent obyvateľov, ktorí žiadajú rázne kroky proti nelegálnej migrácii. Kandidát CDU na nemeckého kancelára Friedrich Merz zdôraznil, že nejde o symbolickú politiku, ale o reálne legislatívne zmeny.

Partnerská bavorská strana CSU, vedená Markusom Söderom, prispela k návrhu ďalšími opatreniami, vrátane obmedzenia práva na azyl a sprísnenia podmienok pre osoby s dvojitým občianstvom, referuje nemecký denník Bild.

Návrh je aj reakciou na nedávne násilné incidenty, medzi ktoré patrí dvojnásobný vražedný útok v Aschaffenburgu, ktoré zvýšili tlak na vládu k prijatiu tvrdších opatrení. CDU/CSU apelujú na možnosť odmietania žiadateľov o azyl už na hraniciach a zrušenie odvolaní pri zamietnutých žiadostiach.

Mesiac pred voľbami má CDU/CSU podľa prieskumov šancu na 30 percent hlasov. Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá podporuje ešte tvrdšiu migračnú politiku, však zaznamenáva nárast podpory, aktuálne na 21 percent, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcim parlamentným voľbám.

CDU/CSU údajne navrhuje pre prílev migrantov vyhlásiť v Nemecku mimoriadnu situáciu

Mohlo by Vás zaujímať CDU/CSU údajne navrhuje pre prílev migrantov vyhlásiť v Nemecku mimoriadnu situáciu

(mm)

Minúta  |  

Policajný zbor má novú prezidentku. Chce stabilizáciu a prilákať do zboru mladých

Funkcie prezidenta sa od 27. januára ujala Jana Maškarová, ktorá bola v rokoch 2018 až 2021 prvou viceprezidentkou Policajného zboru SR a ešte pred pár dňami námestníčkou Národného bezpečnostného úradu SR.

Od Maškarovej, ktorá stála aj pri zrode dnes už zaniknutej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), očakáva významné kroky aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý ju do funkcie šéfky polície vymenoval.

"Tento rok to bude 30 rokov, čo je pani generálka na strane zákona," povedal Šutaj Eštok s dôvetkom, že Maškarová spĺňa osobné, morálne aj profesionálne predpoklady, aby sme sa nemuseli za Policajný zbor hanbiť a bol vzorom pre celú spoločnosť.

Spolupráca bezpečnostných zložiek je podľa ministra najlepšia za posledných 30 rokov. "Bezpečnosť Slovenska je dnes dôležitá a kruciálna," doplnil s tým, že dôležitý je aj boj proti nelegálnej migrácii a stabilizácia zboru. "Generálka tomu významným spôsobom pomôže."

Zurian odmieta, že by sa uchádzal o post policajného prezidenta

Mohlo by Vás zaujímať Zurian odmieta, že by sa uchádzal o post policajného prezidenta

Maškarová poďakovala za prejavenú dôveru a príležitosť zúročiť niekoľkoročné skúsenosti. "Pevne verím, že urobím všetko pre to, aby som dosiahla nielen efektívnu činnosť zboru, ale aj aby som pri jeho odovzdávaní urobila odpočet toho, čo som si pre jeho zlepšenie vytýčila," dodala nová prezidenta Policajného zboru.

Pripomenula, že základom efektívneho riadenia činnosti je "mať jasný cieľ, byť rozhodný, mať otvorenú komunikáciu s ľuďmi a byť im svojím konaním príkladom".

"Najväčšia priorita je stabilizácia zboru. Vytvoriť prostredie, aby policajti neboli frustrovaní a boli podporovaní," ozrejmila. Zamerať sa chce napríklad na motiváciu mladých ľudí pre prácu v radoch polície, platové podmienky, dobrú zdravotnú starostlivosť, podporu v bývaní či kariérny rast. "Aby pracovali nestranne a zákonne," spomenula.

Do generálskej hodnosti bola vymenovaná prezidentom Andrejom Kiskom 28. mája 2019. Stala sa tak prvou ženou v tejto hodnosti v Policajnom zbore a rovnako prvou ženou vo funkcii viceprezidentky tohto zboru.

Šéf rezortu vnútra oznámil, že budúci rok čaká policajné stanice masívna obnova

Mohlo by Vás zaujímať Šéf rezortu vnútra oznámil, že budúci rok čaká policajné stanice masívna obnova

Ľubomír Solák na poste prezidenta Policajného zboru skončil po tragédii na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, kde 18-ročný Samuel 16. januára nožom zranil niekoľko ľudí, pričom dve osoby zomreli. Na odchode z funkcie sa Solák dohodol s ministrom vnútra.

Šutaj Eštok odchod Soláka odôvodnil tým, že od riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana dostal nové informácie zásadného charakteru – v období pred útokom boli identifikované závažné pochybenia zo strany obvodného oddelenia policajného zboru v Spišskej Starej Vsi. O funkciu preto prišiel aj riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Starej Vsi.

(max)

Minúta  |  

Albánsko potvrdilo, že v Tirane vznikne moslimský mikroštát

Malá enkláva - podobná Vatikánu - bude slúžiť ako duchovný domov pre bektašijských moslimov, ktorá je po sunnitských moslimoch, pravoslávnych kresťanoch a katolíkoch štvrtou najväčšou náboženskou skupinou v Albánsku.

Tento zámer potvrdil albánsky premiér Edi Rama v sobotu, keď si v Albánsku pripomenuli 95. výročie premiestnenia sídla tohto súfijského rádu z Turecka do Albánska.

Rama spresnil, že ak by mikroštát vznikol, mal by svoju vlastnú administratívu, ale „žiadne dane ani políciu a nespochybnila by sa ani suverenita Albánska". „Bude to centrála, duchovný štát," ozrejmil.

Podrobnosti o vzniku štátu premiér neuviedol. Potvrdil však, že tento zámer bude musieť schváliť albánsky parlament.

Premiér Rama o tomto zámere informoval na sklonku roku 2024, keď uviedol, že Albánsko plánuje vytvoriť vo východnej časti hlavného mesta Tirana mikroštát ako duchovné centrum pre bektašov, ktorí žijú roztrúsení v Kosove, Macedónsku a Severnom Macedónsku, ako aj v Albánsku. Podľa posledného sčítania ľudu v Albánsku sa k bektašom hlási asi desať percent obyvateľstva.

Tento rád vznikol v 13. storočí v Osmanskej ríši a je považovaný za tolerantnú, mystickú vetvu islamu, ktorá je otvorená iným náboženstvám a filozofiám. Niektorí z jej najvýznamnejších vodcov sa presídlili do Albánska po tom, ako ich začiatkom 20. storočia v Turecku zakázal zakladateľ moderného Turecka a jeho prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk.

V polovici januára pápež František vo Vatikáne prijal náboženskú delegáciu z Albánska, ktorej členmi boli aj zástupcovia baktašov vrátane ich miestneho, ale aj celosvetového duchovného vodcu Edmonda Brahimaja, známeho aj ako Baba Mondi.

Pápež na stretnutí vyzdvihol jedinečnú úlohu medzináboženského dialógu. V týchto ťažkých časoch sme všetci povolaní odmietnuť logiku násilia a nezhôd a prijať logiku stretávania sa, priateľstva a spolupráce pri hľadaní spoločného dobra, uviedol František podľa spravodajského webu Vatican News.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Čína odmieta tvrdenia CIA o úniku covidu z laboratória

Podľa Pekingu je krajne nepravdepodobné, že by bol vírus unikol z laboratória.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v sobotu zmenila svoje oficiálne stanovisko a za pravdepodobnejšiu označila alternatívu, že COVID-19 unikol z laboratória, než že by ho na človeka preniesli zvieratá. Zároveň ale pripustila, že jej úsudok sa zakladá na správach s nízkou mierou dôveryhodnosti.

K záveru, že je veľmi nepravdepodobné, že by vírus pochádzal z laboratória, dospel tím zložený zo špecialistov Číny a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), a to na základe návštev relevantných laboratórií v meste Wu-chan, uviedla v pondelok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. Podľa nej to vo všeobecnosti uznalo aj medzinárodné spoločenstvo a vedecká komunita.

Mao zároveň vyzvala Spojené štáty, aby otázku určovania pôvodu ochorenia COVID-19 nezneužívali na politické účely. Podľa nej by mal Washington „prestať očierňovať a prenášať vinu na iné krajiny a mal by čo najskôr reagovať na oprávnené obavy medzinárodného spoločenstva".

Niektoré americké agentúry, ako napríklad Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvo energetiky, podporujú teóriu o tom, že vírus unikol z laboratória, hoci sa odvolávajú na informácie s odlišnou mierou spoľahlivosti. Väčšina amerických spravodajských služieb sa však stále prikláňa k prirodzenému vzniku ochorenia.

K zmene stanoviska CIA došlo krátko po vymenovaní nového riaditeľa Johna Ratcliffa. Podľa nemenovaného zdroja vychádza z novej analýzy existujúcich spravodajských informácií, ktorú nariadil predchádzajúci riaditeľ CIA William Burns a ktorá bola dokončená pred Ratcliffovým uvedením do úradu tento týždeň.

Zástancovia hypotézy o úniku z laboratória zdôrazňujú, že prvé známe prípady ochorenia COVID-19 sa vyskytli v čínskom meste Wu-chan, ktoré ja považované za centrum výskumu koronavírusov. Mesto sa taktiež nachádza asi 1600 kilometrov od najbližších populačných centier netopierov, ktoré sú nositeľmi podobných vírusov.

CIA považuje únik covidu z laboratória za pravdepodobnejšiu alternatívu pôvodu

Mohlo by Vás zaujímať CIA považuje únik covidu z laboratória za pravdepodobnejšiu alternatívu pôvodu

(tasr, afp)

Minúta  |  

Video: Putina prekvapila priemerná mzda v Moskve

Ruský prezident sa v nedeľu na pôde Moskovskej štátnej univerzity pýtal na výšku priemerného platu v hlavnom meste v porovnaní s priemernou mzdou vyučujúceho.

Prezident Vladimir Putin sa zúčastnil na rokovaní správnej rady univerzity, ktorej členom je aj prezidentská administratíva. V rámci rozhovorov o rozpočte šéf Kremľa vyhlásil, že mzdy a pracovné podmienky by mali zodpovedať štatútu najväčšej a najstaršej univerzity v Rusku, pričom sa obrátil na starostu Moskvy Sergeja Sobjanina.

„Platy podľa mňa trochu zaostávajú za priemerom v Moskve. Sergej Semionovič, aká je priemerná mzda v Moskve?“ opýtal sa Putin v zverejnenom zázname. „Asi 140-tisíc, 160-tisíc rubľov,“ odpovedal Sobjanin, čím si vyslúžil prezidentov prekvapený pohľad.

„To nie je možné. To je viac,“ trval na svojom Putin. Napriek tomu moskovský starosta zopakoval svoju informáciu. „Priemerná mzda je 160-tisíc rubľov,“ zopakoval Sobjanin.

Na to reagoval rektor univerzity Viktor Sadovničij, že mzda na škole v priemere predstavuje 180-tisíc rubľov. „Takže plán bol splnený, to je podstatné,“ konštatoval rozpačito Putin.

Video s anglickými titulkami zverejnil na sieti X komentátor Anton Geraščenko, ktorý pripomenul, že podľa portálu na vyhľadávanie práce Gorodrabot bol v decembri priemerný plat v Moskve 80- až 100-tisíc rubľov (789 až 973 eur). Keďže ide o pozíciu hlavného mesta, priemerné platy vo zvyšku Ruska sú ešte nižšie, dodal.

Video podľa Geraščenka zverejnila ruská mediálna spoločnosť RBK, ktorá ho neskôr stiahla.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.